Komplexný sprievodca dočasnou pracovnou neschopnosťou (PN) a dávkami zo Sociálnej poisťovne

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžete získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce.

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako dlho trvá platená PN na Slovensku, aké sú podmienky nároku na dávky, ako sa vypočítava ich výška a aké povinnosti má zamestnanec počas PN.

Vznik a trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, kedy ošetrujúci lekár zistí chorobu alebo úraz, ktoré vyžadujú, aby zamestnanec nepracoval. Lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne, maximálne tri kalendárne dni. Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov: zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov - ak ide o vyplácanie náhrady príjmu, a zákon č. 461/2003 Z. z.

Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami.

Nárok na hmotné zabezpečenie počas PN

Ak je zamestnanec uznaný za práceneschopného, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré sa skladá z dvoch častí:

• Náhrada príjmu: Túto náhradu poskytuje zamestnávateľ počas prvých 10 dní práceneschopnosti. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov. Peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu dostane zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

• Nemocenské: Túto dávku vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to najviac do 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Kto nemá nárok na náhradu príjmu a nemocenské?

Podľa zákona nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Dĺžka trvania PN a výška dávok

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

• 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Ak PN vznikne v ochrannej lehote po skončení pracovného pomeru, nemocenské vypláca poisťovňa od 1. dňa a v prvých desiatich dňoch sa uplatňuje rovnaké percento ako pri náhrade príjmu (1-3 dni 25 %, 4-10 dní 55 %).

Pre SZČO a dobrovoľne nemocensky poistených Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské už od 1. dňa. V praxi sa používa sadzba 25 % DVZ v dňoch 1-3 a 55 % DVZ od 4. dňa (pri splnení podmienok poistenia).

Výplatné termíny nemocenského

Nemocenské dávky sú splatné vždy do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Podmienkou vyplatenia je, že Sociálna poisťovňa má k dispozícii aj všetky potrebné doklady. Prvý výplatný termín je stanovený do 15. dňa v mesiaci a druhý výplatný termín do 27. dňa v mesiaci. Dávky vyplácané prostredníctvom pošty vypláca pošta okolo 20. dňa v mesiaci. Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Dávka je zároveň „zastropovaná“ maximálnym DVZ odvodeným z maximálneho vymeriavacieho základu pre nemocenské poistenie.

Rozhodujúce obdobie

Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

• Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
• Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
• Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.

Príklady výpočtu

Pre lepšie pochopenie si ukážeme niekoľko príkladov výpočtu:

1. Príklad 1: Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

   Výpočet:

   • DVZ: (1000 * 12) / 365 = 32,8767 eur
   • Náhrada za 1. až 3. deň (25% DVZ): 32,8767 * 0,25 = 8,2192 eur denne
   • Náhrada za 4. až 10. deň (55% DVZ): 32,8767 * 0,55 = 18,0822 eur denne
2. Príklad 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.

   Výpočet:

   • DVZ: (950 * 12) / (365 - 35) = 11400 / 330 = 34,5455 eur
   • Náhrada za 1. až 3. deň (25% DVZ): 34,5455 * 0,25 = 8,6364 eur denne
   • Náhrada za 4. až 10. deň (55% DVZ): 34,5455 * 0,55 = 18,9999 eur denne
3. Príklad 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.

   Výpočet:

   • DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ sa bude počítať z maximálnej sumy).
   • Náhrada za 1. až 3. deň (25% DVZ): 74,4987 * 0,25 = 18,6247 eur denne
   • Náhrada za 4. až 10. deň (55% DVZ): 74,4987 * 0,55 = 40,9743 eur denne
4. Príklad 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

   Výpočet:

   (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní).

   • DVZ: (950 * 5) / 151 = 4750 / 151 = 31,4569 eur
   • Náhrada za 1. až 3. deň (25% DVZ): 31,4569 * 0,25 = 7,8642 eur denne
   • Náhrada za 4. až 10. deň (55% DVZ): 31,4569 * 0,55 = 17,3013 eur denne
5. Príklad 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

   Výpočet:

   (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní).

   • DVZ: (950 * 3 + 950/31 * 9) / 101 = (2850 + 275,8065) / 101 = 3125,8065 / 101 = 30,9486 eur
   • Náhrada za 1. až 3. deň (25% DVZ): 30,9486 * 0,25 = 7,7372 eur denne
   • Náhrada za 4. až 10. deň (55% DVZ): 30,9486 * 0,55 = 17,0217 eur denne

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Táto povinnosť sa týka obvoďných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Elektronická PN je služba, ktorá nahrádza pôvodné päťdielne tlačivo potvrdzujúce práceneschopnosť. Ak ochoriete, lekár vám vystaví elektronickú maródku. Informáciu o vašej práceneschopnosti lekár odošle do Národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS). Vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.

