Paliatívna starostlivosť v zariadeniach pre seniorov: Dôstojnosť do poslednej chvíle

Na svete každoročne zomiera niekoľko desiatok miliónov ľudí. Smrť môže mať mnoho podôb, môže byť dôsledkom chronického ochorenia alebo dlhodobého úpadku fyzickej kondície v neskoršom veku. Zomrieť musíme všetci. Starostlivosť o terminálne chorých určite nie je ľahká úloha a je jedno, či sa vykonáva doma, na oddelení paliatívnej starostlivosti alebo v hospici. Vždy je tu najdôležitejší humánny „eticko-morálny“ prístup v rámci ľudskej etiky a morálky. Stretnutie so smrťou nie je ľahké, hlavne pre človeka, ktorý na ňu nie je pripravený. Je na mieste hľadať nové a účinné spôsoby, ako zmierniť chorému utrpenie a pomôcť mu prekonať strach zo smrti. V súčasnosti sa nám ako najlepšie riešenie javí paliatívna a hospicová starostlivosť a jej súčasťou musí byť samozrejme etika života.

Takou najdokonalejšou možnosťou starostlivosti o terminálne chorých je síce domáca starostlivosť, ale existuje mnoho prípadov, kedy sa človek ocitá v takej situácii a rodina, či blízki sa z rôznych dôvodov o neho nemôžu postarať. V takejto situácii je najvhodnejšou alternatívou paliatívna a hospicová starostlivosť v zariadeniach na to určených.

Tento článok sa zameriava na štandardy a výzvy spojené s poskytovaním paliatívnej starostlivosti v zariadeniach pre seniorov, pričom zdôrazňuje potrebu celostného prístupu a etiky života. Je dôležité hovoriť a informovať o zmysle a úlohe týchto zariadení v našej spoločnosti, pretože dávajú klientovi a jeho rodine prostredníctvom starostlivosti nevyčísliteľné bohatstvo v podobe úcty, záujmu a dôstojnosti. Starostlivosť o terminálne chorých obohacuje aj nás samotných.

Čo je paliatívna starostlivosť?

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup zameraný na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami. Paliatívna starostlivosť rešpektuje individualitu každého človeka a pomáha pacientom žiť čo najlepšie až do poslednej chvíle. Cieľom je zabezpečiť kvalitu života v jeho záverečnej fáze. Je to medicínsky odbor, ktorý sa zameriava na prevenciu a zmierňovanie utrpenia spôsobeného vážnymi ochoreniami. Jej cieľom je podporovať najlepšiu možnú kvalitu života pre pacientov a ich rodiny, ktoré čelia ťažkostiam spojeným so závažným ochorením.

Táto starostlivosť by mala byť poskytovaná súčasne s inými liečebnými postupmi, ktoré majú potenciál liečiť alebo predĺžiť život, a to kedykoľvek počas priebehu ochorenia. Paliatívna starostlivosť je špeciálny druh zdravotníckej (nemocničnej aj ambulantnej) starostlivosti o chorých v pokročilom štádiu ochorenia, keď bola stanovená diagnóza, vyčerpaná kauzálna liečba a uplatňuje sa iba liečba zmierňujúca príznaky.

Ďalej autorka M. Svatošová (2001) vysvetľuje, že pojem paliatívna starostlivosť je odvodený z gréckeho slova paliatus - odetý plášťom. Zameriava sa na komfort jednotlivca s dôrazom na medicínskom modeli, často začína a niekedy aj zotrváva v zariadení akútnej starostlivosti. Môžeme konštatovať, že paliatívna starostlivosť sa zaoberá liečbou chorých s aktívnym pokročilým ochorením v terminálnom štádiu. Paliatívna starostlivosť je aktívna, celková starostlivosť o pacientov v čase, keď ich choroba nereaguje na ďalšiu liečbu. Cieľom liečby a starostlivosti je kvalita ich života. Paliatívna starostlivosť nie je iba starostlivosťou v terminálnom štádiu. Je určená veľkej skupine klientov, ktorí trpia na následky malígneho ochorenia. Je poskytovaná súčasne s aktívnou protinádorovou liečbou, alebo môže byť poskytovaná samostatne.

