Pedagogika telesne postihnutých: Komplexný pohľad na edukáciu a rozvoj

Tento študijný materiál sa zameriava na pedagogiku telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o špecifikách vzdelávania tejto skupiny žiakov a študentov. Pedagogika telesne postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním jedincov s telesným postihnutím.

Somatopédia: Odbor špeciálnej pedagogiky

Pedagogika telesne a zdravotne postihnutých, nazývaná aj Somatopédia (z gréckeho "soma" - telo a "paideia" - výchova), je odbor špeciálnej pedagogiky. Skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jedincov s výraznými negatívnymi zmenami v zdravotnom stave. Cieľom tejto pedagogiky je umožniť týmto jednotlivcom plnohodnotné zapojenie do spoločnosti a zabezpečiť im prístup k vzdelaniu a rozvoju ich potenciálu.

Predmetom Somatopédie sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.

Kategórie osôb, ktorých integrácia je obmedzená:

• Telesne postihnutí: U týchto jedincov problematika výchovnej rehabilitácie naráža na ťažkosti v hybnosti, prípadne odlišnosti vo vonkajšom vzhľade a s tým spojeným subjektívnym prežívaním. Telesným postihnutím sa rozumejú anomálie takého výrazného stupňa, že tieto ho odlišujú od ostatných jedincov. Patrí sem aj deformácia lebky - mikrocefália, makrocefália (nadmerná veľkosť hlavy).
• Chorí: Ich zdravotný stav nedovoľuje edukáciu v podmienkach bežných škôl pre intaktné deti, a preto sa vzdelávajú individuálne v zdravotníckych zariadeniach na lôžku. Chorý jedinec je jedinec v stave choroby, ktorú definujeme ako poruchu rovnováhy organizmu a prostredia. V organizme potom vznikajú rôzne anatomické a funkčné zmeny. Choré osoby sa stávajú objektom zdravotníckej starostlivosti a časť z nich aj objektom edukačnej starostlivosti v školách pri zdravotníckych zariadeniach.
• Zdravotne oslabení: Títo jedinci kratší alebo dlhší čas sa nachádzajú v ozdravovniach alebo v liečebniach z dôvodu zdravotnej indikácie. Zdravotne oslabený jedinec je jedinec v stave rekonvalescencie (zotavovania), alebo má zníženú odolnosť proti chorobám, tendenciu k ich recidivite (návratu, znovu získania), žijú v nevhodnom životnom režime alebo ich stav je ohrozený nesprávnou výživou.

Telesné postihnutie: Vrodené a získané

Telesné postihnutie sa vyznačuje značnou heterogénnosťou. Z hľadiska edukácie je dôležité triedenie na vrodené a získané. Telesné postihnutie môže byť vrodené (na základe porúch vývinu zárodku počas prvých týždňov tehotenstva) alebo získané (v dôsledku úrazu, zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a pod.).

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

Detská mozgová obrna (DMO)

Pomerne veľkú skupinu telesne postihnutých tvoria jedinci s detskou mozgovou obrnou - DMO. Je to vývinová porucha mozgu, ktorá vzniká v najrannejšom veku a je najčastejšou príčinou telesného postihnutia. Príčiny DMO sú veľmi mnohoraké. Perinatálne (pôrodné) činitele - nedostatok kyslíka u detí oživovaných viac ako 10 minút. Príznaky sa prejavujú v hybnosti, ale aj v iných oblastiach (napr. v reči). Hybnosť je postihnutá obrnami rôzneho typu a rozsahu. Môžu byť spastické a chabé. Vznikajú v dôsledku mozgového poškodenia.

Spastické poruchy (kŕčovito stiahnuté svalstvo):

• Diparetická funkcia.
• Parapatetická funkcia - postihnutí chodia po špičkách.
• Hemiparetická funkcia - pravá alebo ľavá strana tela má väčšie poškodenie.
• Priparetická funkcia - dolná končatina + 1 ruka.
• Kvadruparetická funkcia - všetky 4 končatiny.