Povinnosti zamestnanca pri ePN

Zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Ak vaša ePN vznikla z dôvodu úrazu (pracovného aj nepracovného) a žiadate o dávku, máte povinnosť čo najskôr vyplniť a poslať tlačivo Hlásenie úrazu na účely nemocenského. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN. Svoju elektronickú maródku si môžete kontrolovať online v Elektronickom účte poistenca. SZČO a dobrovoľne poistení by mali pri prvej ePN nahlásiť číslo bankového účtu alebo adresu (za zamestnanca to urobí zamestnávateľ), ktoré sa budú používať na výplatu nemocenského či úrazového príplatku. Elektronický záznam o ukončení elektronickej PN vytvorí váš ošetrujúci lekár. Vy nemáte s ukončením ePN žiadne starosti a povinnosti.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak ste v roli zamestnávateľa, čaká vás niekoľko povinností:

• Ak možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN.
• Ak vyplácate mzdu v hotovosti, oznámite to Sociálnej poisťovni. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
• Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte Sociálnej poisťovni oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
• Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Povinnosti a kontroly počas PN

Počas PN má zamestnanec určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať, aby mu nebol znížený alebo odobratý nárok na nemocenské dávky.

Miesto určenia a vychádzky

Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. hodiny. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontroly dodržiavania liečebného režimu

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.

Sankcie za porušenie povinností

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Čo sa nesmie počas PN?

Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Zánik nároku na nemocenské a jeho sumu môže nastať, ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila) alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila. Ak fyzická alebo právnická osoba nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

PN v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.

Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

K žiadosti o nemocenské je potrebné priložiť:

• Žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• Iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu).

Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.

Podmienky nároku na nemocenské u SZČO

Živnostník má nárok na nemocenské, ak splnil nasledovné podmienky:

• Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody (nemocenské poistenie) najmenej v rozsahu 180 dní v období dvoch rokov pred vznikom dočasnej PN.
• Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 270 dní, nárok na nemocenské nevznikne.
• Určenie rozhodujúceho obdobia: Určí sa rozhodujúce obdobie, ktoré sa použije pri výpočte dávky. Pre SZČO je to spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky.

Výška nemocenského pri SZČO sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri SZČO predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN je to 55% DVZ alebo PDVZ.

Povinnosti počas PN (SZČO)

• Dodržiavanie liečebného režimu: Je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
• Kontroly: Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu 7 dní v týždni (t. j. vrátane víkendov a sviatkov).

Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• Elektronicky: V prípade elektronickej PN (ePN) lekár automaticky zaznamená informáciu do systému Sociálnej poisťovne, čo je považované za žiadosť o dávku.
• Papierovo: V prípade papierovej PN živnostník vypĺňa a podáva príslušné časti tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ priamo na pobočke Sociálnej poisťovne.

Poistenec má prístup k informáciám o svojich dávkach a poistení prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.

Odvody počas PN živnostníka

V niektorých prípadoch i naďalej platí povinnosť platiť zdravotné odvody.

Ošetrovné (OČR) a dlhodobé ošetrovné (DO)

Krátkodobé ošetrovné (OČR) sa poskytuje pri osobnej a celodennej starostlivosti o choré dieťa alebo ošetrovanej osobe - spravidla najviac 14 kalendárnych dní. Výška je 55 % DVZ. Dlhodobé ošetrovné (pri vážnom stave vyžadujúcom starostlivosť) môže trvať až 90 dní, podmienky a prílohy sú prísnejšie (oznámenie o potrebe dlhodobej starostlivosti, potvrdenia lekára).

Nárok na dlhodobé ošetrovné zaniká najneskôr uplynutím 90 kalendárnych dní trvania nároku na výplatu dlhodobého ošetrovného v úhrne všetkým poistencom, ktorým príslušný lekár potvrdil poskytovanie osobnej a celodennej starostlivosti.

Často kladené otázky

• Prečo mám v prvých dňoch tak málo? V dňoch 1-3 je len 25 % DVZ (zamestnanec náhrada, SZČO nemocenské), až od 4. dňa ide 55 %.
• Kto platí pri dohode na dobu určitú, ktorá skončila uprostred prvých 10 dní PN? Ak zanikne pracovný pomer počas 1.-10. dňa PN, od nasledujúceho dňa preberá výplatu Sociálna poisťovňa.
• Ako dlho môžem poberať nemocenské? Najviac 52 týždňov od vzniku PN (ak trvá).
• Môžem mať OČR viackrát? Áno, pri splnení podmienok môže vzniknúť opakovane (pri ďalšej diagnóze alebo po prerušení).
• Mám vysoký príjem, bude aj nemocenské „vysoké“? Len do stropu - nad maximálny denný vymeriavací základ dávka už nerastie.
• Dostanem PN aj keď som mal úraz po požití alkoholu? Náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok.

tags: #rozhodujuce #obdobie #pn #90 #dni