Komplexný sprievodca starostlivosťou o deti na Slovensku

Úvod do rodinného prostredia a jeho vplyvu na vývin dieťaťa

Rodina zohráva nezastupiteľnú úlohu vo vývine dieťaťa. V rámci rodinného prostredia existuje celý rad činiteľov, ktoré ovplyvňujú vývin detskej osobnosti, jeho súčasný i budúci životný štandard. Je všeobecne známe a nespochybniteľné, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti.

V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou. Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa. Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa.

Tento článok sa zameriava na definíciu nedostatočnej starostlivosti o dieťa a jej závažné následky. Skúma rôzne faktory, ktoré prispievajú k tomuto javu, vrátane socioekonomického statusu rodiny, emocionálnej nedostupnosti rodičov a rozvodových konfliktov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku a zdôrazniť dôležitosť lásky a starostlivosti pre zdravý vývin dieťaťa.

Socioekonomický status rodiny a jeho vplyv na vývin dieťaťa

Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva) a vzdelania.

Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca. Na rozdiely v kvalite rodinného prostredia - v jeho kultúrnej úrovni, majetkových pomeroch či v sociálnom kapitále rodiny - poukazuje sociológ I. Možný (2006, s. 103-104), ktorý uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov:

• Kultúrny kapitál rodiny: vzdelanie a kultivovanosť rodičov, ktoré sa prejavuje v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností.
• Ekonomický kapitál: spočíva v tom, že bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopraje im zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytne im kvalitnejšie stravovacie návyky (a tým i základ pre lepšie zdravie), lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium.
• Sociálny kapitál: pozostáva z kontaktov, známostí či priateľstiev, teda zdrojov, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch.

S problematikou sociálneho a kultúrneho kapitálu rodiny korešponduje teória kultúrneho kapitálu, ktorú sformuloval francúzsky sociológ P. F. Bourdieu. Podľa neho kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Bourdieu zavádza aj pojem sociálny kapitál, ktorým označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí, ktoré čiastočne pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. spoločenské uznanie.

Zaujímavo vyznieva teória o vplyve príslušnosti rodiny k istej sociálnej vrstve na rozvoj osobnosti dieťaťa. Podľa koncepcie anglického sociológa a sociolingvistu B.B. Bernsteina rodina vytvára tzv. jazykový kód, ktorý si jedinec z rodiny do života odnáša ako určité dedičstvo, čím autor naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách do istej miery líšia. Príslušnosť rodiny k sociálnej vrstve uľahčuje alebo naopak sťažuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a pre jeho adaptáciu (Kozma, B., 2001).

V Slovenskej republike po spoločensko-politických zmenách v 90. rokoch 20. storočia došlo i k zmenám v ekonomických podmienkach mnohých rodín. To, že dochádza k tzv. otváraniu nožníc v príjmoch rodín, môžeme vidieť i v škole, kde je možné rozpoznať deti z bohatších a deti z chudobnejších rodín. Môžeme povedať, že sa v súčasnej dobe stále viac začínajú prejavovať majetkové rozdiely medzi jednotlivými rodinami a tým i medzi jednotlivými žiakmi v školskom prostredí. V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov.

Rizikové faktory v rodinách s nižším socioekonomickým statusom

Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť.

V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa.

Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania). Výchovné postupy rodičov z marginálnych subkultúr sú menej priaznivé pre rozvoj osobnosti dieťaťa (v porovnaní s rodinami zo stredných vrstiev). Rodičia sú menej citliví na špeciálne schopnosti svojich detí, pokladajú za menej dôležité podporovať ich v ich rozvíjaní (aj keď objektívne podmienky nie sú vždy vhodné).

V oblasti výchovy detí je častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, rodiny sú častejšie hierarchicky usporiadané (v porovnaní s rodinami s vyšším socioekonomickým statusom). Častý je citový chlad rodičov, tradičné rolové rozdelenie úloh, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie. Podobné zistenia uvádzajú O. Matoušek - H. Pazlarová (2010), podľa ktorých chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti. Na základe zahraničných zdrojov autori poukazujú na riziká v oblasti fyzického zdravia.

Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne. Ako upozorňuje Tydlitátová (2011), výdavky týchto rodín sú hradené z jedného príjmu a spravidla ide o príjem žien, ktoré majú v priemere nižšie pracovné príjmy v porovnaní s mužmi. Nezriedka tiež býva zanedbávaná vyživovacia povinnosť zo strany bývalého partnera (najčastejšie muža) voči svojim deťom.

Rodičovské investície a vzdelanie rodičov

Empirické zistenia potvrdzujú, že životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Jedna zo základných otázok teda znie: ako pôsobí socioekonomický status orientačnej rodiny na vzdelanostnú dráhu dieťaťa?

Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí. Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania.

Podľa novozélandskej štúdie (Biddulph, F., Biddulph, J., Biddulph, Ch., 2003) rodiny s vyššou úrovňou vzdelávacích očakávaní majú najpozitívnejší vplyv na výkon detí na druhom stupni ZŠ. Deti z rodín s nižším socioekonomickým statusom, navštevujúce školy s prevládajúcim počtom žiakov s vyšším socioekonomickým statusom, dosiahli výsledky na vyššej úrovni ako keby navštevovali školu vo svojom okolí (s prislúchajúcim socioekonomickým statusom).

Podľa mnohých výskumov existuje vysoká korelácia medzi socioekonomickým statusom rodiny a školskou úspešnosťou dieťaťa. Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy.

„Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú. V mnohých krajinách sveta hrá rolu i finančná situácia rodiny, ktorá ovplyvňuje, na aké kvalitné školy môže dieťa chodiť, k akým technológiám a knihám bude mať prístup, či ho niekto bude doučovať v prípade problémov atď.“ (Burns, J., 2011).

Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Podľa autorov M. S. Hilla a W. J. Yeunga (2000) rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby. Ich výskum však preukázal len malý vplyv spoločne tráveného času na dieťa. Napriek tomu, interakcia medzi rodičmi a deťmi zohráva významnejšiu úlohu v školskom výkone ako napr. etnická príslušnosť, zamestnanie, príjem a úroveň vzdelania rodičov. Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín. Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon.

Striedavá starostlivosť po rozvode rodičov

Nie vždy rodina funguje tak, ako by sme si to predstavovali. Stáva sa, že príde k rozpadu rodiny. "Vaše deti budú stále potrebovať oboch rodičov, aj keď rodičia nebudú ďalej žiť spolu. Obaja pritom máte rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode. Deti nepatria mamičkám - nepatria žiadnemu z rodičov, nie sú ich majetkom. Doprajte teda svojim deťom to najlepšie, čo môžete - starostlivosť oboch rodičov, či už spolu žijú, alebo nie. Dieťa má právo na výchovu od mamy aj od otca, žiadne výživné ju nenahradí. Preto je v prípade rozvodu najlepším riešením, ktoré zachová deťom starostlivosť mamy aj otca, STRIEDAVÁ STAROSTLIVOSŤ (tzv. striedavka).

Striedavá starostlivosť je vo všetkých vyspelých krajinách zahrnutá do zákonov, vo všetkých krajinách z roka na rok narastá jej využívanie. Bolo urobených mnoho výskumov, ktoré potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.

Striedavá starostlivosť je usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča. Na Slovensku využívame striedavú starostlivosť aj keď obaja rodičia po rozvode bývajú spolu, lebo ešte nemajú každý svoje bývanie. Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk). Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča.

Dohoda o striedavej starostlivosti

Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia spolu dohodnú na striedavej starostlivosti, nie je to však nevyhnutné. Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd. Ak nedokážete naďalej udržať fungovanie spoločnej rodiny, dohodnite sa navzájom o pomeroch po rozvode. Berte pritom do úvahy, že deti trpia rozvodom viac ako ich rodičia.