Paliatívna starostlivosť predstavuje osobitný druh zdravotnej, ale aj sociálnej starostlivosti. Jej cieľom nie je len zmiernenie bolesti, či stabilizácia zdravotného stavu, ale ide tu najmä o zlepšenie možnej kvality života klienta až do jeho smrti, kde veľkú rolu zohráva humánny „etický“ prístup. Viaceré štúdie ukazujú, že pacienti zaradení do paliatívnej starostlivosti majú lepšiu kvalitu života oproti pacientom dostávajúcim štandardnú liečbu bez podpory paliatológa. Primárnou úlohou paliatívnej starostlivosti je zmiernenie bolesti a iných emočných a fyzických symptómov, podpora rodiny a pozornosť k sociálnym determinantom zdravia a chorôb. Určuje hlavné ciele a plány, ako aj priority liečby, ktoré sú pre pacienta v priebehu ochorenia v danej situácii najvhodnejšie.

Hospicová starostlivosť: Sprevádzanie v posledných chvíľach

Na rozdiel od paliatívnej starostlivosti je hospicová starostlivosť iba časť paliatívnej starostlivosti poskytnutá na konci života. Hospicová starostlivosť je ponímaná v rámci všeobecných princípov podobne ako paliatívna starostlivosť. Rozdiely možno pozorovať v komplexnosti vnímania potrieb umierajúceho.

Hospicová starostlivosť je integrovaná forma zdravotnej, sociálnej a psychologickej starostlivosti, poskytovaná klientom všetkých indikačných, diagnostických a vekových skupín, u ktorých je prognózou ošetrujúceho lekára predpokladaná dĺžka života v rozsahu menej ako šesť mesiacov. V rámci hospicovej starostlivosti sa poskytuje iba paliatívna liečba. Draganová et al. (2006, s. 89) zdôrazňuje, že hospicová starostlivosť nepatrí medzi sociálne zariadenia. Podľa nej ide o „starostlivosť o umierajúceho a nevyliečiteľne chorého v konečných štádiách choroby, ktorý potrebuje ošetrovateľskú starostlivosť a liečbu na zmiernenie utrpenia. Cieľom hospicovej starostlivosti je sprevádzať ťažko chorých na poslednom úseku ich života a pomáhať aj ich príbuzným znášať ťažké chvíle lúčenia.

Väčšina ľudí si nesprávne myslí, že hospic je dom smrti. Je to však veľmi zjednodušená a hlavne nesprávna charakteristika hospicov, kde sa uskutočňuje paliatívna a hospicová starostlivosť. Myšlienka hospicu totiž vychádza z úcty k životu a z úcty k človeku, ktoré sa stotožňuje s etikou života a jej princípmi. Podľa Štefka (2003) hospic je hnutie, ktorého základná myšlienka vychádza z úcty k životu a k človeku ako jedinečnej a neopakovateľnej bytosti.

Bez ohľadu na to, kde je hospicová alebo paliatívna starostlivosť poskytovaná, vždy je dôležité, aby starostlivosť bola komplexná, aby boli uspokojované všetky potreby klienta. Túto komplexnú starostlivosť nie je možné poskytovať bez uplatňovania tzv. holistického prístupu. Ide o filozofiu, ktorá je uplatňovaná v starostlivosti o zomierajúceho človeka v paliatívnej starostlivosti. Jedná sa o komplexnú starostlivosť o človeka v chápaní jeho bio-psycho-sociálnej jednoty. Táto starostlivosť nezahŕňa iba starostlivosť o pacienta, ale aj o jeho rodinu, ich vzájomné vzťahy, potreby a problémy.

Etika života a jej princípy v paliatívnej a hospicovej starostlivosti

Právo človeka na dôstojnú smrť je základom etických princípov, ktoré nikto nemôže spochybňovať. Každý človek je jedinečnou osobnosťou líšiacou sa od druhých ľudí v jednotlivých charakteristikách, stránkach, zložkách, ako aj v štruktúrach svojej osobnosti. Problematika etiky života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti jedinca patrí v súčasnosti k najdiskutovanejším otázkam dnešnej spoločnosti. Je často stotožňovaná so životom rôznych ľudí, je vďačným námetom pre médiá, ale predovšetkým je sociálnou realitou života každého jedného človeka.

„Z charakteru a z úloh života, ako aj zo vzťahu človeka k nemu, sa odôvodňujú najvyššie princípy etiky života, ktorým je súhlasný postoj k životu, úcta k životu a posledným princípom je láska k životu“ (Laca, 2008, s. 10). Pritom pod etickým princípom rozumieme základné východisko i zásadu, z ktorého odvodzujeme etické zákony a etické normy, ktoré sa v paliatívnej a hospicovej starostlivosti vyžadujú. Všetky tieto princípy predpokladajú hodnotu ľudského života a jeho transcendentný rozmer siahajúci až k božskej Transcendencii.

