Paliatívna starostlivosť v sociálnych zariadeniach: Dôstojnosť a podpora v závere života

Na svete každoročne zomiera niekoľko desiatok miliónov ľudí. Smrť je nevyhnutný záver života. Človek sa smrti bojí, no viac ako smrti samotnej sa bojí spôsobu zomierania. Každý človek má právo na dôstojnú smrť a zvlášť človek trpiaci s nevyliečiteľným ochorením. Úroveň kvality poskytovania služieb ťažko chorým a nevyliečiteľným ľuďom je kritériom morálnej vyspelosti každej ľudskej spoločnosti. Oblasť paliatívnej starostlivosti, ktorá sa zaoberá najmä záverečnou fázou ľudského života, je v súčasnosti vnímaná ako vzmáhajúci sa úsek sociálnej práce. Tento článok sa zameriava na štandardy a výzvy spojené s poskytovaním paliatívnej starostlivosti v zariadeniach pre seniorov, pričom zdôrazňuje potrebu celostného prístupu a etiky života.

Úvod do paliatívnej a hospicovej starostlivosti

Paliatívna a hospicová starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. Paliatívna starostlivosť rešpektuje individualitu každého človeka. Hospicová starostlivosť pomáha žiť umierajúcemu čo najlepšie až do poslednej chvíle. Neberie chorému nádej, naopak, pomáha mu hľadať zmysel života, pomáha mu uvedomiť si, kde je užitočný a kde môže byť užitočný. Cieľom je zabezpečiť kvalitu života v jeho záverečnej fáze. V ľudskej spoločnosti, najmä v tej zahraničnej, spomínaná otázka veľmi silne rezonuje. U nás však zriaďovanie zariadení paliatívnej a hospicovej starostlivosti stagnuje, priam dokonca sa vôbec nerealizuje.

Je dôležité hovoriť a informovať o zmysle a úlohe týchto zariadení v našej spoločnosti, pretože dávajú klientovi a jeho rodine prostredníctvom starostlivosti nevyčísliteľné bohatstvo v podobe úcty, záujmu a dôstojnosti. Starostlivosť o terminálne chorých obohacuje aj nás samotných. Práve pri umierajúcich pacientoch, ktorým nemožno pomôcť, ktorým vyhasla posledná iskierka nádeje a sami to prežívajú ťažko, môže byť riešením hospicová a paliatívna starostlivosť.

Definícia a ciele paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť je špeciálny druh zdravotníckej (nemocničnej aj ambulantnej) starostlivosti o chorých v pokročilom štádiu ochorenia, keď bola stanovená diagnóza, vyčerpaná kauzálna liečba a uplatňuje sa iba liečba zmierňujúca príznaky. Pojem paliatívna starostlivosť je odvodený z gréckeho slova paliatus - odetý plášťom. Zameriava sa na komfort jednotlivca s dôrazom na medicínskom modeli, často začína a niekedy aj zotrváva v zariadení akútnej starostlivosti.

Môžeme konštatovať, že paliatívna starostlivosť sa zaoberá liečbou chorých s aktívnym pokročilým ochorením v terminálnom štádiu. Paliatívna starostlivosť je aktívna, celková starostlivosť o pacientov v čase, keď ich choroba nereaguje na ďalšiu liečbu. Cieľom liečby a starostlivosti je kvalita ich života. Paliatívna starostlivosť nie je iba starostlivosťou v terminálnom štádiu. Je určená veľkej skupine klientov, ktorí trpia na následky malígneho ochorenia. Je poskytovaná súčasne s aktívnou protinádorovou liečbou, alebo môže byť poskytovaná samostatne. Paliatívna starostlivosť predstavuje osobitný druh zdravotnej, ale aj sociálnej starostlivosti. Jej cieľom nie je len zmiernenie bolesti, či stabilizácia zdravotného stavu, ale ide tu najmä o zlepšenie možnej kvality života klienta až do jeho smrti, kde veľkú rolu zohráva humánny „etický“ prístup.