V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality. Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované.

Občianske združenie Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť ponúka workshopy s témou striedavej starostlivosti o deti po rozchode rodičov. Stretnutia sa už uskutočnili v Topoľčanoch 13.1.2011, v Bratislave 28.1.2011, v Banskej Bystrici 10.3.2011, v Hlohovci 18.3.2011, v Orlovej 12.4.2011, v Trnave 18.4.2011, v Bratislave 13.10.2011, v Trnave 11.4.2012, v Bratislave 30.10.2012 a v Trnave 11.4.2013.

Osvojenie a náhradná rodinná starostlivosť

Osvojenie je nezrušiteľné (s výnimkou krátkeho obdobia hneď po osvojení). Na Slovensku nemáme adopčné agentúry, osvojenie a náhradnú rodinnú starostlivosť riešia úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Niektoré úkony (napr. príprava na náhradné rodičovstvo, sprevádzanie náhradných rodín a pod.) realizujú aj mimovládne organizácie, napr. Návrat, o.z.

Postup pri osvojení dieťaťa

Ak chcete prijať dieťa do NRS (adoptovať si ho alebo prijať do pestúnskej starostlivosti), je potrebné ísť na miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a požiadať o zapísanie do zoznamu žiadateľov. Po vypísaní všetkých tlačív a splnení ostatných náležitostí (odpis z registra trestov, správa o zdravotnom stave, správa o príjme, bytových podmienkach, o povesti…) si vyberiete subjekt na prípravu (úrad, Úsmev ako dar, Návrat).

Vo všetkých subjektoch je príprava v rozsahu minimálne 26 hodín, v Návrate prebieha kombinovane (skupinovou aj individuálnou formou). Po absolvovaní prípravy, čo netrvá obvykle ani pol roka, budete zapísaní do zoznamu žiadateľov a budete čakať na Vaše dieťatko/deti. Urýchliť sa to dá rozšírením kritérií o vek, etnikum, zdravotné znevýhodnenie, formu NRS-pestúnska starostlivosť. Platí, že čím budete mať širšie predstavy o Vašom prijatom dieťati, tým bude čas čakania kratší.

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť žiadosti o adopciu

Z informácií, ktoré sú k dispozícii, legislatíva k veku uvádza, že medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Páry vo vyššom veku majú v súčasnosti často svoje narodené dieťa, preto to nie je prekážkou pre adopciu. Dĺžka manželského zväzku taktiež nie je rozhodujúca, rozhoduje skôr to, aké požiadavky máte na dieťatko, ktoré chcete prijať, či máte záujem len o osvojenie, alebo pripadá do úvahy aj pestúnstvo.

Rozdiel v čakaní môže súvisieť aj s tým, v ktorom kraji máte trvalý pobyt a pod. Pri adopcii/náhradnom rodičovstve je rozhodujúci tzv. obvyklý pobyt, nie trvalý pobyt. Preto ak je pre Vás miestom, kde žijete a máte vzťahy, Slovensko, tak ste oprávnení osvojiť si dieťa alebo prijať dieťa do pestúnskej starostlivosti.

V prípade, že sa partner nerozpráva po slovensky, ale žijú na Slovensku a jeden z partnerov hovorí jazykom, ktorému manžel rozumie, nemali by s tým mať žiadny problém. Podľa zákona o rodine je rozhodujúci obvyklý pobyt a nie trvalý pobyt.

Špecifické situácie pri adopcii

Slobodná adopcia

Je šanca si adoptovať dieťa aj bez partnera. Zákon o rodine umožňuje osvojenie dieťaťa aj jednou osobou.

