Výzvy a problémy v práci vychovávateľov a sociálnych pedagógov na Slovensku

Úvod

Výchova predstavuje komplexný proces sociálnej interakcie, zameraný na sprostredkovanie morálnych, etických a ľudských hodnôt, ktoré formujú osobnosť dieťaťa. Je to cesta, ktorú zvolíme na sprostredkovanie hodnôt mravných, etických, ľudských a slúži k formovaniu osobnosti. Tento proces označuje sociálnu interakciu medzi osobami určitej skupiny, kde sa jeden či viacerí vychovávatelia, v ideálnom prípade plánovane a so zameraním na cieľ, snažia s prihliadnutím na osobnosť "vychovávaného" vyvinúť želané správanie, príp. cieľom tohto článku je preskúmať rôzne metódy sociálnej kontroly detí a analyzovať ich vplyv na ich vývoj, so zameraním na princípy inkluzívneho vzdelávania a úlohu odborných zamestnancov v školskom prostredí.

Rôzne výchovné štýly a ich charakteristiky

Existuje niekoľko základných výchovných štýlov, ktoré sa líšia prístupom k dieťaťu a uplatňovaním kontroly:

• Autokratický štýl: Potláča iniciatívu dieťaťa a neprihliada na jeho názor. Vo výchove platí "diktatúra", používajú sa často tresty a kontrola.
• Autoritatívny štýl: Deti môžu vysloviť svoju mienku, ale nemôžu sa slobodne rozhodovať. Rozhodujúca je mienka rodičov, ktorí majú "posledné slovo" a silnú kontrolu nad deťmi.
• Demokratický štýl: Mienka detí je nielen vypočutá a akceptovaná, ale navyše i žiadaná. Výchova podporuje rozvoj samostatnosti a zodpovednosti, deti sú v rozhovore považované za rovnoprávnych partnerov s vlastnou mienkou.
• Egalitérny štýl: Vychovávateľ a dieťa majú tie isté práva a povinnosti. Mienka detí má tú istú hodnotu ako mienka vychovávateľov.
• Benevolentný štýl: Vysoká tolerancia a akceptácia detského správania sa. Vychovávatelia sa držia v úzadí, iba zriedkakedy stanovia hranice.
• Laissez-faire (antiautoritatívny) štýl: Deti môžu robiť, čo sa im zachce. Nepoužívajú sa žiadne tresty, ale ani pochvaly.
• Zanedbávajúca výchova: Charakterizovaná nízkou mierou kontroly aj citovej podpory.

Vplyv zanedbávajúcej výchovy na dieťa zahŕňa nízku sebaúctu a neistotu, zvýšené riziko depresie a úzkosti, tendenciu k problémovému správaniu a hľadanie náhradného prijatia v nevhodných skupinách. Deti, ktoré nezažívajú dostatok rodičovského záujmu, môžu mať problémy so vzťahmi a často sa snažia nájsť prijatie inde, čo ich môže viesť k rizikovému správaniu.

Metódy pedagogickej diagnostiky a hodnotenia žiakov

Pedagogická diagnostika (PgD) je špeciálne odvetvie pedagogiky, ktoré sa zaoberá teoretickými a metodologickými problémami objektívneho zisťovania a hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu.

Rozdiel medzi pedagogickou a medicínskou diagnostikou

Rozdiel medzi pedagogickou a medicínskou diagnostikou spočíva v cieľoch a činnostiach:

• Ciele: Medicínska diagnostika je východiskom pre terapiu a úspešnú liečbu, zatiaľ čo pedagogická diagnostika je východiskom pre úspešné pôsobenie vo výchove a vzdelávaní.
• Diagnostická činnosť: Pedagógovia pozorujú javy, aby ich mohli ohodnotiť. Metódy PgD sú príbuzné s pedagogikou a psychológiou, pričom sa zohľadňujú pedagogicko-psychologické (zisťovanie psychologických príčin) a sociálne aspekty (sociálne podmienky ako príčina stresov).