Hospicová starostlivosť: sprevádzanie v posledných chvíľach

Hospicová starostlivosť je ponímaná v rámci všeobecných princípov podobne ako paliatívna starostlivosť. Rozdiely možno pozorovať v komplexnosti vnímania potrieb umierajúceho. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je hospicová starostlivosť „integrovaná forma zdravotnej, sociálnej a psychologickej starostlivosti, poskytovaná klientom všetkých indikačných, diagnostických a vekových skupín, u ktorých je prognózou ošetrujúceho lekára predpokladaná dĺžka života v rozsahu menej ako šesť mesiacov.“ V rámci hospicovej starostlivosti sa poskytuje iba paliatívna liečba. Hospicová starostlivosť nepatrí medzi sociálne zariadenia. Ide o „starostlivosť o umierajúceho a nevyliečiteľne chorého v konečných štádiách choroby, ktorý potrebuje ošetrovateľskú starostlivosť a liečbu na zmiernenie utrpenia.“ Cieľom hospicovej starostlivosti je sprevádzať ťažko chorých na poslednom úseku ich života a pomáhať aj ich príbuzným znášať ťažké chvíle lúčenia.

Väčšina ľudí si nesprávne myslí, že hospic je dom smrti. Je to však veľmi zjednodušená a hlavne nesprávna charakteristika hospicov, kde sa uskutočňuje paliatívna a hospicová starostlivosť. Myšlienka hospicu totiž vychádza z úcty k životu a z úcty k človeku, ktoré sa stotožňuje s etikou života a jej princípmi. Hospic je hnutie, ktorého základná myšlienka vychádza z úcty k životu a k človeku ako jedinečnej a neopakovateľnej bytosti. Bez ohľadu na to, kde je hospicová alebo paliatívna starostlivosť poskytovaná, vždy je dôležité, aby starostlivosť bola komplexná, aby boli uspokojované všetky potreby klienta. Túto komplexnú starostlivosť nie je možné poskytovať bez uplatňovania tzv. holistického prístupu. Ide o filozofiu, ktorá je uplatňovaná v starostlivosti o zomierajúceho človeka v paliatívnej starostlivosti. Jedná sa o komplexnú starostlivosť o človeka v chápaní jeho bio-psycho-sociálnej jednoty. Táto starostlivosť nezahŕňa iba starostlivosť o pacienta, ale aj o jeho rodinu, ich vzájomné vzťahy, potreby a problémy.

Formy paliatívnej starostlivosti v rôznych zariadeniach

Starnutie populácie je globálny trend, ktorý sa nevyhýba ani Slovensku. S nárastom počtu seniorov rastie aj dopyt po kvalitnej a dostupnej starostlivosti o chorých a starých ľudí. Ak nie je možné postarať sa o chorého človeka doma, či už z dôvodu ošetrovateľskej náročnosti, alebo z dôvodu nedostupnosti ošetrovateľských služieb, nastupuje ústavná starostlivosť v lôžkovom zariadení. Starostlivosť o chorých a starých ľudí na Slovensku je zabezpečovaná prostredníctvom rôznych typov zariadení a služieb.

Typy zariadení poskytujúcich starostlivosť

Ťažko chorý či zomierajúci človek potrebuje iné, 'ľudskejšie' prostredie, než aké poskytujú bežné nemocnice. Prostredie, v ktorom neplatí prísny režim a presne stanovený program. Celkový prístup k chorému musí byť citlivejší, zohľadňujúci jeho fyzický a hlavne psychický stav. Práve takýto prístup poskytuje hospicová paliatívna starostlivosť, kde veľkú úlohu zohráva etika života a jej princípy.

Porovnanie nemocničnej a sociálnej/hospicovej starostlivosti

Ak je chorý umiestnený v nemocnici alebo v ústave, bežnú každodennú starostlivosť, hlavne naplnenie fyziologických potrieb (príjem potravy a tekutín, vyprázdňovanie, podávanie liekov, polohovanie, hygiena atď.), obstaráva personál daného zariadenia. Takáto starostlivosť je poskytovaná v nemocniciach, sociálnych zariadeniach a tiež v hospicoch, s rozdielom, že pobyt v nemocnici je bezplatný (hradený zdravotnou poisťovňou), zatiaľ čo na pobyt v hospici alebo v sociálnom zariadení si pacient dopláca. V nemocnici je taktiež zaistený prísun potrebných liekov a pomôcok na rozdiel od sociálnych zariadení, v prípade ktorých je potrebné sledovať zásoby liekov a ak dochádzajú, rodina musí zaistiť predpísanie lekárom, vyzdvihnutie a doručenie liekov do zariadenia. Výrazným nedostatkom pri starostlivosti v nemocnici je nedostatok súkromia pre kontakt s blízkymi, cudzie prostredie, izolácia a často nedostatočný a neosobný prístup. Následkom je celkové zhoršovanie už aj tak zmeneného psychického stavu zomierajúceho pacienta a pocitu beznádeje.

Lôžkové hospice sú samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach sú ich organizačnou súčasťou. Odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami.

Špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti

Ošetrovateľská paliatívna starostlivosť je špecifická oblasť zdravotnej starostlivosti, ktorá sa zameriava na zlepšenie kvality života pacientov a ich rodín, ktorí čelia problémom spojeným so život ohrozujúcimi chorobami. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín.

Manažment symptómov

Manažment symptómov predstavuje základný kameň ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti. Pacienti v terminálnom štádiu často čelia mnohým fyziologickým ťažkostiam, ktoré negatívne ovplyvňujú ich kvalitu života a dôstojnosť v záverečnej fáze života. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce symptómy patria intenzívna bolesť, dýchavičnosť, nevoľnosť, zvracanie, zápcha, slabosť, únavu a poruchy spánku. Odborný personál je v prvej línii, ktorý realizuje systematické sledovanie symptómov pomocou štandardizovaných nástrojov a škál, ktoré umožňujú objektívne vyhodnotiť intenzitu a dynamiku symptómov. Na základe týchto informácií je možné upraviť medikamentóznu liečbu, napríklad dávkovanie analgetík (vrátane opioidov), antiemetík či anxiolytík, a zároveň aplikovať nefarmakologické postupy, ktoré môžu zmierniť nepohodlie.

Psychosociálna starostlivosť

Paliatívna starostlivosť nie je len o fyzickej úľave od bolesti, ale aj o podpore celistvosti človeka. Pacienti a ich rodiny čelia mnohým psychosociálnym výzvam - existenciálnej úzkosti, strachu zo smrti a neznámeho, depresiám, pocitom osamelosti a zmenám v sociálnych či rodinných vzťahoch. Zdravotnícky personál zohráva nenahraditeľnú úlohu pri identifikovaní psychosociálnych potrieb pacientov, pričom často slúži ako prvý kontakt, ktorý odhalí známky psychického utrpenia. Dôležitou súčasťou psychosociálnej starostlivosti je koordinácia kontaktu so špecialistami - psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a duchovnými poradcami, ktorí dokážu poskytnúť odbornú podporu pri zvládaní stresu, úzkosti a existenciálnych otázok. Psychosociálna podpora je nevyhnutná aj pre rodiny, ktoré sa často cítia bezmocné, vystresované a emocionálne vyčerpané.

Multidisciplinárna spolupráca

Úspešnosť paliatívnej starostlivosti výrazne závisí od dobrej koordinácie a spolupráce medzi všetkými členmi zdravotníckeho tímu. V nemocničnom prostredí je zdravotnícky personál často spojovacím článkom medzi pacientom, rodinou a rôznymi odborníkmi. Sestra má pritom aj organizačnú rolu - koordinuje vykonávanie liečebných plánov, zúčastňuje sa tímových konzílií, zabezpečuje hladký prenos informácií. Cieľom je poskytnúť také informácie, ktoré prispejú k profesionálnemu prístupu všetkých zamestnancov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s klientmi v terminálnom štádiu. Absolventi vzdelávacieho programu budú ovládať základné pravidlá komunikácie s umierajúcim klientom, psychologické, etické, duchovné a sociálne aspekty starostlivosti o umierajúceho klienta. Zameranie na poskytovanie starostlivosti umierajúcim klientom špeciálne v zariadeniach pre seniorov a domovoch sociálnych služieb.

Etika života a jej princípy v paliatívnej a hospicovej starostlivosti

Právo človeka na dôstojnú smrť je základom etických princípov, ktoré nikto nemôže spochybňovať. Každý človek je jedinečnou osobnosťou líšiacou sa od druhých ľudí v jednotlivých charakteristikách, stránkach, zložkách, ako aj v štruktúrach svojej osobnosti. Problematika etiky života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti jedinca patrí v súčasnosti k najdiskutovanejším otázkam dnešnej spoločnosti. Paliatívna starostlivosť je komplexnou starostlivosťou. Dôležité je, aby ju sprevádzala aj duchovná pomoc a podpora zomierajúceho, nielen tlmenie bolesti analgetikami, a rovnako citlivá komunikácia s rodinou a blízkymi. Základným mottom paliatívnej a hospicovej starostlivosti je kvalita života nevyliečiteľne chorého pacienta a jeho rodiny.

Princípy etiky života

Pod etickým princípom rozumieme základné východisko i zásadu, z ktorého odvodzujeme etické zákony a etické normy, ktoré sa v paliatívnej a hospicovej starostlivosti vyžadujú. Všetky tieto princípy predpokladajú hodnotu ľudského života a jeho transcendentný rozmer. Z charakteru a z úloh života, ako aj zo vzťahu človeka k nemu, sa odôvodňujú najvyššie princípy etiky života, ktorým je súhlasný postoj k životu, úcta k životu a posledným princípom je láska k životu.