Princípy etiky života

1. Súhlasný postoj k životu: vyplýva zo základného pozitívneho práva a taktiež vzťahu človeka k životu, v ktorom človek život apriórne nezavrhuje, ale naopak sa životu bytostne otvára i napriek všetkým nástrahám a prekážkam neraz spojených s utrpením, ktoré prichádza z rôznych strán.
2. Úcta k životu: pre ktorý je charakteristická bázeň pred životom. K tomuto princípu sa dopracoval A. Schweitzer (In: Slipko, 1998, s. 28), ktorý vychádzal z predpokladu, že „najbezprostrednejšou skutočnosťou je pre nás zážitok, ktorý sa vyjadruje v tvrdení, že som život, ktorý chcem žiť uprostred života, ktorý chce žiť…“. Z tohto dôvodu život nemožno obmedzovať na prosté vegetovanie, ale treba ho skvalitniť, lebo úcta k životu sa prejavuje uznávaním úspechu všetkých bytostí, ku ktorému tiež patria aj rôznorodé dobrá. A to sa vzťahuje na všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či sú chorý alebo zdravý.
3. Láska k životu: Keďže život pochádza od Boha, je aj on hodný lásky, lebo „jeho najzákladnejším atribútom je láska“ (KKC 735). V takomto porozumení sa Boh odkrýva v našej mysli a nášmu srdcu ako trojpersonálna absolútna láska s plnosťou božského Života. Tento život Trojice je paradigmou všetkých ostatných oblastí života, ktoré sú ako všetko, čo existuje mimo Boha. Život ako stvorenstvo je základná podobnosť s Bohom v láske, z ktorého vyplýva objektívna, ontologická hodnota života.

Etika života v paliatívnej a hospicovej starostlivosti nadobúda zásadnú dôležitosť koordinovať etické postoje a vzájomné spolužitie podľa overených princípov spoločného dobra, solidarity a subsidiarity pre všetkých. Etickosť „života“ nadväzuje na morálnu skúsenosť, ktorá je závislá od formovania svedomia v súlade s poznaním, slobodou a najmä zodpovednosťou. Etika života by sa mala v úzkej súvislostí a nadväznosti na morálnu filozofiu zamerať na zmenu mentality, na reformu výrobných štruktúr v súlade s právom, na reformu výchovy s cieľom vytvárať kultúru pokoja a lásky v planetárnom zmysle, na oživenie solidarity medzi všetkými ľuďmi v spoločnosti. V takomto plnení bude etika rozvíjať a aplikovať v praxi zásady a princípy všetkých oblastí etiky života a osobitne ľudského života.

Každý človek je originál a jedinečná je aj každá jednotlivá situácia, každá chvíľa aj každý okamih, ktorý prežije. Nikto si nemôže dopredu napísať scenár svojho života a už vôbec to nemôže zaňho urobiť niekto iný, pretože nikto nevie, čo ho čaká. Isté je len jedno, smrť neminie ani jedného z nás. Jestvuje na svete jediná spravodlivosť, a to, že každý raz musí zomrieť, hovorievajú ľudia pri rôznych príležitostiach. Existujú však veľké rozdiely v zomieraní. Tak, ako každé ľudské bytie je jedinečné, i jeho ukončenie má milióny podôb. Práve pri umierajúcich pacientoch, ktorým nemožno pomôcť, ktorým vyhasla posledná iskierka nádeje a sami to prežívajú ťažko, môže byť riešením hospicová a paliatívna starostlivosť. Ťažko chorý či zomierajúci človek potrebuje iné, 'ľudskejšie' prostredie, než aké poskytujú bežné nemocnice. Prostredie, v ktorom neplatí prísny režim a presne stanovený program. Celkový prístup k chorému musí byť citlivejší, zohľadňujúci jeho fyzický a hlavne psychický stav. Práve takýto prístup poskytuje hospicová paliatívna starostlivosť, kde veľkú úlohu zohráva etika života a jej princípy. Práve preto, by sme mali venovať väčšiu pozornosť tomuto poslednému úseku života. Úroveň kvality poskytovania služieb ťažko chorým a nevyliečiteľným ľuďom je kritériom morálnej vyspelosti každej ľudskej spoločnosti.

Špecifiká ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný a multidimenzionálny prístup, ktorý sa zameriava na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými, pokročilými a často život ohrozujúcimi ochoreniami. Cieľom tejto starostlivosti nie je len liečba symptómov ochorenia, ale aj podpora fyzickej, psychosociálnej a duchovnej pohody pacientov, pričom zahŕňa aj podporu ich rodín a blízkych. Ošetrovateľská paliatívna starostlivosť v nemocniciach nie je obmedzená iba na liečbu symptómov, ale zahŕňa komplexnú starostlivosť, ktorá vyžaduje citlivý a individuálny prístup k potrebám každého pacienta. V nemocničnom prostredí zohráva sesterský personál kľúčovú úlohu pri poskytovaní kontinuálnej starostlivosti, ktorá zahŕňa fyzickú, psychosociálnu a duchovnú podporu pacientov a ich rodín.