Fázy pedagogickej diagnostiky z časového hľadiska

• Mikrodiagnóza: Uskutočňuje sa na každej vyučovacej hodine v rámci interakcie medzi učiteľom a žiakom.
• Základná (denná) diagnóza: Učiteľ zhodnotí efektívnosť vyučovania v rámci jedného dňa.
• Zhrňujúca (zovšeobecňujúca) diagnóza: Dlhodobé diagnostikovanie žiaka a skupín žiakov, záverečné hodnotenie žiaka, vzniká sústavným sledovaním žiaka.

Pedagogická diagnostika z hľadiska informačného a formálneho

• Neoficiálna: Učiteľ si ju robí len sám pre seba, pre svoje potreby.
• Formálna: Určená pre verejnosť.

Pedagogická diagnostika má pedagogický charakter a informatívno-hodnotiacu funkciu. Formuluje normy a zásady praktického postupu v pedagogickej činnosti.

Hodnotenie

Hodnotenie je stav hodnotiaceho subjektu k hodnotenému objektu. Je to záverečná etapa vyučovania, ktorá poskytuje učiteľovi spätnú väzbu. Učiteľ potom môže zmeniť svoje metódy a tým zefektívniť vyučovací proces. Hodnotenie môže byť formálne (klasifikácia) a neformálne (hodnotenie pri odpovedi žiaka).

Základné nedostatky pedagogickej diagnostiky

• Chýbajúca analýza chýb
• Schematickosť
• Povrchnosť
• Nízka objektivita
• Chýbajúce jednoznačné normy
• Nepresné informácie o správaní žiaka
• Predčasné zovšeobecnenie
• Zaznamenávanie len negatívnych javov

Ako sa vyhnúť chybám v pedagogickej diagnostike

• Žiaka posudzujeme ako jednotlivca, ale s pohľadom aj na triedu a ročník.
• Musíme prihliadať na schopnosti a možnosti žiaka, jeho prospech v iných predmetoch, vek, fyziologické a psychologické danosti.
• Pozerať sa na cieľ našej činnosti (výchovný, vzdelávací).

Špeciálnopedagogická diagnostika

Každé dieťa je individuálna osobnosť a potrebuje špeciálny prístup. Špeciálnopedagogická diagnostika (ŠPgD) je súhrn metód a procesov, ktorých výsledkom je stanovenie diagnózy. Zaoberá sa zistením príčin, prečo vznikol u žiaka problém. Diagnostikovania by sa mali zúčastniť lekár, psychológ, sociálny pracovník a špeciálny pedagóg.

Metódy špeciálnopedagogickej diagnostiky

Metódy ŠPgD sú postupy, prostredníctvom ktorých sa získavajú poznatky o vyšetrovanej osobe, na základe ktorých možno sformulovať diagnózu.

Delenie metód ŠPgD:

• Podľa toho, čo sledujú:
  • Úroveň vedomostí (školských, všeobecných)
  • Úroveň vývinu reči (hovorenej, písanej)
  • Úroveň správania sa (v škole, rodine, pri učení, hre, vychovanosti, sociálneho správania)
• Podľa objektívnosti:
  • Objektívne
  • Subjektívne
• Podľa štandardizácie:
  • Štandardizované
  • Neštandardizované

Kritéria pre výber metód:

• Reliabilita: Spoľahlivosť metódy
• Validita: Postihuje do akej miery, je metóda vhodná a platná

Princípy pri aplikácii metód:

• Komplexnosť: Kompletný, tímový prístup
• Všestrannosť vyšetrenia: Predošlý princíp uplatnený v každom jednom obore
• Dynamickosť: Vyšetrenie nielen aktuálnych schopností, ale predovšetkým potencionálne a perspektívne možnosti dieťaťa
• Princíp modifikácie: Každá metóda vyžaduje určitú obmenu t.j. prispôsobenie druhu a stupňu postihnutia

Pozorovanie

Pozorovanie je cieľavedomé, plánovité a sústavné vnímanie javu a predmetov, odhaľujúce podstatné súvislosti danej skutočnosti. Je zamerané na diagnostikovanie osoby alebo javu s cieľom rozpoznať najvýznamnejšie znaky a príčiny, ktoré spôsobili určitú skutočnosť.

