Informácie o nárokoch pozostalých po smrti zamestnanca

Smrť zamestnanca je udalosť, ktorá má rozsiahle právne a osobné dôsledky. Okrem zániku pracovnoprávnych vzťahov vzniká aj mnoho povinností pre zamestnávateľa a nárokov pre pozostalých. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch, povinnostiach a nárokoch, ktoré súvisia s úmrtím zamestnanca.

1. Zánik pracovnoprávneho vzťahu a povinnosti zamestnávateľa

Základným právnym následkom smrti zamestnanca je zánik pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce. Ak ide o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, Zákonník práce zánik tohto vzťahu v prípade úmrtia neustanovuje.

Sociálne poistenie a príspevok na pohreb

Zákonník práce priamo nerieši zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca, ale odkazuje na osobitné predpisy. Predovšetkým ide o zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého môže pozostalým vzniknúť nárok na:

• Vdovský dôchodok
• Vdovecký dôchodok
• Sirotský dôchodok

Ďalej je to zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, podľa ktorého vzniká nárok na príspevok na pohreb ako štátnu sociálnu dávku osobe, ktorá zabezpečila pohreb.

Zúčtovanie mzdy a nevyčerpanej dovolenky

Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti. Taktiež je povinný predložiť Evidenčný list dôchodkového poistenia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní od zániku pracovného pomeru. Ak nie je možné dodržať túto lehotu pre nedostatok údajov, je možné list predložiť bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca.

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a daň z príjmov

V súvislosti s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia nemá zamestnávateľ žiadne povinnosti. Podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, tzv. Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie.

Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/manželku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (§ 35 ods. 1 Zákonníka práce).

2. Smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu

Pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (§ 195 ods. 2 Zákonníka práce). Úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste do zamestnania a späť, nie je pracovným úrazom.

Zodpovednosť zamestnávateľa a úrazové dávky

Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi v súvislosti s pracovným úrazom, zodpovedá zamestnávateľ. Infarkt alebo mozgová príhoda sa spravidla nepovažujú za pracovný úraz, pokiaľ neboli spôsobené náhlym vypätím síl, veľkou námahou, nezvyklým úsilím alebo jednorazovým preťažením pri plnení osobitne ťažkých úloh, čo je však potrebné preukázať.

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely úrazového poistenia ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa tohto zákona je zamestnávateľ povinne úrazovo poistený a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia má jeho zamestnanec a v prípade smrti zamestnanca jeho manžel/manželka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.

Jednorazové odškodnenie

Manžel/manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie. Dieťa nemuselo so zosnulým žiť v spoločnej domácnosti.

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného, najviac 54 573,30 eura. Suma jednorazového odškodnenia každého nezaopatreného dieťaťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného.

Náhrada nákladov spojených s pohrebom

Nárok na výplatu náhrady nákladov spojených s pohrebom má ten, kto uhradil náklady po poškodenom, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. K žiadosti je potrebné priložiť doklady o vynaložených nákladoch (faktúry a účty za pohreb či zriadenie pomníka).

3. Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca

Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov z pracovného pomeru upravuje § 35 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého peňažné nároky zamestnanca nezanikajú.

Typy peňažných nárokov

Peňažnými nárokmi sú mzdové nároky, t. j. mzda a plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, ako aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca.

Do peňažných nárokov nepatria nároky, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napríklad nárok na cestovné náhrady alebo náhradu škody.

Prechod mzdových nárokov na pozostalých

Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/manželku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v spoločnej domácnosti. Podmienkou je spoločné žitie v domácnosti, čo Občiansky zákonník upravuje ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Ak nie je manžel/manželka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí s ním v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva.

Mzdové nároky zamestnanca sú obmedzené na štvornásobok priemernej mesačnej mzdy. Ak výška mzdových nárokov presahuje túto sumu, zamestnávateľ je oprávnený vyplatiť pozostalým len túto limitovanú sumu.

Do peňažných nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohody o vykonaní práce). Tieto nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich zamestnávateľ pozostalým vyplatiť nemôže.

4. Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa

Smrť zamestnanca ovplyvňuje aj vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa, čo upravuje § 35 ods. 2 Zákonníka práce. Ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a túto do svojej smrti neuhradil, zamestnávateľ si môže tieto nároky uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní.

To isté platí aj v prípade zverených predmetov alebo pracovných prostriedkov. Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie mobilný telefón a notebook, a zamestnanec zomrel, zamestnávateľ môže vrátenie týchto predmetov uplatniť voči oprávnenému dedičovi, hlavne ak sa nachádzajú v jeho domácnosti. Všetky tieto nároky si zamestnávateľ musí uplatniť v dedičskom konaní.

5. Príspevok zamestnávateľa na pohreb

Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca.

Poskytnutý príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Nezapočítava sa ani do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré prechádzajú na jeho manžela/manželku, deti a rodičov. Príspevok sa poskytuje nad rámec mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom, avšak je potrebné ho zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde.

Zamestnávateľ môže príspevok na pohreb poskytnúť aj priamo rodinnému príslušníkovi. Aj v tomto prípade sa príspevok považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje preddavkovo alebo zrážkovou daňou.

6. Vysporiadanie daňovej povinnosti z príjmov zo závislej činnosti

Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov.

Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva.

Dedič alebo zástupca podáva za zomretého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie.

