Invalidný dôchodok je kľúčovou sociálnou dávkou pre osoby, ktoré sú invalidné a nemôžu plnohodnotne pracovať. Má im aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Na získanie invalidného dôchodku musia byť splnené tri základné podmienky: uznanie invalidity, získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a nesplnenie podmienok nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok ku dňu vzniku invalidity.
Artróza, vrátane facetovej artrózy, je degeneratívne ochorenie, ktoré môže viesť k značným obmedzeniam a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Hoci žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, bez ohľadu na mieru poklesu jeho schopnosti, samotná diagnóza artrózy môže byť dôvodom na priznanie invalidného dôchodku.
Čo je to artróza?
Artróza (niekedy označovaná ako osteoartróza) je degeneratívne ochorenie spôsobené poškodením kĺbovej chrupavky. Časom sa chrupavka opotrebuje, stratí svoju pôvodnú pružnosť a kĺb sa nemôže pohybovať tak hladko ako u zdravého človeka. Výsledkom je bolesť, opuch a iné nepríjemné pocity. Artróza prináša bolesť a rôzne obmedzenia v živote. Artróza má niekoľko štádií v závislosti od jej závažnosti.
Hoci termín artróza znie podobne ako artritída, nejde o rovnakú diagnózu. Artritída je zápalové ochorenie a do tejto skupiny patrí napríklad reumatoidná artritída alebo ankylozujúca spondylartritída (Bechterevova choroba).
Rôzne typy artrózy a ich prejavy
Artróza môže postihnúť rôzne kĺby v tele. Medzi najčastejšie typy patria:
- Artróza kolena (gonartróza): Poškodenie chrupavky v kolene je bolestivý stav. Okrem typickej rannej stuhnutosti kĺbu sa pacienti sťažujú aj na opuch a pocit trhania kolena.
- Artróza bedrového kĺbu (koxartróza): K jej vzniku prispieva vyšší vek, úrazy alebo nadmerná hmotnosť. Pacienti pozorujú zhoršenú pohyblivosť bedrového kĺbu.
- Artróza ramena (omartróza): Poškodená chrupavka v ramennom kĺbe spôsobuje bolesť a obmedzenú pohyblivosť, rovnako ako iné typy artrózy.
- Artróza malých kĺbov: Artróza môže postihnúť aj malé kĺby rúk a prstov. Typickým prejavom je bolesť postihnutých kĺbov a ťažkosti s pohyblivosťou. Artróza palca ruky má svoj vlastný názov - rizartróza.
- Artróza chrbtice (spondylóza a spondylartróza): Ak sú postihnuté telá stavcov, nazýva sa spondylóza. Ak sa opotrebovanie týka medzistavcových kĺbov, diagnóza je spondylartróza.
Artróza chrbtice je degeneratívne ochorenie, ktoré postihuje kĺby a stavce v chrbtici. Prináša nepríjemné obmedzenie v každodennom živote. Môže sa týkať až 95 % osôb starších ako 65 rokov. Opotrebovanie chrbtice je hlavnou príčinou artrózy chrbtice. Rizikovým faktorom je aj dedičnosť a výskyt artrózy chrbtice v rodine, nadváha a nezdravý životný štýl. Medzistavcové platničky začínajú strácať svoju pružnosť okolo 40. roku života.
Facetový syndróm a jeho súvislosť s artrózou
Facetový syndróm označuje bolesť pochádzajúcu z kĺbov spájajúcich stavce, teda facetových kĺbov. Uvádza sa, že daný problém postihuje približne 15 až 45 % ľudí trpiacich chronickou bolesťou chrbta. Bolesť nie je jediným problémom; pridružujú sa k nej rôzne nepríjemné vnemy, ako napríklad mravčenie či brnenie, odborne označované ako parestézie. Tieto ťažkosti môžu vyžarovať do iných častí tela a pri dlhodobom výskyte znižujú kvalitu života a do určitej miery môžu tiež invalidizovať.
Facetový syndróm sa vyskytuje najčastejšie v oblasti drieku a na úrovni prechodu bedrovej chrbtice do krížov. Bolesť sa presúva na oblasť zadku a do dolnej končatiny. V nižšom zastúpení zasahuje tiež oblasť krku. Príčiny ťažkostí sú rôznorodé - od preťaženia chrbtice v mladom veku až po degeneratívne zmeny vplyvom starnutia organizmu. Bolesti sa opakujú v atakoch, ale časom môžu pretrvávať.