Chabé, nespastické formy sa prejavujú ako:

• Dyskinetické - mimovoľné pohyby končatín.
• Hypotonická forma - nápadné zníženie svalového napätia. Poruchu má oslabenie svalového napätia trupu, končatín a CNS. Je terminovaná vývinom a zrením mozgu a CNS a často sa mení na iné formy.
• Ataktická forma - všetky pohyby sú neusporiadané.

Zvláštnu skupinu DMO tvoria malé mozočkové postihnutia, kde nejde vyslovene o obrnu, ale o nápadnú motorickú neobratnosť. Tieto klinické obrazy nie sú fixné, ale sa menia s vývinom dieťaťa a s vyzretím centrálneho nervového systému. Mozočková funkcia - je vzácna; trvalé poškodenie intelektu. Poruchy telesného vývinu, obmedzenie intelektu; až 42% detí s DMO máva epilepsiu, poruchy zraku, škuľavosť, strabizmus, krátkozrakosť, miopiu, nystagmus, zvyšky zraku zmenšovanie zrakového nervu=atrofia, poruchy sluchu, chyby v strednom a vo vnútornom uchu, apatiu, vyhasnutosť, labilita, poruchy reči ktoré má až 80% detí, anomálie chrupu a horného podnebia, poruchy dýchania, hrudníková kyfóza, prehnutie chrbticového oblúka, zlyhávanie sociálnych kontaktov, poruchy v škole.

Vrodené poruchy vývinu

Dysmélie: Dysmélie sú poruchy vo vývine končatín. Dochádza k nim medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších (exogénnych) činiteľov - žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka a pod.

• Amélia - chýba celá končatina.
• Fokomélia - tulenia ruka - chýba rameno i predlaktie.
• Ektrodaktylia - duté kosti.

Rázštep chrbtice: Pri tomto postihnutí ide o porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice (na určitom mieste chýba stavec a medzistavcová platnička). Tu potom dochádza k narušeniu obalu miechového nervu a kože. Porucha vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva. Postihnuté dieťa neudrží moč, stolicu, koža je necitlivá, náchylná k preležaninám. Príčina vzniku - dedičnosť, exogénne (vonkajšie) činitele - lieky, hormonálne poruchy, nedostatok vitamínov (napr. kyseliny listovej).

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

Telesné postihnutie môže vzniknúť aj v dôsledku amputácie končatiny. Amputácie - oddelenie časti, či celej končatiny od tela.

Príčiny amputácií:

• Úrazy: dopravné, pracovné, v domácnosti.
• Zhubné nádory končatín.
• Chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin.

Anatomické straty sa nahrádzajú protézami.

Svalové ochorenia

Napr. Progresívna svalová dystrofia (degeneratívny rozpad svalstva, príčinou je chromozómová porucha).

Perthesova choroba

Choroba má neznámy pôvod. Vzniká v kojeneckom veku, inokedy alebo sa objavuje okolo piateho roku alebo i neskôr. Zápalový proces poškodzuje hlavicu stehennej kosti, ktorá stráca pevnosť a pod tlakom sa deformuje. Pohyby sú spočiatku ľahko obmedzené, dieťa sa sťažuje na bolesť v bedrách, začína krívať, často odpočíva, neskôr odmieta chodiť. Liečba vyžaduje úplný pokoj na lôžku.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

Telesné postihnutie vzniká i v dôsledku poškodenia CNS v priebehu života.

• Úrazy miechy - sprevádza znížená mobilita (schopnosť hýbať sa) až imobilita (neschopnosť pohybu). Ďalšie dôsledky úrazov miechy: parézy - čiastočné ochrnutia, plégie - úplné ochrnutia, problémy s ovládaním zvieračov, problémy s dýchaním, problémy až neschopnosť hrýzť a prehĺtať.
• Úrazy mozgu - otras mozgu, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu.

Osobitosti edukácie telesne postihnutých

Vzdelávanie telesne postihnutých: intaktný - v normálnych ZŠ, materských školách, na stredných odborných školách, gymnáziách, vysokých školách.