Manažment symptómov

Manažment symptómov predstavuje základný kameň ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti. Pacienti v terminálnom štádiu často čelia mnohým fyziologickým ťažkostiam, ktoré negatívne ovplyvňujú ich kvalitu života a dôstojnosť v záverečnej fáze života. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce symptómy patria intenzívna bolesť, dýchavičnosť, nevoľnosť, zvracanie, zápcha, slabosť, únavu a poruchy spánku. Odborný personál je v prvej línii, ktorý realizuje systematické sledovanie symptómov pomocou štandardizovaných nástrojov a škál, ktoré umožňujú objektívne vyhodnotiť intenzitu a dynamiku symptómov. Na základe týchto informácií je možné upraviť medikamentóznu liečbu.

Formy starostlivosti o chorých a starých ľudí na Slovensku

Starnutie populácie je globálny trend, ktorý sa nevyhýba ani Slovensku. S nárastom počtu seniorov rastie aj dopyt po kvalitnej a dostupnej starostlivosti o chorých a starých ľudí. Cieľom je zabezpečiť dôstojný život a kvalitnú starostlivosť pre tých, ktorí to potrebujú. Starostlivosť o chorých a starých ľudí na Slovensku je zabezpečovaná prostredníctvom rôznych typov zariadení a služieb.

• Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS): Poskytujú zdravotnú starostlivosť v domácom prostredí. Klientom je tak poskytnutá kompletná starostlivosť kombináciou sestry a opatrovateľky.
• Zariadenia pre seniorov: Tieto zariadenia, pôvodne známe ako domovy dôchodcov, poskytujú komplexnú starostlivosť seniorom, ktorí dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázaní na pomoc inej osoby alebo potrebujú starostlivosť z iných vážnych dôvodov. V domove dôchodcov sa poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie, zaopatrenie.
• Zariadenia opatrovateľskej služby (ZOS): Poskytujú prechodnú 24-hodinovú starostlivosť plnoletej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Táto forma starostlivosti je vhodná napríklad po návrate z nemocnice alebo počas dovolenky rodinných príslušníkov. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie a zaopatrenie.
• Domovy sociálnych služieb (DSS): Poskytujú starostlivosť osobám, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej V, alebo osobám, ktoré sú nevidiace alebo prakticky nevidiace a ich stupeň odkázanosti je najmenej III.
• Špecializované zariadenia: Poskytujú starostlivosť osobám, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby a ich stupeň odkázanosti je najmenej V. Jeho výhodou je úzka špecializácia sa na osoby s vybraným druhom zdravotného postihnutia.
• Liečebne (oddelenia) dlhodobo chorých (LDCH): Poskytujú zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami chronických chorôb, ktorých stav vyžaduje každodennú lekársku vizitu, intenzívne ošetrovanie alebo rehabilitáciu. Liečebňa dlhodobo chorých je samostatným zdravotníckym zariadením a Oddelenie pre dlhodobo chorých je súčasťou zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.
• Lôžkové hospice: Hospice sú zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti. Ich cieľom je zmierniť bolesť a utrpenie nevyliečiteľne chorých pacientov a zabezpečiť im dôstojný koniec života. Paliatívna starostlivosť je poskytovaná aj na oddeleniach paliatívnej medicíny v nemocniciach. Lôžkové hospice ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach. Odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami.
• Denné stacionáre (DS): Poskytujú dočasnú starostlivosť počas dňa, pričom klient si zachováva domáce bývanie. K dispozícii sú rôzne služby počas dňa, napr. stravovania a pomoci pri sebaobsluhe, rôzne záujmové činnosti a spoločnosť.
• Odľahčovacia služba (OdS): Umožňuje opatrovateľom oddýchnuť si, pričom obecný alebo mestský úrad poskytne náhradnú sociálnu službu.

Poskytovatelia starostlivosti

Na Slovensku existuje množstvo organizácií a zariadení, ktoré poskytujú starostlivosť o chorých a starých ľudí.