Druhy pozorovania:

• Priame a nepriame
• Zúčastnené a nezúčastnené
• Krátkodobé a dlhodobé

Výsledky pozorovania sa zhrnú do protokolu pozorovania.

Exploračné metódy

Exploráciou sa rozumie vyšetrovanie kladením otázok. Zaraďujeme sem rozhovor, riadený rozhovor a dotazník.

• Dotazník: Empirická diagnostická metóda na získavanie informácií o postihnutom alebo narušenom jedincovi.
  • Nevýhody dotazníka: Nemožnosť klásť doplňujúce otázky, istá povrchnosť, nemožnosť kontrolovať pravdivosť odpovedí.
• Rozhovor: Zhromažďovanie dát, ktoré je založené na priamom dotazovaní, verbálnej komunikácii výskumného pracovníka a respondenta.
  • Druhy rozhovoru: Individuálny a skupinový, štandardizovaný (znenie a poradie otázok je presne určené a pripravené), neštandardizovaný (prebieha pružnejšie, výskumník má pripravené len základné otázky), pološtandardizovaný (najprv respondenta uviesť do témy, nepýtať sa hneď otázkou „na telo“).
  • Rozhovor učiteľa s rodičom: Nehovorte verejne o chybách dieťaťa, ináč sa bude rodič vyhýbať škole, združeniam a samému učiteľovi. Ak je rodič bezmocný a kapituluje, učiteľ ho má presvedčiť o opaku a až tak konať ďalej.
  • Rozhovor učiteľa s učiteľom, psychológom: Keď chceme vedieť príznaky nejakej poruchy žiaka už v predškolských ročníkoch, zájdeme za predošlým triednym učiteľom, pozrieme jeho predošlé zošity, práce. Učiteľ by mal komunikovať so psychológom, radiť sa s ním a psychológ by nemal zasahovať do kompetencie učiteľa.
  • Rozhovor učiteľa s dieťaťom: Je veľkým prameňom informácií.

Diagnostické skúšanie

Treba ho odlišovať od klasifikačného skúšania. Sleduje skôr slabé miesta v sústave poznatkov jedinca, analyzuje, aby sa na základe výsledkov určili korekčné postupy. Cieľom je pomoc. Ide o sústavu zámerne zostavených otázok alebo úloh, na ktoré má skúmaná osoba odpovedať, alebo ich má riešiť či vykonať. Podmienky a spôsob hodnotenia sú tu presne určené, testy vytvárajú podmienky na objektívne hodnotenie.

Delenie testov v rámci ŠPgD:

• Didaktické testy
• Logopedické testy
• Testy laterality
• Atesty motoriky

Musíme sa ale vyvarovať mechanického vyhodnocovania a vysvetľovania testov. Výsledky získané testom treba porovnávať s výsledkami iných techník či metód.

• Normatívne testy: Určujú, či výkon jedinca je v porovnaní s normami získanými štatistickým spracovaním tohto testu podpriemerný alebo nadpriemerný.
• Kriteriálne testy: Zamerané na učebnú látku, ktorú si mal žiak za sledované obdobie osvojiť.

Štúdium prípadu

Spočíva v dôkladnom štúdiu všetkých dostupných písomných a iných materiálov o postihnutom jedincovi, v ich diagnostickom zhodnotení a formulovaní záverov.

Rozbor výsledkov činnosti

Výsledky činností predstavujú dosiahnutú úroveň v rámci výchovných, vzdelávacích alebo záujmových aktivít jedinca. Možno ich získať analýzou a hodnotením výsledkov:

• Písomných prác (slohy, diktáty, životopisy)
• Výtvarnej činnosti (výkresy, rysy, modely)
• Záujmovej činnosti (výrobky z rôznych materiálov)

Otázky odmien a trestov

Výskum manželov Harkworových ukázal, že pochvala má stúpajúci vplyv na výkon žiakov, zatiaľ čo pokarhanie má klesajúci vplyv.