Špecifické postavenie u detí s DMO má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie (z gr. kinézis - pohyb).

Pohybová výchova je zameraná na:

• Rozvoj jemnej motoriky (rúk, prstov, manipulačná schopnosť).
• Rozvoj hrubej motoriky (sedenie, lezenie, otáčanie, státie, chôdza).
• Koordináciu pohybových návykov.

Zásady pohybovej výchovy:

• Zásada vývinu: Rešpektovať prirodzený rozvoj hybnosti (napr. nenútime dieťa stáť a chodiť, ak ešte nevie sedieť, nenútiť ho do rôznych činností rukami kým nevie podávať, chytať predmety všetkými prstami atď.).
• Zásada reflexnosti: Pri nácviku pohybových zručností treba upraviť polohu dieťaťa tak, aby bolo pri všetkých úkonoch uvoľnené. Ak má dieťa ťažkosti pri nácviku pohybu v stojacej polohe, treba ho cvičiť v sedacej polohe a ležmo.
• Zásada rytmizácie: Rytmus má priaznivý vplyv pri nácviku pohybových aj rečových zručností. Je vhodné rytmizovať pohyby aj reč pomocou riekaniek, spevu, hudby a pod. Odporúča sa podávať tenisové loptičky, tlieskať, rytmicky kráčať podľa riekaniek, pesničiek.

Rozvoj poznávacích procesov a psychických procesov

U telesne postihnutých žiakov sa osobitný dôraz kladie na rozvíjanie komunikačných zručností prostredníctvom vyučovacích predmetov. Rozvoj poznávacích procesov - pociťovanie, vnímanie. Rozvoj psychických procesov - pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč.

Rozvoj sebaobslužných návykov a manipulačných schopností

Sebaobsluha zahŕňa:

• Sebaobsluha pri stolovaní (jedenie, pitie).
• Sebaobsluha pri obliekaní.
• Hygienické návyky (napr. umývanie, utieranie rúk, tváre).

Manipulačné schopnosti - uchopiť, položiť predmet, ukladať predmet, presýpať, vysýpať drobný materiál, prelievať tekutinu.

Výchova a rozvoj schopností

• Výchova rozvíjania hudobných schopností: Má zdravotný význam - pomáha uvoľňovať svalové napätie, aktivizuje dieťa k pohybu. Má výchovný význam - umožňuje rozvíjať hudobnosť dieťaťa, sluchové vnemy, pozornosť.
• Rozvoj výtvarných schopností: Rozvíja spontánnu tvorivosť, vyvoláva radosť z výtvarného prejavu. Súbežným cieľom je rozvoj vnímania, myslenia a motoriky ruky. Uplatňuje sa čmáranie, maľovanie, modelovanie.
• Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa: Posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k deťom, ku kolektívu, pestovať lásku a sympatiu k človeku.
• Výchova k akceptovaniu telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie: Akceptovanie postihnutia vedie postihnutého k praktickému využitiu všetkých zostávajúcich životných možností a obmedzení. V rodinách s postihnutým dieťaťom sa veľmi často uplatňuje nadmerne ochranný štýl výchovy. Dieťa z takejto rodiny je nesamostatné, ťažko prispôsobivé a pasívne. Najvhodnejšie je, ak rodičia dokážu akceptovať jeho postihnutie, majú k nemu láskyplný a primerane vyžadujúci prístup.

Telesný a psychický vývin dieťaťa v mladšom školskom veku (6 - 10 rokov)

Telesný vývin:

Je poznamenaný prvým obdobím „vytiahnutosti“. Hlava je v pomere k telu malá, končatiny rastú rýchlejšie, osifikácia prstov a rúk sa ukončuje okolo 6. roku, zakrivenie chrbtice ešte nie je ustálené - pozor na deformácie pri nesprávnej záťaži, dieťa rastie do výšky, priberá na váhe, zdokonaľujú sa vnútorné orgány, zväčšuje sa kapacita pľúc a srdca, dýchanie je ešte stále povrchné (plytšie), mozgové funkcie sa zdokonaľujú - je tu nebezpečenstvo preťaženia a únavy - preto dieťa by malo denne spať 10 hodín. Dieťa sa vyznačuje veľkou pohyblivosťou, a preto je potrebné poskytnúť mu čas a priestor na primeraný pohyb.