• Súhlasný postoj k životu: vyplýva zo základného pozitívneho práva a taktiež vzťahu človeka k životu, v ktorom človek život apriórne nezavrhuje, ale naopak sa životu bytostne otvára i napriek všetkým nástrahám a prekážkam neraz spojených s utrpením, ktoré prichádza z rôznych strán.
• Úcta k životu: pre ktorý je charakteristická bázeň pred životom. Z tohto dôvodu život nemožno obmedzovať na prosté vegetovanie, ale treba ho skvalitniť, lebo úcta k životu sa prejavuje uznávaním úspechu všetkých bytostí, ku ktorému tiež patria aj rôznorodé dobrá. A to sa vzťahuje na všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či sú chorý alebo zdravý.
• Láska k životu: Keďže život pochádza od Boha, je aj on hodný lásky. Láska k životu sa v tomto porozumení stáva zjednocujúcim činiteľom života, ktorý mobilizuje človeka k etickému konaniu.

Etika života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti nadobúda zásadnú dôležitosť koordinovať etické postoje a vzájomné spolužitie podľa overených princípov spoločného dobra, solidarity a subsidiarity pre všetkých. Etickosť „života“ nadväzuje na morálnu skúsenosť, ktorá je závislá od formovania svedomia v súlade s poznaním, slobodou a najmä zodpovednosťou. Etika života by sa mala v úzkej súvislostí a nadväznosti na morálnu filozofiu zamerať na zmenu mentality, na reformu výrobných štruktúr v súlade s právom, na reformu výchovy s cieľom vytvárať kultúru pokoja a lásky v planetárnom zmysle, na oživenie solidarity medzi všetkými ľuďmi v spoločnosti. V takomto plnení bude etika rozvíjať a aplikovať v praxi zásady a princípy všetkých oblastí etiky života a osobitne ľudského života.

Paliatívna starostlivosť ako alternatíva eutanázie

So smrťou a umieraním je úzko spojená aj téma paliatívnej a hospicovej starostlivosti ako lepšia alternatíva ako eutanázia. Eutanázia je v strede kontroverzných záujmov filozofov, sociológov, teológov, lekárov a zdravotníkov, zaoberajú sa ňou nielen laici, ale aj bulvárne médiá. Dotýka sa celej spoločnosti. Máme do činenia s kolektívnou spoločenskou dilemou, ktorá sa týka rozhodnutí v otázkach smrti, zdravia a telesnom a duševnom postihnutí. Táto dilema zahŕňa každú oblasť nášho života. Eutanázia je stále otvoreným problémom. Každý pokus o diskusiu v tejto závažnej a v minulosti tabuizovanej téme vyvoláva protichodnú mienku a odlišné postoje. Dôstojná smrť kontra účelnosť a prípustnosť eutanázie vyvoláva v našich myšlienkach prelínajúce sa pojmy: dobrá smrť, právo, milosrdenstvo, pomoc, vražda, únik, nedôstojnosť, povinnosť, ľudskosť.

Dnešné výdobytky paliatívnej a hospicovej starostlivosti priniesli pomoc trpiacim, nevyliečiteľne chorým rôzne lieky, zariadenia, no hlavne metódy, ktoré slúžia odborníkom z radov lekárov a lekárskeho personálu na potlačenie bolesti a ochrany ľudského života pred skutkom eutanázie. Ľudský život by každý z nás mal chrániť, a to zvlášť v najzložitejšej a najzraniteľnejšej realite ľudského obdobia - v prípade choroby. Prispieť k ochrane života môžeme aj my, a to správnym ľudským, morálnym a pre odborníkov aj profesionálnym prístupom a kladnou citovou podporou. Človek si zaslúži pozornosť i v tomto konečnom období života. Bez rozdielu veku, pohlavia, národnosti či farby pleti, má právo zomrieť pokojnou a dôstojnou smrťou. Je len na nás, aby sme mu to umožnili.

Výzvy a kvalita starostlivosti v sociálnych zariadeniach

Starostlivosť o chorých a starých ľudí na Slovensku čelí mnohým výzvam a problémom. Medzi najzávažnejšie patria: Nedostatok personálu, Nízke platy, Nedostatočné financovanie, Nedostupnosť. Je potešujúci ten fakt, že v dnešnej dobe sa venuje pozornosť paliatívnej a hospicovej starostlivosti, kedy sa dôraz kladie najmä na dôstojnosť človeka aj v čase umierania.