Formy trestov v pedagogickej praxi

Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje formy trestov, ktoré sa môžu uplatňovať v pedagogickej praxi:

Zásady správneho využívania trestov

• Trest by mal nasledovať hneď po priestupku a mal by byť jeho prirodzeným následkom.
• Žiak má vedieť, prečo je trestaný.
• Po odpykaní trestu prejsť do normálneho stavu.
• Veľkosť trestu má byť úmerná priestupku, nie veľkosti hnevu.
• Nikdy nekárať a nehodnotiť celú osobnosť žiaka.
• Nezosmiešňovať žiaka.
• Netrestať žiaka za neurotické prejavy alebo neúspechy v škole podmienené neurózou.
• Trest kombinovať s odmenou.
• Trestať so znalosťou motívov.

Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP)

Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia predstavuje aktuálny problém. Podľa oficiálnych výsledkov štúdií PISA je vzdelanostná úroveň žiakov v Slovenskej republike pod priemerom OECD a je značne determinovaná sociálnoekonomickým zázemím rodiny.

Inkluzívne vzdelávanie

Cieľom inkluzívneho vzdelávania je umožniť všetkým žiakom rozvíjať svoje schopnosti v maximálnej možnej miere spoločne s ďalšími žiakmi. Podľa § 107 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) sa výchova a vzdelávanie detí a žiakov zo SZP uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem a akcentovaním individuálnych podmienok.

Rola sociálneho pedagóga

Profesia sociálneho pedagóga patrí k pomáhajúcim profesiám. V Európe má dlhšiu históriu a v praxi je pomerne dobre etablovaná. Sociálni pedagógovia pracujú v reziduálnych inštitúciách, v pestúnskej starostlivosti a v starostlivosti o deti, v oblasti voľného času a v školách, kde vykonávajú preventívnu prácu na komunitnej úrovni, ako aj individuálnu podpornú prácu so sociálne marginalizovanými rodinami. Katedra pedagogiky PF UMB v Banskej Bystrici riešila aktuálne problémy školských sociálnych pedagógov prostredníctvom výskumných úloh VEGA, aj KEGA. Vypracovala viaceré vysokoškolské učebnice, monografie, metodické príručky. Výsledky empirických zistení boli prezentované na mnohých konferenciách doma, v zahraničí a v odbornej tlači. Problematika pôsobenia školských sociálnych pedagógov ani po desiatich rokoch jej existencie nie je v teoretickej, metodickej a metodologickej rovine dostatočne rozpracovaná.

Profesijný štandard „Sociálny pedagóg“ bol vypracovaný Metodicko-pedagogickým centrom v Bratislave v rámci projektu „Profesijný a kariérový rast“ v operačnom programe „Vzdelávanie“ za spolupráce J. Hroncovej a I. Emmerovej z Katedry pedagogiky PF UMB a bol spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Od roku 2017 je zverejnený na stránke MŠVVaŠ SR v Pokyne ministra č. 39/2017 v prílohe č. 1. Profesijný štandard vymedzuje činnosti školských sociálnych pedagógov ako odborných zamestnancov. Toto bolo pre sociálnych pedagógov dôležité, pretože ani vedenie školy, ani iní odborní a pedagogickí zamestnanci túto profesiu nepoznali, v dôsledku čoho boli kompetencie sociálnych pedagógov nejasné, ich činnosti rôznorodé a diferencované. Často boli využívaní ako pedagogickí asistenti, prípadne na riešenie aktuálnych porúch v správaní žiakov, ako dozor na chodbách, na suplovanie hodín a pod.

Národné projekty na podporu inklúzie

Podľa § 27 zákona č. 138/2019 Z. z. k personálnemu posilneniu škôl o pedagogických a odborných zamestnancov prispel národný projekt PRINED (PRojekt INkluzívnej EDukácie) a vytvorenie inkluzívnych tímov. Cieľom bolo významne ovplyvniť inkluzívne prostredie v materských a základných školách a zabezpečiť predchádzanie neoprávnenému zaraďovaniu žiakov do systému špeciálneho školstva a prostredníctvom rôznych akceleračných programov zameraných na stimuláciu rómskych detí skvalitniť diagnostický proces v materskej škole. Ďalším nadväzujúcim projektom je národný projekt Škola otvorená všetkým, ktorý podporuje efektívny model spolupráce medzi pedagógmi, odbornými zamestnancami a rodičmi žiakov.