Psychický vývin:

Nadobúda vplyvom školy novú kvalitu. Patrí sem:

• Vnímanie a pociťovanie: Zrenie zmyslových orgánov. Vnímanie je základom poznávania a bezprostrednej skúsenosti. Závisí od množstva, kvality a primeranosti podnetov, ktoré dieťa vníma. Vplyvom učenia sa vnímanie, pozornosť a sústredenosť stávajú zámernými. Dieťa sa učí vnímať výberovo. Robí chyby pri: určovaní veľkosti predmetov, vzdialenosti, určovaní času, storočí... Vnímanie sa zdokonaľuje až okolo 9. roku.
• Pozornosť: Zlepšuje sa stálosť a hĺbka sústredenia. Na začiatku školskej dochádzky má ešte problémy s udržaním a sústredením pozornosti - dá sa ľahko vyrušiť vonkajšími podnetmi (prevláda neúmyselná pozornosť), avšak vekom narastá aj rozsah pozornosti.
• Predstavy a fantázia: Týkajú sa konkrétnych predmetov, vecí a dejov zo života a sú také živé, že sa vyrovnajú skutočným vnemom. Túto živosť predstáv voláme eidetická predstava. Fantázia detí je živá, nespútaná, pretrvávajú konfabulácie, ktoré sa okolo 10. - 11. roku strácajú. Fantázia sa má podporovať prostredníctvom čítania, kreslenia, konštruktívnych hier, hudby, výtvarného umenia atď.
• Pamäť: Zdokonaľuje sa vplyvom učenia, skúšania. Na začiatku prevláda krátkodobá, neúmyselná, mechanická pamäť. Postupne sa zlepšuje slovno-logická pamäť, ako aj úmyselná a dlhodobá pamäť. Deti v tomto veku sa rady učia naspamäť, dokážu napr. doslovne zreprodukovať rozprávku.
• Myslenie: Je slovno-logické a konkrétne, vhodné na vývin abstraktného myslenia. Dieťa si spresňuje vzťahy medzi javmi, príčinami a následkami. Chápe vzťahy „keď - tak potom“, napr. keď stlačím gombík, zapne sa televízor. Dieťa ku koncu obdobia vie skloňovať, časovať, tvorí súvetia, osvojuje si písanú a spisovnú reč.
• Nonkognitívne oblasti osobnosti: Výrazne sa obohacujú, do života dieťaťa vstupujú viac učitelia, spolužiaci a dieťa sa začína viac uvedomovať seba. Je to obdobie, v ktorom prevažuje radosť, aktivita, spontánnosť, učenie aj hra.
• City a emócie: Sú bezprostredné, intenzívne a často impulzívne. Dieťa ešte nemá celkom pod kontrolou svoje citové reakcie - strach a úzkosť väčšinou súvisia so školou, známkami a reakciou rodičov na školské výkony.
• Motivačný systém: Je zameraný na bezprostredné záujmy a uspokojovanie konkrétnych, väčšinou krátkodobých potrieb. Prevláda záujem o šport, počítače, hry, komunikáciu s kamarátmi - navštevujú záujmové krúžky, športové zariadenia a pod. Učitelia a rodičia by mali dieťa nenásilne motivovať k učeniu a viesť ich k tomu, aby si vážili hodnotu vzdelania.
• Socializácia: T.j. začleňovanie do spoločnosti prebieha intenzívne. Dieťa si v triede buduje svoju sociálnu pozíciu, učí sa komunikovať so spolužiakmi, učiteľom, utvárať priateľstvá. Je dôležité, aby dieťa nebolo vyčlenené, t.j. izolované od kolektívu, pretože odmietanie pôsobí na dieťa veľmi negatívne.
• Autoregulácia a hodnotový systém: U detí v MŠV nadobúdajú nové rozmery oproti predchádzajúcemu obdobiu. Dieťa sa učí samostatnosti, zodpovednosti, sebahodnote, učí sa prekonávať prekážky, postupne si uvedomuje svoju činnosť a chyby, ktoré robí. Je dôležité dodržiavať určitý režim dňa, pravidlá a normy správania, čo je základom formovania morálnych citov.