Adopcia novorodenca

Na Slovensku nie je možné, aby biologická mama, ktorej sa dieťa narodí a nemôže sa oň starať, priamo vybrala adoptívnych rodičov. V prípade, že dáte súhlas s osvojením, bude dieťa pravdepodobne umiestnené do starostlivosti rodičom, ktorí sú v poradovníku žiadateľov o prijatie dieťaťa (zoznam je vedený úradom práce v sídle kraja). Tých záujemcov je veľa, na prijatie dieťaťa čakajú často veľa rokov, preto sa ide podľa poradovníka. Záujem o novorodeniatko môže predĺžiť čas čakania.

Adopcia dieťaťa rómskeho pôvodu

V zákone je napísané, že vekový rozdiel medzi prijatým dieťaťom a žiadateľom o NRS musí byť primeraný. S predstavami o prijatí rómskeho dieťaťa ho môžete mať podľa skúsenosti veľmi rýchlo po skončení prípravy na NRS doma. Krásne, zdravé rómske dieťa do 5 rokov do pestúnskej starostlivosti môžete mať hneď po zapísaní do zoznamu žiadateľov.

Finančné aspekty adopcie

Pri adopcii sa okrem iného odovzdáva aj príjem adoptívnych rodičov za posledný rok, ktorý sa predkladá na súd. Môže byť problém, ak v poslednom roku klesol príjem jedného z manželov pod úroveň životného minima. Je možné dokladovať príjem aj majetkovými skutočnosťami, ako sú výpisy z účtov, majetok v nehnuteľných aj hnuteľných veciach a majetok firmy vo vlastníctve jedného z manželov.

Záujemca o osvojenie dieťaťa spolu so žiadosťou o zapísanie do zoznamu žiadateľov predkladá doklad o majetkových pomeroch (to môže byť napr. list vlastníctva, potvrdenie o vlastníctve motorového vozidla, a pod.). V prípade, že ste Vy alebo Váš manžel podnikateľ - SZČO, môže potvrdenie o príjme nahradiť výkaz. Výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch sú jedným z účtovných dokumentov dokladaných k daňovému priznaniu, týka sa to však podnikateľskej činnosti, resp. právnických osôb. Ak nepodnikáte, predkladáte potvrdenia o príjme od Vašich zamestnávateľov (príp. daňové priznanie).

Interakcie s dieťaťom pred osvojením

Spravidla pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti potrebujete absolvovať tri stretnutia s dieťaťom. Samotná interakcia s dieťatkom sa spravidla uskutočňuje v detskom domove, spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr Vám nechajú, ak je to možné, aj priestor na súkromný čas s dieťaťom. Dĺžka a priebeh interakcií je po dohode s detským domovom (CDR), podľa veku a režimu dieťatka, možností profesionálneho rodiča (ten sa o dieťa stará doma a dieťa na interakciu dovezie do domova).

Definícia vyživovaného dieťaťa a daňové výhody

Daňové výhody

Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), t.j. dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, najdlhšie však do skončenia školského roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku (okrem prípravných kurzov poskytovaných podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov], resp. na vysokej škole. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31.8.2025 bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.

Príklady a špecifické situácie

• Invalidný dôchodok a daňový bonus: Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Napríklad, ak dieťaťu bol dňa 24.1.2025 rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok so spätnou platnosťou od 11.3.2024, nárok na daňový bonus zanikol od 1.2.2025.
• Pestúnska starostlivosť: Daňovník má nárok na daňový bonus na maloleté deti, ktoré mu boli súdnou cestou zverené do pestúnskej starostlivosti.
• Vydatá dcéra a daňový bonus: Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období roku 2023 zdaniteľný príjem presahujúci sumu 4 922,82 eura, uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti.

Starostlivosť o deti v špeciálnych situáciách

Starostlivosť o dieťa pre pracujúcich rodičov

Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Starostlivosť môže byť poskytovaná v rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa alebo inou právnickou osobou, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu (z. 1. starostlivosť dieťaťu podľa osobitného predpisu).

Rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o svoje dieťa poskytovateľom uvedeným v zákone 561/2008, môže mať nárok na rodičovskú dovolenku a rodičovský príspevok. Pobyt dieťatka v materskej škole nemá vplyv na poberanie rodičovského príspevku, môže tam byť aj na 8 hodín.

Ošetrovné z dôvodu uzavretia školy/škôlky

Sociálna poisťovňa pripomína rodičom, že v prípade, ak si želajú čerpať dávku ošetrovné z dôvodu uzavretia školy/škôlky/detských jaslí, nie je potrebné kvôli žiadosti o dávku navštevovať ošetrujúceho lekára. Žiadosť vypĺňa rodič a následne ju potvrdzuje uzavreté zariadenie.

Žiadosť je dostupná na stiahnutie na webovej stránke www.socpoist.sk a tiež na pracoviskách Sociálnej poisťovne. O krátkodobé ošetrovné požiadate Žiadosťou o ošetrovné z dôvodu uzavretia školy, predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb. V žiadosti vyplníte časť A. Žiadosť dáte potvrdiť v časti B. škole/škôlke/detským jasliam, ktoré vaše dieťa navštevuje. Ak na žiadosti v časti B. nebol potvrdený údaj, dokedy je škola/škôlka/detské jasle uzavreté, nárok na výplatu ošetrovného je podmienený zaslaním tlačiva Oznámenie o zmene skutočností ovplyvňujúcich nárok na ošetrovné z dôvodu uzavretia školy/predškolského zariadenia/zariadenia sociálnych služieb, v ktorom vám škola/predškolské zariadenie/zariadenie sociálnych služieb potvrdí dátum, dokedy boli uzavreté. Vy vyplníte a podpíšete časť A oznámenia. Pripomíname, že nárok na ošetrovné nevznikne, ak ošetrujúca osoba už poberá inú dávku nemocenského poistenia - teda napríklad nemocenské alebo materské. Sociálna poisťovňa vyplatila v roku 2023 viac ako 225 tisíc (225 335) dávok krátkodobého ošetrovného.

Starostlivosť o maloletých bez sprievodu a migrantov

Máš menej ako 18 rokov a prichádzaš na Slovensko? Nemaj obavy, sme tu na to, aby sme ti pomohli! Na Slovensku a v Európskej únii sa považuješ za dieťa do času, kým nedosiahneš vek 18 rokov. Všetky deti sú chránené bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo právne postavenie.

Ak si dieťa, ktoré cestuje bez rodičov, máš na Slovensku právo na osobitnú ochranu prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí. Osobitná ochrana sa vzťahuje na podporu detí, ktoré cestujú alebo sa zdržiavajú na Slovensku bez rodičov/opatrovateľov.

Práva detí na Slovensku:

• Máš právo zostať so svojou rodinou.
• Máš právo chodiť do školy.
• Máš právo hrať sa a zabávať sa.
• Ak si zranený/á alebo máš strach, máš právo na pomoc.
• Máš právo na zdravotnú starostlivosť.

Pamätaj si, že tvoje pocity a názory sú dôležité!

Dôležité informácie pre deti prichádzajúce na Slovensko:

• Uchovávaj svoje dokumenty v bezpečí: Je veľmi dôležité uchovávať všetky doklady totožnosti (napríklad občiansky preukaz alebo pas) na bezpečnom mieste. Ak môžeš, skús si urobiť ich kópie alebo ich maj uložené v telefóne. Nedovoľ nikomu, aby ti tvoje doklady vzal, a to ani v prípade, že ti ponúka pomoc pri hľadaní ubytovania alebo dopravy. Iba polícia je oprávnená skontrolovať tvoje doklady.
• Pomoc je bezplatná: Nikto ťa nesmie nútiť pracovať alebo mať s tebou vzťah alebo žiadať akúkoľvek inú službu (veci alebo peniaze) výmenou za pomoc. Ak to niekto urobí, môžeš ho nahlásiť na polícii alebo UNHCR a požiadať o pomoc.
• Polícia (bezplatná): 158
• Rýchla zdravotná pomoc: 155
• Hasiči: 150
• Linka pomoci pre deti a mladých ľudí (bezplatná): 116111
• UNHCR (organizácia OSN zodpovedná za pomoc utečencom) Bezplatná linka: 0800221230 (volaj zo slovenského telefónneho čísla) alebo spoplatnená pevná linka: + 421222115650 (volaj z iného ako slovenského telefónneho čísla), od pondelka do piatka, od 8:00 do 20:00 hod.
• Požiadaj dospelých, ktorým dôveruješ, aby ti pomohli zostať v bezpečí: Ak ti niekto cudzí ponúkne, že ťa vezme preč od rodiny, aby ti niečo dal, odmietni a povedz to dospelému, ktorému dôveruješ. Nikdy nesúhlas so stretnutím s cudzím človekom bez toho, aby si sa predtým neporozprával/a s dospelým, ktorému dôveruješ. Ak sa ocitneš v situácii, ktorá ti je nepríjemná alebo nebezpečná, povedzte to niekomu, komu dôveruješ, a požiadaj o pomoc. PAMÄTAJ SI: nie je to tvoja chyba, nie si vinný/á, ak sa niečo stane.

Ak si na Slovensku so svojou rodinou

Po tom všetkom, čím si si prešla/prešiel je ešte dôležitejšie urobiť všetko pre to, aby si zostal/a pri svojich rodičoch alebo rodine. Jednoduché veci môžu veľmi pomôcť:

• Zostaňte spolu: Na nové miesta choď vždy iba s rodinou alebo dôveryhodnými dospelými.
• Zisti si dôležité informácie: Telefónne čísla a adresu maj pri sebe, a nedovoľ, aby ti ich vzali cudzí ľudia.
• Plán bezpečnosti: Porozprávaj sa s rodinou alebo dôveryhodnou dospelou osobou o tom, čo robiť, ak sa odlúčite.
• Vždy povedz rodičovi alebo niekomu, komu dôveruješ, kam a s kým ideš a kedy sa vrátiš.

Ak bývaš s inými rodinnými príslušníkmi alebo nepríbuznými

Aj keď si na Slovensku bez rodičov, dostaneš pomoc a bezpečné miesto kde môžeš zostať. Môžeš sa obrátiť na políciu, sociálnych pracovníkov/čky, učiteľky a učiteľov alebo akúkoľvek organizáciu pomáhajúcu utečencom. Stále je dôležité informovať orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce ti poradí a bude konať v prípade, ak je potrebné vydať právny dokument pre tvojho príbuzného zo strany slovenských orgánov, aby sa o teba staral. Môžeš sa obrátiť aj na UNHCR alebo iné organizácie, ktoré ti poradia a poskytnú podporu.

Ak žiješ sama/sám na Slovensku

Máš právo na pomoc a bezpečné miesto na pobyt! Obráť sa na orgány sociálnoprávnej ochrany detí, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, políciu, UNHCR, miestnu organizáciu alebo dôveryhodnú dospelú osobu. Pomôžu ti zostať v bezpečí.

Môžeš zavolať na ktorékoľvek z nižšie uvedených telefónnych čísel:

• Polícia (bezplatná): 158
• Linka pomoci pre deti a mladých ľudí (bezplatná): 116111
• UNHCR (organizácia OSN zodpovedná za pomoc utečencom) Bezplatná linka: 0800221230 (volajte zo slovenského telefónneho čísla) alebo spoplatnená pevná linka: +421222115650 (volajte z iného ako slovenského telefónneho čísla), od pondelka do piatka, od 8:00 do 20:00 hod.

Ak stratíš kontakt s rodičmi

Vzhľadom na situáciu v niektorých krajinách môže byť ťažké nájsť rodičov alebo príbuzných, ale je dôležité, aby si nám o nich povedal čo najviac informácií, ktoré nám pomôžu ich nájsť, keď to bude možné. Možno ťa hľadajú aj tvoji rodičia a poskytli svoje údaje iným organizáciám, ktoré sa snažia dať rodiny opäť dohromady.