Problémy žiakov zo SZP

Medzi najčastejšie príčiny vzniku problémov u žiakov zo SZP patrí zlé rodinné zázemie, nedostatočná hygiena a špecifické poruchy vývinu (problémy v správaní, vo vzťahoch so spolužiakmi, pedagógmi, asociálnymi prejavmi, závislosťami). U žiakov pochádzajúcich zo SZP sa vyskytuje agresívne správanie, šikanovanie a slovné napádanie učiteľov. V školách realizujú prevenciu problémového správania, poradenstvo, poskytujú konzultácie žiakom, pedagogickým a odborným zamestnancom a zabezpečujú administratívne činnosti.

Odporúčania pre zlepšenie inklúzie

Zabezpečiť adekvátnym spôsobom proces inklúzie v školách nie je jednoduché. Treba rešpektovať všetky požiadavky, pretože do výchovno-vzdelávacieho procesu vstupuje mnoho faktorov, napr. etnická a náboženská príslušnosť, zdravotný stav, špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ale aj rodinná výchova, kultúra a sociálne zázemie.

Kľúčové kroky pre úspešnú inklúziu:

• Motivovať žiakov v školskom prostredí prostredníctvom tímu odborníkov.
• Zabezpečiť spoluprácu triedneho učiteľa s odbornými zamestnancami školy, napr. so sociálnym pedagógom.
• Zabezpečiť kontinuitu projektových aktivít, najmä personálnu podporu inklúzie zamestnávaním odborných zamestnancov.
• Realizovať depistážne screeningové vyšetrenia realizované odbornými zamestnancami už v materských školách a následne zabezpečiť individuálnu stimuláciu.

Problémové aspekty vychovávateľov v školskom internáte

Problematika aktuálnych výziev v práci vychovávateľa v školskom internáte je veľmi aktuálna a dôležitá, pretože vychovávatelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní mladých ľudí. „Chyby prvej výchovy nás sprevádzajú cez celý život, preto najprednejšia stráž ľudského pokolenia je v kolíske.“ J. A. Komenský. Tento citát vystihuje dôležitosť výchovy pri formovaní mladého človeka. S tým úzko súvisí potreba venovať dostatočné množstvo času v prospech výchovy. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú okrem rodiny aj výchovno-vzdelávacie inštitúcie, ako sú aj školské internáty. Samotné výzvy a ťažkosti, s ktorými sa vo svojej profesii stretnú, môžu mať vplyv nielen na ich profesijný rozvoj, ale aj na kvalitu samotného pôsobenia, ktoré poskytujú svojim zverencom. Vychovávatelia sa vo svojej praxi okrem rôznych problémov a ťažkostí z vonkajšieho okolia, stretávajú aj s rozličnými typmi správania detí a z toho vyplývajúcich problémov. To, čo v súčasnosti rezonuje v spoločnosti, a nehovoríme len o učiteľoch, ale tiež o vychovávateľoch, je, že sa vytráca úcta a vážnosť tohto povolania.

Činnosť školských výchovno-vzdelávacích zariadení prebieha v čase mimo vyučovania v škole alebo mimo školy. Výchova vo voľnom čase prebieha v Slovenskej republike na inštitucionálnej úrovni v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach a je centrálne riadená Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Tieto zariadenia sú pevnou a dôležitou súčasťou našej školskej sústavy. Legislatívne podliehajú pod zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže sa v príspevku zameriavame na identifikáciu výziev vychovávateľov v školských internátoch, rozoberieme len na vymedzenie tohto výchovno-vzdelávacieho zariadenia. Školský internát vznikol zmenou názvu z Domova mládeže, prijatím zákona č. 245/2008 Z. z. Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a stredných škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie. Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka. Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj v čase pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj v čase školských prázdnin. Je typom výchovného zariadenia, v ktorom výchovno-vzdelávaciu činnosť zabezpečujú pedagogickí zamestnanci - vychovávatelia. Organizačne sa deti a žiaci členia do výchovných skupín podobne, ako je to v škole v triednom systéme.

tags: #otazky #a #problemy #ktore #riesia #vychovavatelia