Celkovo sa osobnosť dieťaťa MŠV veku výrazne mení, a to najmä vplyvom školy a učenia. Porovnáva sa s druhými a nadobúda obraz o sebe. Sebahodnotenie môže byť primerané, podceňovanie alebo preceňovanie.

Poruchy správania

Zaraďujeme do dvoch skupín: 1. závažnejšie a 2. menej závažné, ktoré sa zvládajú výchovnými opatreniami. Do druhej skupiny zaraďujeme:

• Nedisciplinovanosť - nedodržiavanie pravidiel správania.
• Záškoláctvo - vyhýbanie sa škole a školským povinnostiam.
• Hostilita - útočnosť, nepriateľský postoj voči spolužiakom a ľuďom vôbec.

Poruchy a problémy v správaní sa môžu vyskytnúť:

• V škole: Vyrušovanie, šikana, drzé správanie.
• Doma: Hádky s rodičmi, súrodencami, krádeže, neposlušnosť, porušovanie noriem správania.
• Na verejnosti: Drzé správanie na verejnosti, fajčenie, drogy, ničenie vecí a pod.

Dôležitosť citového rozvoja, motivácie a sebahodnotenia

City alebo emócie vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému a k iným ľuďom. Dôležitosť citového rozvoja (najmä vyššie city) motivácie a sebahodnotenia dieťaťa pre jeho vývin je kľúčová.

Základné druhy citov:

• Nižšie city (telesné, primárne): Sú tie, ktorými prežívame stav nášho organizmu, a to nielen vnútornú rovnováhu, ale aj jej narušenie (príjemnosť-nepríjemnosť, spokojnosť-nespokojnosť, napätie-uvoľnenie).
• Vyššie city: Sú tie, ktoré vznikajú v priebehu socializácie človeka a zúčastňujú sa na utváraní jeho spoločného vedomia. Sú typické iba pre človeka. Medzi ne patria:
  • Intelektuálne city: Človek ich prežíva pri poznávacej činnosti (získanie informácií, túžba po poznaní, cit zvedavosti).
  • Estetické city: Vznikajú pri uspokojovaní alebo pri neuspokojovaní estetických potrieb (krása, škaredé, komické).
  • Etické city: Vznikajú v spojitosti s realizovaním spoločenských potrieb a záujmov, ktoré sú obsiahnuté v morálnych zásadách, pravidlách, zákonoch. Prežívame ich pri kontakte s inými ľuďmi (cit ne/spravodlivosti, viny, krivdy...).
  • Sociálne city: Súvisia so vzťahom človeka k človeku.

Motivácia:

Je proces, ktorý vyvoláva, udržiava, zameriava psychickú energiu človeka. Motivačný systém tvoria: pudy, inštinkty ako biofyziologické prejavy motivácie, potreby, záujmy, ašpirácie, ciele, hodnoty, životná filozofia.

Druhy motivácie:

• Vonkajšia: Z okolia - od rodičov, učiteľov.
• Vnútorná: Vnútorný záujem učiť sa.
• Zvnútornená (interiorizovaná): Je to motivácia, ktorá bola najprv vonkajšia, ale vplyvom argumentov, vlastnej skúsenosti si ju žiak zvnútornil, takže sa stala súčasťou jeho vnútornej motivácie.