Školská dochádzka

Máš právo chodiť do školy, ako všetky slovenské deti. Vzdelávanie je na Slovensku povinné vo veku od 6 do 16 rokov. Ak máš od 6 do 14 rokov, základné vzdelanie sa poskytuje v základných školách (1. až 9. ročník).

Ako rozpoznať dospelých, ktorí ti môžu pomôcť:

Ak potrebuješ pomoc, hľadaj ľudí s uniformami alebo odznakmi. Môžu to byť:

• Policajti
• Sociálne pracovníčky a pracovníci
• Lekári/lekárky a zdravotnícky personál
• Psychológovia
• Učiteľky a učitelia

Títo ľudia môžu pomôcť s potravinami, bývaním, školou a zdravím. Ak si nie si niekým istý/á, môžeš si vyžiadať jeho/jej preukaz. Hľadaj dospelých, ktorí pracujú pre nejakú organizáciu: zvyčajne majú na sebe vestu, bundu alebo čiapku, prípadne preukaz s logom. Ak si nie si istý/á, môžeš ich požiadať o predloženie preukazu! Ak sa cítiš nepríjemne, môžeš povedať „nie“.

Záverečné tipy na zaistenie bezpečnosti:

• Predtým, ako niekam pôjdeš, sa vždy opýtaj dôveryhodnej dospelej osoby.
• Ak sa niečoho bojíš alebo sa cítiš nepríjemne, okamžite to niekomu povedz.
• Je v poriadku povedať NIE čomukoľvek, čo v tebe vyvoláva pocit ohrozenia.
• Si silná/ý a mnoho ľudí ti chce pomôcť!

Starostlivosť o duševné zdravie:

Je normálne cítiť sa rozrušená/ý po tom, čo si musel/a opustiť svoju krajinu a vidieť alebo počuť o toľkých desivých veciach. Môže byť ťažké prestať myslieť na to, čo si videl/a alebo zažil/a. Možno si odlúčený/á od ľudí, ktorých máš rád/a, a bojíš sa o nich alebo obávaš toho, čo bude ďalej. Môžeš mať pocit, že ti nič nie je známe. Tu sú jednoduché veci, ktoré môžeš vyskúšať a ktoré ti môžu pomôcť zvládnuť túto ťažkú situáciu:

• Snaž sa zachovať rutinu. Každý deň choď spať a vstávaj v rovnakom čase.
• Snaž sa jesť pravidelné zdravé jedlá.
• Tráv čas s rodinou a priateľmi pri činnostiach, ktoré vás všetkých bavia.
• Pohybuj sa: ak môžeš, choď pešo alebo cvič.
• Udržuj kontakt s rodinou a priateľmi.

Ochrana pred zneužívaním a týraním

Nikto nemá právo zneužívať, zanedbávať alebo týrať dieťa alebo tvoju rodinu - ani cudzí ľudia, ani rodičia, ani príbuzní, ani učitelia. Každý, kto ti ublíži, bude po nahlásení potrestaný.

Ak ti niekto ublížil, dotkol sa ťa alebo sa k tebe správal tak, že sa cítiš nepríjemne alebo máš strach, alebo ak sa bojíš, že ti niekto ublíži: niektorí dospelí a organizácie ti môžu pomôcť. Ak niekto, koho poznáš, niekomu ublížil, povzbuď ho/ju, aby vyhľadal/a pomoc. Môžeš sa tiež dohodnúť na tajnom slove alebo fráze, ktorú budete používať s rodinou a priateľmi. Môžeš im ju zopakovať, keď sa budeš cítiť v nebezpečenstve, aby vedeli, že máš problémy.

PAMÄTAJ SI: nikdy to nie je tvoja vina a ty za to nemôžeš.

tags: #ostatna #starostlivost #o #deti