Príspevok vo webovom sídle: Bibliografický údaj ako citovať

Problematika citovania a odkazovania na použité zdroje predstavuje jeden zo základných atribútov pri písaní odborných publikácií a záverečných prác. Cieľom tohto článku je objasniť a zjednotiť pravidlá citovania, vychádzajúc z predchádzajúcich vydaní ISO 690 a upozorniť aj na kolísavosť terminológie a pravidiel najnovšieho štandardu. Príspevok predkladá všeobecné a konkrétne zásady tvorby bibliografických odkazov ako kľúčových prvkov citačného aparátu, pričom vychádza z najnovšieho vydania štandardu ISO 690 publikovaného v anglickej a slovenskej jazykovej verzii (2010; 2012).

Výsledkom je najnovší štandard ISO 690 (2010), ktorý bol v apríli 2012 prebratý prekladom aj do slovenskej praxe. Nové vydanie z roku 2010 nahrádza IS0 690 (1987) a ISO 690-2 (1997) a dopĺňa usmernenia pre citovanie neknižných (audiovizuálnych, grafických atď.) dokumentov. Štandard prináša pravidlá, ako vytvárať bibliografické odkazy pre rôzne druhy dokumentov a príspevky v nich, ako aj zásady aplikovania techník citovania, tvorby citácií a úpravy zoznamov bibliografických odkazov v citujúcich prácach.

Základné princípy tvorby bibliografických odkazov

Bibliografický odkaz je skrátený záznam o citovanom dokumente umiestnený v zozname bibliografických odkazov a slúži na jeho presnú identifikáciu. Princípy tvorby bibliografických odkazov sú uvedené v praxi na príkladoch, ktoré sú rozdelené na základe typov dokumentov.

Správne uvedenie citovaných textov a parafrázovaných častí obsahov je jedným z faktorov ovplyvňujúcich dôveryhodnosť vašich textových výtvorov, ale tiež predstavuje naplnenie autorského zákona - ochranu duševného vlastníctva tých, ktorých obsah preberáme. Preberanie informácií bez uvedenia zdroja je plagiátorstvo a predstavuje trestný čin (pozri Trestný zákon č. 300/2005).

Uvádzanie zdrojov, z ktorých naše dielo čerpá, slúži tiež čitateľovi k tomu, aby si mohol veci overiť, prípadne hlbšie naštudovať. Citácia alebo citovanie je podľa Kimličku [2004] skrátené označenie citovaného zdroja (dokumentu). Slúži na spojenie citovaného miesta so záznamom o citovanom dokumente.

Citát je podľa Katuščáka [2005:216] „text, ktorý sme doslovne prevzali z nejakého dokumentu, informačného zdroja.“ Citát sa na rozdiel parafrázy uvádza v úvodzovkách. Parafráza je voľné spracovanie cudzej myšlienky. Väčšinou obsahuje abstrahovanie. Parafrázujeme tiež nekvalifikované preklady cudzojazyčnej literatúry, ktorú používame vo svojich prácach. Citovaný dokument je ten, z ktorého niečo preberáme. Je to dokument, ktorý je zdrojom informácií pre nás.

Najčastejšie pramene, ktoré využívame, tvoria knihy, časopisy a stále rozširovanejšie internetové zdroje. Na Slovensku sa najčastejšie používa takýto tvar: Katuščák a kol. (2005, s. 224). Trochu praktickejšia je takáto forma: [Jansen 2005:224]. Dochádza pri nej k redukcii niekoľkých znakov.

Povinné a voliteľné údaje v bibliografickom odkaze

Pri tvorbe bibliografického odkazu je dôležité rozlišovať medzi povinnými a voliteľnými údajmi. Medzi základné prvky, ktoré by mal obsahovať každý bibliografický odkaz, patria:

• I. Primárna zodpovednosť: Spravidla autor.
• II. Hlavný názov a podnázov: Zapíšeme tak, ako sú uvedené v dokumente a zvýrazníme ich kurzívou. Ak uvádzame aj podnázov, oddelíme ho od hlavného názvu dvojbodkou a medzerou.
• III. Označenie média: Používame len pre elektronické zdroje a pre neknižné dokumenty.
• IV. Údaje o vydaní: S výnimkou prvého vydania zapisujeme všetky ďalšie vydania dokumentu, ak sú v prameni uvedené. Uvádzame ich arabskými číslami v súlade s možnosťami skracovania týchto údajov tak, ako to predpisuje štandard STN ISO 832 (1998).
• V. Sekundárna zodpovednosť: Za vznik dokumentu majú spravidla osoby iné ako autor, napr. ilustrátori, lektori, vedeckí redaktori atď. Tento údaj nie je povinný. Ak ho uvádzame v bibliografickom odkaze, zapisujeme mená presne v takej podobe, ako sa vyskytovali na dokumente (t. j. aj s označením funkcie, napr. fotografie, preklad a pod.).
• VI. Vydavateľské údaje: Pozostávajú z údajov o mieste vydania, vydavateľovi a dátume vydania dokumentu. Zapisujeme ich v podobe: Miesto vydania: meno vydavateľa, dátum vydania. Dátum vydania je povinný údaj a nemôžeme ho vynechať; v prípade neznámeho dátumu odvodíme rok vydania od textu dokumentu, poprípade od iných prameňov, a zapíšeme ho v hranatých zátvorkách, napr. [1980].
• VII. Numerácia: Používame len v prípade, že tvoríme odkaz na príspevok v monografii alebo seriáli. Pod numeráciou rozumieme označenie zväzku v prípade, že dokument je časťou viaczväzkového súboru, napr. zv. 2. V prípade príspevku v časopise ide o číselné označenie seriálovej publikácie: o presné označenie ročníka a čísla periodika, v ktorom sa príspevok nachádza.
• VIII. Dostupnosť a dátum citovania: Používame len pri elektronických online zdrojoch. Zapíšeme údaje o aktualizácii a revízii dokumentu, napr. Aktualizované v decembri 1987. Povinný je údaj o dátume citovania: [cit. 10. apríla 2001]. Je možné použiť aj formalizovanú podobu dátumu, napr. [cit. 2001-04-10].
• IX. Edícia: V prípade, že zapisujeme aj edíciu, do ktorej dokument patrí a táto je v prameni uvedená, zapíšeme ju vo forme Názov edície, označenie zväzku.
• X. Dostupné na: Povinný údaj pri elektronických online zdrojoch. Používame frázu „Dostupné na:“, napr. Dostupné na: http://www.fiit.stuba.sk/
• XI. Štandardné číslo ISBN/ISSN: Uvádzame len vtedy, ak sa v dokumente nachádzajú, a v takej podobe, ako boli v dokumente uvedené.
• XII. Poznámky: Voliteľne môžeme do bibliografického odkazu zahrnúť aj poznámky. Je vhodné uviesť ich v prípade, ak sú niektoré údaje v odkaze nejednoznačné, prípadne ak boli doplnené. Píšeme ich v jazyku textu citujúceho dokumentu.

Techniky citovania

Citovanie príspevku z konferencie má svoje špecifiká, ktoré je potrebné dodržiavať. Rozoznávame tri základné techniky (resp. V rámci ISO 690 a normy STN ISO 690 existujú tri techniky citovania. Každá technika citovania má svoju vlastnú formálnu úpravu. Výber techniky citovania je záležitosťou voľby autora. Určité časopisy resp. aj vydavatelia však vyžadujú, aby boli práce citované len konkrétnou vybranou technikou, a preto by to mal autor brať do úvahy už pri písaní práce. Techniky citovania by sa nemali v rámci jedného dokumentu kombinovať.

Technika číselných údajov (odkazov) - Numerický systém

Základný princíp techniky číselných údajov spočíva v tom, že za každou citovanou časťou textu sa nachádza poradové číslo, ktoré má podobu horného indexu alebo je uvedené v okrúhlej či hranatej zátvorke.

Technika číselných údajov má nasledujúce charakteristiky:

• Poradie odkazov je závislé od poradia výskytu jednotlivých citácií.
• V prípade, že sa v dokumente nachádza viac citácií z jedného zdroja, majú vždy rovnaké číslo ako prvá citácia.
• Odkazy na citované práce sú v zozname použitej literatúry usporiadané podľa poradových čísel.
• Pri citáte sa za poradovým číslom môže uviesť strana resp. Text a citácia…, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu.“ (1 s. …, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu. “ [1 s. …, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu. “1 s.

Zoznam bibliografických odkazov:

DOYLE, A. C. Stratený svet. Bratislava: SnowMouse publishing, 2017. ISBN 978-80-89465-27-9.… 3. ECO, U. Meze interpretace. Praha: Univerzita Karlova, 2005.

Technika priebežných poznámok

Základným princípom techniky priebežných poznámok je, že za citovanou časťou textu sa uvádza poradové číslo, ktoré má podobu horného indexu alebo je umiestnené v zátvorke. Jednotlivé čísla potom odkazujú na poznámky (pod čiarou), ktoré predstavujú odkazy na citácie. Pri voľbe tejto techniky citovania je dôležité dbať na podobu prvej citácie dokumentu, ktorá je smerodajná, a preto musí obsahovať kompletné údaje, aby identifikovali dokument. Druhá a každá ďalšia citácia dokumentu sa môže skrátiť tak, že sa uvedú len priezviská autorov a skrátený názov, za ktorým sa napíšu čísla citovaných strán. Prípadne sa dá využiť aj skrátená forma uvedená v prvej citácii resp. v zozname skratiek.