Sebapoznanie a sebahodnotenie:

Úzko súvisí so sebahodnotením. Na základe sebareflexie si tvoríme obraz o svojich hodnotách v jednotlivých oblastiach (spev, hudba, šport). Sebahodnotenie môže byť primerané a neprimerané (sebapodceňovanie, sebapreceňovanie).

Kvalifikačné predpoklady a kompetencie pedagógov

Úspešná edukácia telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených si vyžaduje pedagógov s rozsiahlymi vedomosťami, zručnosťami a kompetenciami. Materiál zohľadňuje potrebu kvalifikovaných odborníkov so špecifickými zručnosťami, kompetenciami a etickými princípmi pre prácu s touto populáciou. Dôraz sa kladie na prepojenie teoretických poznatkov s praktickými skúsenosťami, ako aj na aktuálne trendy a výskumy v oblasti špeciálnej pedagogiky. Okrem odborných znalostí z pedagogiky a špeciálnej pedagogiky je dôležité, aby pedagógovia mali:

• Odborné zručnosti a spôsobilosti: Pedagogika si vyžaduje neustále prehlbovanie vedomostí v odbore, vrátane jazykových zručností, ako aj znalosť problematiky.
• Odborné zameranie: Pedagóg by mal mať hlboké znalosti k predmetu podľa odborného zamerania.
• Praktické skúsenosti: Je žiaduce, aby pedagógovia mali skúsenosti z praxe, ideálne prostredníctvom spolupráce s odborníkmi z externého prostredia, resp. zo školskej praxe.
• Vzdelanie: Kvalifikácia pedagóga by mala byť o stupeň vyššia než kvalifikácia dosahovaná ukončením študijného programu, ktorý vyučuje.
• Aktívna účasť vo vedeckej komunite: Pedagógovia by mali byť aktívni v redakčných radách domácich aj zahraničných časopisov, komisiách a pod., ako aj v riešiteľských kolektívoch.

Výskum a projekty v oblasti pedagogiky telesne postihnutých

Výskum zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji pedagogiky telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených. Realizované projekty prispievajú k inováciám v oblasti vzdelávania, diagnostiky a intervencie. Príklady výskumných projektov:

• Vyvodenie podnetov pre bezbariérové štúdium v terciárnom vzdelávaní: Cieľom je identifikovať bariéry a navrhnúť opatrenia pre zlepšenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu pre študentov so zdravotným postihnutím.
• Implementácia bimodálno - bilingválneho vzdelávania pre nepočujúcich: Projekt sa zameriava na vývoj a implementáciu vzdelávacích programov pre nepočujúcich, ktoré využívajú bimodálnu a bilingválnu metódu.
• Podpora rozvoja komunikačných schopností detí s iným materinským jazykom v ranom a predškolskom veku: Cieľom je vytvoriť metodické materiály a postupy pre podporu jazykového rozvoja detí s odlišným materinským jazykom.
• Elektronická učebnica pre žiakov s mentálnym postihnutím: Projekt sa zameriava na vývoj a experimentálne overovanie elektronickej učebnice pre žiakov s mentálnym postihnutím.
• Vzdelávanie pedagógov výtvarnej výchovy na bežných základných školách v oblasti inklúzie žiakov so zdravotným znevýhodnením: Cieľom je pripraviť pedagógov na prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením.
• Problematika dospelých osôb s rozličným druhom a stupňom zdravotného postihnutia: Projekt sa zameriava na mapovanie potrieb a problémov dospelých osôb so zdravotným postihnutím.
• Aplikácia získaných výsledkov do teórie a praxe pedagogiky sluchovo postihnutých: Cieľom je prepojiť výskumné zistenia s praktickými potrebami edukácie sluchovo postihnutých.
• Školská integrácia detí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku.

Príklady publikačnej činnosti odborníkov

Publikačná činnosť je dôležitou súčasťou vedeckej a odbornej činnosti pedagógov. Príspevky v časopisoch a iných periodikách umožňujú šírenie poznatkov a skúseností v oblasti pedagogiky telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených. V publikáciách sú prezentované výsledky výskumov, týkajúce sa spracovávanej problematiky, ktoré boli realizované v období posledných 3 rokov.