Facetové kĺby: Štruktúra a funkcia
Chrbtica je tvorená malými kosťami - stavcami, ktorých je 33 až 34. Podľa miesta uloženia ich rozdeľujeme na stavce krku, hrudníka, drieku, krížov a kostrč. Chrbtica = columna vertebralis, stavce = vertebrae. Okrem nosenia váhy organizmu, tvorby opory pre telo a pohybovej zložky má chrbtica dôležitú funkciu ochraňovania miechy.
Stavce majú svoje telo, oblúk a výbežky. Medzistavcové kĺby, po latinsky articulatio intervertebrales, tvoria pohyblivé spojenie medzi jednotlivými stavcami. Umožňujú pohyb, ale ho tiež obmedzujú, aby tak bol zachovaný určitý rozsah pohyblivosti chrbtice. Facetové kĺby (FK), latinsky tiež articulationes zygapophysiales = articulationes intervertebrales, sa nachádzajú od úrovne stavca C2 až po S1.
Dva facetové kĺby a medzistavcová platnička tvoria trojkĺbový komplex. Toto spojenie je pohyblivé, ale zároveň pevné a umožňuje ohýbanie a otáčanie chrbtice. Facetové kĺby obsahujú chrupavku, synoviálnu tekutinu a kĺbovú kapsulu. Oblasť facetového kĺbu je bohato inervovaná. Nervové vlákna sú zdrojom bolesti pri rôznych ťažkostiach. Z toho dôvodu je facetový syndróm súborom príznakov, ktoré majú základ v dráždení nervových zakončení v blízkosti týchto drobných medzistavcových kĺbových plôch.
Čo je syndróm fazetového kĺbu?
Diagnostika a liečba artrózy
Správnu diagnózu môže stanoviť len lekár. Pri stanovení diagnózy artrózy lekár vychádza z opisu príznakov a fyzikálneho vyšetrenia postihnutého kĺbu. Pri diagnostike sa používajú aj zobrazovacie metódy (röntgen, magnetická rezonancia, počítačová tomografia) a laboratórne testy krvi a moču. Závažnosť poškodenia kĺbov sa hodnotí na štvorstupňovej škále, pričom artróza 4. stupňa je najzávažnejším štádiom, ktoré je sprevádzané silnou bolesťou. Štádium IV: vymiznutie kĺbovej štrbiny, deformácia kĺbnych koncov kostí, splývanie pseudocýst, osteonekrotické zmeny, patologické kĺbne postavenie (tzv. ťažká artróza).
Artrózu nemožno úplne vyliečiť, cieľom liečby je zmierniť bolesť a podporiť čo najlepšiu pohyblivosť kĺbov. Liečba artrózy má niekoľko základných pilierov - farmakoterapiu (lieky), fyzioterapiu (rehabilitáciu), cvičenie a chirurgický zákrok. V najzávažnejších prípadoch pokročilej artrózy sa používa chirurgický zákrok. Dôležité je aj zníženie hmotnosti pre ľudí s nadváhou. Významnú úlohu zohráva aj aktívny životný štýl bez cigariet a zdravá strava, ktorá by mala zahŕňať dostatok zeleniny, rýb a mliečnych výrobkov.
Nárok na invalidný dôchodok
Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti, podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca aj predĺžiť.
Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
| Vek žiadateľa | Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia |
|---|---|
| Menej ako 20 rokov | Menej ako jeden rok |
| Nad 20 rokov do 24 rokov | Najmenej jeden rok |
| Nad 24 rokov do 28 rokov | Najmenej dva roky |
| Nad 28 rokov do 34 rokov | Najmenej päť rokov |
| Nad 34 rokov do 40 rokov | Najmenej osem rokov |
| Nad 40 rokov do 45 rokov | Najmenej desať rokov |
| Nad 45 rokov | Najmenej 15 rokov |
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
Starobný a predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca: POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok). Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako: (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.
- POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený.
- ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
- ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.
Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne. Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur.
Ako si vybaviť invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.
Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.