Pri tvorbe citácií za pomoci techniky priebežných poznámok treba dodržať nasledujúce:

• Pre každý výrok alebo skupinu výrokov je len jedno číslo poznámky.
• Príslušná poznámka môže citovať viac ako jeden dokument.
• Ak je nejaký dokument citovaný viackrát, ďalšie citácie dostávajú nové čísla - v poznámke sa odkaz zopakuje celý alebo sa uvedie číslo, ktoré zodpovedá predchádzajúcej poznámke s číslami citovaných strán.
• V zozname bibliografických odkazov sú záznamy usporiadané abecedne podľa prvého údaja - poradové čísla sa do zoznamu nepíšu.

Princípy tvorby prvej citácie:

Prvá citácia v dokumente (prípadne aj prvá citácia v kapitole) musí obsahovať dostatočné údaje, ktoré zabezpečia presné spojenie medzi citáciou a príslušnou položkou v zozname bibliografických odkazov. Prvá citácia by mala obsahovať:

• Meno autora resp. mená autorov (nemusia byť uvedené v inverznom tvare).
• Úplný názov (bez podnázvu a ďalších názvových údajov).
• Podľa potreby číslo alebo čísla citovaných strán.

Ak autori a názov práce nestačia na odlíšenie položiek v zozname bibliografických odkazov, pridajú sa do citácie ešte doplňujúce údaje (napr. Text a citácia…, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu.“ (1). … a z hľadiska interpretácie, podobne hovorí o situácii aj Eco (2). …, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu. “ [1]. … a z hľadiska interpretácie, podobne hovorí o situácii aj Eco [2]. …, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu. “1 … a z hľadiska interpretácie, podobne hovorí o situácii aj Eco2.

Bibliografické odkazy v poznámkach:

DOYLE, A. C. Stratený svet. Bratislava: SnowMouse publishing, 2017. ISBN 978-80-89465-27-9, s. 76. ECO, U. Meze interpretace. Praha: Univerzita Karlova, 2005. ISBN 80-246-0740-9. 3. DOYLE, ref. 1, s.

Zoznam bibliografických odkazov:

DOYLE, A. C. Stratený svet. Bratislava: SnowMouse publishing, 2017. ISBN 978-80-89465-27-9.… ECO, U. Meze interpretace. Praha: Univerzita Karlova, 2005.

Technika prvého údaja a dátumu - Harvardský systém

Technika prvého údaja a dátumu využíva systém zátvoriek, ktoré sa nachádzajú za časťou textu, čo bola prevzatá z iného dokumentu.

Charakteristické atribúty techniky prvého údaja a dátumu:

• Zátvorky obsahujú prvý údaj citovanej práce (priezvisko autora resp. (Surová 2017, s. (Nováková 1999a, s. (Novák a Nováková 2010, s. (Horák, Pekár a Nováková 2006, s. (Pekár et al. (Pekár et al. 2001, s. (Slovensko 1989, s. (Horák [bez dátumu], s. (Horák [2004], s.
• Citovanie dvoch diel naraz (napr. (Pekár et.

Text a citácia…, príklady môžeme vidieť v úryvku: „Všetky tieto útržky citujem z poznámok, ktoré som si horúčkovito robil priamo na mieste činu.“ (Doyle 2017, s. 76). … a z hľadiska interpretácie, podobne hovorí o situácii aj Eco (2005). Doyle (2017, s.

Zoznam bibliografických odkazov:

DOYLE, A. C., 2017 Stratený svet. Bratislava: SnowMouse publishing. ISBN 978-80-89465-27-9.… ECO, U., 2005. Meze interpretace. Praha: Univerzita Karlova.

Citovanie online zdrojov

V súčasnosti je čoraz bežnejšie citovať online zdroje, preto je dôležité vedieť, ako správne uvádzať bibliografické odkazy na tieto zdroje. Pri citovaní online zdrojov je potrebné uviesť:

• Autora (ak je známy).
• Názov dokumentu.
• Dátum aktualizácie/revízie (ak je dostupný).
• URL adresu.
• Dátum citovania.

Slovenský preklad normy predpisuje použiť označenie „zobrazené“ alebo ekvivalent tohto pojmu - „cit.“. Uvádza „Dostupné na internete“. Napr. „Spôsob prístupu“.

Príklad citácie príspevku na webovom sídle:

KRUPA, Martin. Slováci, ktorí testujú web na ľuďoch. In: Blog ui42. ui42 [online]. [Dostupné 2013-04/10].