7. Bezdôvodné obohatenie voči pozostalému

Bezdôvodné obohatenie nastáva, keď sa niekto obohatí na úkor iného bez právneho dôvodu. V kontexte dedičského práva môže nastať situácia, že k bezdôvodnému obohateniu dôjde v súvislosti s majetkom, ktorý prechádza na dedičov, vrátane pozostalého manžela/manželky. Pre vznik nároku na bezdôvodné obohatenie musia byť splnené určité podmienky:

• Obohatenie na strane povinného (majetkový prospech).
• Ochudobnenie na strane oprávneného (majetková ujma).
• Príčinná súvislosť medzi obohatením a ochudobnením.
• Absencia právneho dôvodu pre obohatenie.

Finančná správa a koakvizícia

Finančná správa zohráva dôležitú úlohu pri dohľade nad dodržiavaním daňových predpisov súvisiacich s dedičstvom a odhaľovaním úmyselnej trestnej činnosti v oblasti daní.

Koakvizícia predstavuje majetok, ktorý poručiteľ nadobudol spoločne s pozostalým manželom počas trvania manželstva, alebo hodnotu, o ktorú bol majetok zväčšený počas trvania manželstva. Z majetku patriaceho do koakvizície patrí pozostalému manželovi vždy polovica. Koakvizíciu nemožno prirovnať k nadobudnutému majetku, pretože koakvizícia bola možná aj v prípade, keď nezostal nadobudnutý majetok.

8. Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu BSM, na sporný majetok sa neprihliada.

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Prihliadne sa aj na potreby maloletých detí, starostlivosť o rodinu a na zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Postup v dedičskom konaní

Predpokladom vyporiadania BSM v dedičskom konaní je existencia majetku, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a pozostalého manžela, a skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadanie BSM.

V konaní o dedičstve pri ustálení masy BSM treba rozhodnúť, čo patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi. Dedičia sa môžu dohodnúť aj tak, že celá masa BSM patrí do dedičstva a že pozostalému manželovi patrí tzv. náhradová pohľadávka, ktorá je jeho pohľadávkou voči dedičstvu.

Ak nehnuteľnosti boli zakúpené manželom zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva, tieto nehnuteľnosti patria do BSM poručiteľa a jeho manželky. Potom sa vo vzťahu k automobilu vysloví, že tento patrí do BSM a že predmetom dedenia bude iba spoluvlastnícky podiel o veľkosti ½ (druhý podiel o veľkosti ½ bude patriť pozostalej manželke).

Tabuľka 1: Príklady vyporiadania BSM v dedičskom konaní

9. Prvé kroky po úmrtí blízkeho

Úmrtie blízkej osoby je bolestivý moment, ktorý si vyžaduje riešenie množstva praktických záležitostí. Prvé kroky závisia od miesta úmrtia:

• Doma: Zavolať praktického lekára alebo službu prvej pomoci, ktorý vyplní list o obhliadke mŕtveho. Následne privolať pohrebnú službu.
• V lekárskom zariadení: Telo musí ostať dve hodiny na lôžku. Zariadenie oznámi správu rodine, ktorá si vyberie pohrebnú službu na prevoz tela. Zariadenie nemôže odporúčať žiadnu pohrebnú službu.
• V zahraničí: Oznámiť udalosť delegátovi cestovnej kancelárie (ak ide o organizovanú dovolenku) a kontaktovať veľvyslanectvo. Veľvyslanectvo zistí okolnosti úmrtia a spolupracuje na prevoze zosnulého na Slovensko. Preprava spopolnených pozostatkov je finančne menej náročná, je však potrebné oznámiť túto skutočnosť leteckej spoločnosti.

Oznamovacie povinnosti

Dôležitý je zápis o úmrtí na matrike, ktorý je bezplatný. Matrika vystaví úmrtný list a oznámi úmrtie sociálnej poisťovni (raz mesačne). Oznámenie v zdravotnej poisťovni je na pozostalých, ktorí musia predložiť úmrtný list a vrátiť preukaz poistenca. V prípade úmrtia veriaceho je potrebné doručiť originál úmrtného listu na farský úrad.

Úmrtie živnostníka

Smrťou daňovníka sa končí aj jeho podnikanie. Dedičia sú povinní do ôsmich dní odo dňa úmrtia predložiť úmrtný list v príslušnej pobočke sociálnej poisťovne spolu s vypísaným registračným listom fyzickej osoby. Do 15 dní po úmrtí živnostníka sú dedičia povinní nahlásiť ukončenie činnosti na živnostenskom úrade. Ak chce dedič v činnosti pokračovať, musí to oznámiť živnostenskému úradu do jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. V rovnakej lehote je potrebné podať daňové priznanie za zomretého.

10. Nároky pozostalých a dedičstvo

Pracovné voľno

Pozostalí majú nárok na pracovné voľno:

• Dva dni pri úmrtí manžela/manželky alebo dieťaťa a ďalší deň na účasť na pohrebe.
• Jeden deň s náhradou mzdy pri pohrebe rodiča, súrodenca, rodiča a súrodenca manžela, ako aj manžela súrodenca.
• Pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na deň, na pohreb prarodiča, vnuka alebo inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia.
• Naviac jeden deň voľna, ak pohreb obstaráva pozostalý.

Finančný príspevok na pohreb od štátu

Pozostalý má nárok na finančný príspevok na pohreb od štátu vo výške 79,67 eura. Písomnú žiadosť je potrebné podať na úrad práce podľa posledného pobytu zomretého do jedného roka od úmrtia.

Dedičstvo a dlhy

Dlhy zosnulého sú tiež súčasťou dedičského konania. V prípade, ak pozostalí vedia o vysokých dlhoch, je možné dedičstvo odmietnuť. Na rozhodnutie majú mesiac od doby, keď ich vyzve súd. Odmietnuť je potrebné celé dedičstvo, nie iba jeho časť.

tags: #narok #voci #pozostalemu