Kvalita starostlivosti

Dôležité aspekty kvalitnej starostlivosti:

• Individuálny prístup: Ku každému klientovi by sa malo pristupovať individuálne, s ohľadom na jeho potreby, preferencie a zdravotný stav. Dôležité je robiť sociálnu anamnézu a vytvárať individuálne plány starostlivosti.
• Holistický prístup: Pri starostlivosti by sa mal brať do úvahy nielen fyzický, ale aj psychický stav klienta. Pri hygiene, kŕmení a polohovaní je dôležité zaujímať sa o psychický stav pacienta.
• Kvalifikovaný personál: Starostlivosť by mali poskytovať kvalifikované zdravotné sestry, opatrovatelia, sociálni pracovníci, rehabilitační pracovníci a psychológovia.
• Dostupnosť: Starostlivosť by mala byť dostupná pre všetkých seniorov, ktorí ju potrebujú, bez ohľadu na ich finančnú situáciu.
• Kontrola kvality: Je dôležité, aby bola kvalita poskytovaných služieb pravidelne kontrolovaná.

Podpora rodiny a návštevy chorých

Väčšina nemocníc umožňuje navštevovať chorých denne dopoludnia, po dohode s personálom aj po vyhradenom čase. Tak často ako je to možné a ako to umožňujú pravidlá daného zariadenia. Dôležitá je aj situácia, možnosti a schopnosti opatrujúceho. Niekto príde na návštevu denne, hoci len na chvíľu, niekto príde raz-dvakrát do týždňa, ale vyhradí si hodinu aj viac, v kľude sa pri chorom posadí a pobudnú spolu. Ideálnou možnosťou je spoločná dohoda s ostatnými na termínoch návštev, aby nechodili všetci naraz, prípadne aby medzi návštevami boli chvíle na odpočinok. Návšteva môže byť pre chorého aj záťažou (aj keď vítanou) a potrebuje si oddýchnuť, aby mal aj z ďalšej návštevy čo najväčšie potešenie. Opäť je dôležitá aj komunikácia so samotným chorým. Nebojte sa ho opýtať, ako mu to najlepšie vyhovuje, povedzte mu úprimne svoje možnosti. Snažte sa sľúbiť len to, čo dokážete naplniť.

Ako strávite návštevy je len na vás. Môžete na chvíľu prevziať starostlivosť a chorého nakŕmiť, umyť, učesať, natrieť krémom, prezliecť a pod. Úkony vykonávajte v kľude, dôkladne a láskyplne. Zamyslite sa nad tým, čo viete, že mal chorý rád a čo mu spôsobovalo potešenie a v rámci možností a existujúcich obmedzení mu to skúste opätovne sprostredkovať. Všetko závisí od konkrétnej situácie, stavu chorého, ako aj jeho momentálneho psychického rozpoloženia. Nebojte sa komunikácie a pýtajte sa, čo by chcel robiť, ako tráviť spoločný čas. Hľadajte inšpiráciu vo svojom okolí a buďte kreatívny, snažte sa vymyslieť niečo, čo viete, že by ho určite potešilo. Práve z maličkostí a spoločne prežitých chvíľ môže chorý človek dlho čerpať silu aj po odlúčení zo svojho domáceho prostredia. Návštevy chorých a starých ľudí sú veľmi dôležité pre ich psychickú pohodu. Ak máte možnosť, navštevujte svojich blízkych pravidelne.

Poskytovatelia a podpora sociálnej starostlivosti

Sociálna starostlivosť o seniorov na území Slovenskej republiky sa realizuje podľa platných právnych úprav, ktoré sú zakotvené v zákone č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Niekedy je možné okrem zdravotných a sociálnych služieb získať aj priamu peňažnú pomoc. Poskytujú ju úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tretí sektor hrá v starostlivosti o starých ľudí veľmi dôležitú úlohu. Starostlivosť starým ľuďom poskytuje Červený kríž a charitatívne organizácie jednotlivých cirkví. Občianske združenia sa angažujú najmä v sociálnej pomoci starším občanom. Na trhu pôsobia aj súkromné zariadenia pre seniorov a opatrovateľské služby. Opatrovateľské agentúry a neziskové organizácie poskytujú opatrovateľky, ktoré pomáhajú s hygienou, stravovaním, obliekaním, upratovaním a ďalšími činnosťami.

tags: #paliativna #starostlivost #v #socialnych #zariadeniach