• Neziskové organizácie: Mnohé neziskové organizácie sa zameriavajú na poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov a zdravotne postihnutých občanov. Tieto organizácie často poskytujú opatrovateľské služby, poradenstvo a konzultácie.
• Súkromné zariadenia: Na trhu pôsobia aj súkromné zariadenia pre seniorov a opatrovateľské služby.
• Opatrovateľské agentúry: Opatrovateľské agentúry a neziskové organizácie poskytujú opatrovateľky, ktoré pomáhajú s hygienou, stravovaním, obliekaním, upratovaním a ďalšími činnosťami.

Kvalita starostlivosti a výzvy

Kvalita starostlivosti o chorých a starých ľudí na Slovensku je rôzna. Dôležité aspekty kvalitnej starostlivosti:

• Individuálny prístup: Ku každému klientovi by sa malo pristupovať individuálne, s ohľadom na jeho potreby, preferencie a zdravotný stav. Dôležité je robiť sociálnu anamnézu a vytvárať individuálne plány starostlivosti.
• Holistický prístup: Pri starostlivosti by sa mal brať do úvahy nielen fyzický, ale aj psychický stav klienta. Pri hygiene, kŕmení a polohovaní je dôležité zaujímať sa o psychický stav pacienta.
• Kvalifikovaný personál: Starostlivosť by mali poskytovať kvalifikované zdravotné sestry, opatrovatelia, sociálni pracovníci, rehabilitační pracovníci a psychológovia.
• Dostupnosť: Starostlivosť by mala byť dostupná pre všetkých seniorov, ktorí ju potrebujú, bez ohľadu na ich finančnú situáciu.
• Kontrola kvality: Je dôležité, aby bola kvalita poskytovaných služieb pravidelne kontrolovaná.

Výzvy a problémy

Starostlivosť o chorých a starých ľudí na Slovensku čelí mnohým výzvam a problémom. Medzi najzávažnejšie patria:

• Nedostatok personálu
• Nízke platy
• Nedostatočné financovanie
• Nedostupnosť

Financovanie paliatívnej a ošetrovateľskej starostlivosti

Ministerstvo zdravotníctva aj zdravotné poisťovne reflektujú na potrebu primeraného financovania. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ukončil výkon dohľadu na diaľku vo všetkých troch zdravotných poisťovniach. Predmetom dohľadu v období od 1. januára 2024 do 31. marca 2025 bolo preverenie postupu pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a financovania paliatívnej a ošetrovateľskej starostlivosti.

Paliatívna a ošetrovateľská starostlivosť predstavuje mimoriadne citlivú oblasť zdravotnej starostlivosti, ktorá si vyžaduje stabilné, spravodlivé a empaticky nastavené podmienky financovania z verejných zdrojov. Ministerstvo zdravotníctva SR, zohľadňujúc zlepšenie kvality života a ľudskú dôstojnosť pacientov s nevyliečiteľnými, pokročilými ochoreniami, sa svojou cenovou reguláciou snaží zabezpečiť primerané financovanie zdravotnej starostlivosti pre najzraniteľnejších pacientov.

Vývoj cien v rokoch 2023 až 2025

Zhrnutie vývoja cien v rokoch 2023 až 2025 za poskytovanie paliatívnej a ošetrovateľskej starostlivosti prevádzkovateľmi mobilného hospicu (MH), hospicu (HO) a domovov ošetrovateľskej starostlivosti (DOS): Ministerstvo zdravotníctva vydalo v roku 2023 a 2025 cenové opatrenia, ktoré stanovili pevné ceny za jednotlivé formy poskytovania zdravotnej starostlivosti nasledovne:

Vývoj pevných cien od roku 2023 do súčasnosti úrad hodnotí ako významný krok k zabezpečeniu primeraného financovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov v paliatívnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Paliatívna a ošetrovateľská starostlivosť je v systéme verejného zdravotného poistenia efektívnejšia a lacnejšia ako dlhodobá hospitalizácia, zbytočná hospitalizácia alebo vykonávanie invazívnych zákrokov, ktoré už nemajú liečebný efekt. Podpora paliatívnej a ošetrovateľskej starostlivosti umožní lepšie využitie kapacít nemocníc pre pacientov, ktorí potrebujú akútnu liečbu a taktiež sa zníži tlak na urgentné oddelenia a intenzívnu starostlivosť, čím sa odľahčí zdravotnícky systém. Rozvoj paliatívnej medicíny vedie aj k zvyšovaniu odbornosti zdravotníkov. Rovnako aj zdravotné poisťovne v rámci svojich zmluvných vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pristupovali k úpravám úhrad tak, aby zohľadnili legislatívne zmeny, ktoré reflektujú na potreby prevádzkovateľov MH, HO a DOS.

tags: #paliativna #starostlivost #v #dds