Ďalšie príklady citácií online zdrojov:

• Webová stránka: Tréningy. FKM Karlova Ves Bratislava [online]. [cit. 2013-03-15]. Dostupné na: neuvedené.
• Online databáza: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online databáza], 2003- . Praha: Národní knihovna České republiky [cit. 2013-05-01]. Dostupné na: neuvedené.

Špecifické prípady citovania

Sekundárne citovanie

Hoci štandard ISO 690 (2010) sekundárne citovanie neuvádza, nakoľko by ho malo byť minimum, v praxi sa vyskytuje. Pre označenie sekundárneho (sprostredkujúceho) zdroja odporúčame použiť formuláciu „cit. podľa“.

REPČÁK, Jozef cit. podľa DANIEL, David P. Vydania náboženskej literatúry v Levoči v období neskorej reformácie (do roku 1650). In: Kniha ´97-´98. Martin: Matica slovenská, 2000, s. 91-95.

Citovanie príspevku v seriáli

Pri citovaní príspevku v seriáli je potrebné uviesť ročník a číslo periodika, v ktorom sa príspevok nachádza.

Príspevok v tlačenom seriáli:

PIŠÚT, P. a J. PROCHÁZKA, 2019. Pririečna zóna mesta Zvolen na grafických dielach N. W. Lincka z čias Rákociho povstania (1708 - 1711). In: Geografický časopis. 71(4), 297-318.

Príspevok v online seriáli:

PIŠÚT, P. a J. PROCHÁZKA, 2019. Pririečna zóna mesta Zvolen na grafických dielach N. W. Lincka z čias Rákociho povstania (1708 - 1711). In: Geografický časopis [online]. 71(4), 297-318 [cit. 7.9.2020]. ISSN 2453-8787. Dostupné na: neuvedené.

Ďalšie príklady bibliografických odkazov

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov bibliografických odkazov pre rôzne typy dokumentov:

• Kniha: KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. 2. dopln. vyd. Bratislava: Stimul, 1998.
• Preklad knihy: CORBELL, Jean-Claude a Ariane ARCHAMBAULTOVÁ. Obrázkový slovníček: slovenčina/angličtina. Bratislava: Fortuna Print, 2006.
• Encyklopédia: PÁLKA, Ondřej et al. Rozum do vrecka: malá vrecková encyklopédia. 4. preprac. a dopln. vyd. Bratislava: Smena, 1989.
• Stará tlač: Tyrnauerischer Schreib-Kalender: auff das Jahr… M.DC.LXXXIII. Gedruckt zu Tyrnau: in der Academischen Druckerey durch Matthiam Srnensky, [1682]. V: Budapešť: MTAK. Signatúra R.
• Zákon: Zákon č. 211/2000 Z. z.
• Mapa: Chorvátsko [mapa]. 1:1 000 000.
• DVD: Soľ nad zlato [DVD]. Réžia Martin HOLLÝ. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2010.
• CD: Long Tall Dexter, the Savoy sessions [CD].
• Hudobnina: BACH, C.PH.E. Sonate G-moll für Violine und obligates Cembalo [partitúra]. Herausgegeben von Anne Marlene GURGEL.
• Fotografia: JIROUŠEK, Alexander. Vysoké Tatry [fotografia].

Príspevky na webovom sídle

Pod webovým sídlom rozumieme samostatný súbor webových stránok. Webová stránka je nesamostatná časť webového sídla, ktorá má autora totožného s autorom webového sídla. Pokiaľ sa na webovom sídle nachádza časť, ktorá má autora odlišného od autora webového sídla, ide o PRÍSPEVOK na webovom sídle (napr. blogový príspevok, článok v online časopise).

Príklad citácie príspevku na webovom sídle:

KRUPA, Martin. Slováci, ktorí testujú web na ľuďoch. In: Blog ui42. ui42 [online]. [Dostupné 2013-04/10].

Ďalšie príklady citácií:

• Príspevok v online časopise: MAŤAŠÍK, Andrej. Kresťanstvo a divadelné umenie na Slovensku. In: RYDLO, Jozef M., zost. Renovatio spiritualis. Bratislava: Lúč, 2003, s. 531-536.
• Príspevok v zborníku: SLEZÁKOVÁ, Tatiana. Úloha učiteľa pri uvádzaní rómskeho žiaka do vyučovacieho procesu. In: Osobnosť učiteľa Rómov: zborník referátov z 3. medzinárodnej konferencie konanej dňa 28. novembra 2002 v Nitre. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2002, s. 75-77.

tags: #prispevok #vo #webovom #sidle #bibliograficky #udaj