Prof. PaedDr. Alice Vančová, CSc.

Prof. Vančová sa dlhodobo venuje problematike špeciálnej pedagogiky, so zameraním na mentálne postihnutie a viacnásobné postihnutie. Jej publikačná činnosť zahŕňa monografie, učebnice a články v odborných časopisoch. Prof. Vančová sa aktívne zúčastňuje na vedeckých konferenciách a je členkou odborovej komisie doktorandského štúdia. Jej publikačná činnosť a pedagogická aktivita významne prispievajú k rozvoju špeciálnej pedagogiky na Slovensku.

Prof. PaedDr.

Prof. PaedDr. sa zameriava na problematiku sluchového postihnutia a inkluzívneho vzdelávania. Aktívne sa podieľa na riešení projektov zameraných na implementáciu inovatívnych metód a prístupov vo vzdelávaní sluchovo postihnutých. Prof. PaedDr. sa venuje tvorivej činnosti a realizuje zahraničné pobyty, čím prispieva k medzinárodnej spolupráci v oblasti špeciálnej pedagogiky.

Doc. PaedDr. Jana Lopúchová, PhD.

Doc. Lopúchová sa špecializuje na pedagogiku zrakovo postihnutých a inkluzívne vzdelávanie. Jej výskumná a publikačná činnosť sa zameriava na využitie moderných technológií v edukácii zrakovo postihnutých, ako aj na problematiku ďalšieho vzdelávania a rehabilitácie zraku. Doc. Lopúchová aktívne spolupracuje s praxou a podieľa sa na tvorbe metodických materiálov pre učiteľov a odborníkov pracujúcich so zrakovo postihnutými.

Doc. PhDr.

Doc. PhDr. sa venuje problematike špeciálnej pedagogiky a jej terminológii. Jej výskumná činnosť sa zameriava na definície a terminologické otázky v špeciálnej pedagogike. Doc. PhDr. sa aktívne zúčastňuje na vedeckých konferenciách a je autorkou monografie venovanej poradenstvu.

Doc. PaedDr. Terézia Harčaríková, PhD.

Doc. Harčaríková sa špecializuje na pedagogiku telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených. Jej výskumná a publikačná činnosť sa zameriava na edukáciu tejto skupiny žiakov a študentov v rôznych kontextoch. Doc. Harčaríková sa aktívne podieľa na riešení výskumných projektov a venuje sa tvorivej činnosti v oblasti pedagogiky telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených.

Hodnotenie študijných výsledkov

Hodnotenie študijných výsledkov je dôležitou súčasťou vzdelávacieho procesu. Cieľom hodnotenia je poskytnúť študentom spätnú väzbu o ich pokroku a motivovať ich k ďalšiemu štúdiu.

Základné princípy hodnotenia:

• Hodnotenie musí byť spravodlivé a transparentné.
• Kritériá hodnotenia musia byť vopred známe.
• Študent má právo na opravný postup voči hodnoteniu.

Pravidlá hodnotenia:

• Hodnotenie študijných výsledkov upravuje vyhláška o kreditovom systéme štúdia.
• Podrobnosti o hodnotení sú uvedené v informačnom liste predmetu.
• V prípade neúspešného absolvovania predmetu má študent možnosť opravných skúšok.
• Pre výpočet priemeru študijných výsledkov sa používa vážený študijný priemer.

Stupne hodnotenia:

• A - výborne
• B - veľmi dobre
• C - dobre
• D - uspokojivo
• E - dostatočne
• FX - nedostatočne

Študent, ktorý splnil všetky požiadavky na absolvovanie študijného programu, získa vysokoškolský diplom. Výborní študenti môžu získať vysokoškolský diplom s vyznamenaním. Záverečné práce (bakalárske, diplomové, dizertačné) sú dôležitou súčasťou štúdia.

tags: #pedagogika #telesne #postihnutych #poznamky