Osobitný Rozsah Dôchodkového Poistenia: Komplexný Prehľad

V rámci právnych vzťahov sociálneho poistenia má dôchodkové poistenie osobitne dôležité postavenie. Je to systém, ktorý poskytuje poisteným osobám zabezpečenie v starobe, v prípade invalidity a straty živiteľa. Sociálne poistenie sa skladá z piatich základných druhov poistení, ktoré sa od seba odlišujú poistným krytím. Pod poistným krytím sa chápe súbor poistných rizík, ktoré sú príslušným typom poistenia chránené a kryté, a z ktorého sa v prípade konkrétnej udalosti stanovuje výška príslušných sociálnych dávok.

Dôchodkové poistenie slúži na zabezpečenie príjmu v starobe, v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca alebo pre prípad úmrtia. Starobné poistenie je poistením, ktoré zabezpečuje poistencovi príjem v starobe a v prípade jeho úmrtia zaisťuje príjem pre pozostalých. Invalidné poistenie je poistením, ktoré poskytuje finančné zabezpečenie v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad jeho úmrtia.

I. Právne základy a princípy dôchodkového poistenia

Právo sociálneho zabezpečenia sa konštituovalo na princípe solidarity a spoločenských prístupov odkázaných subjektov na tvorbu a prerozdeľovanie zdrojov na základe dohodnutých (prípadne právom alebo inak ustanovených) princípov. V sociálnej oblasti ide aj o pozitívnu ingerenciu sociálnych subjektov i sociálnych partnerov do sociálnych procesov, čím sa realizuje princíp participácie a princíp zásluhovosti. Osobitné postavenie v práve sociálneho zabezpečenia má poisťovací systém, ktorého úlohou je ochrana veľkej časti obyvateľstva proti zmenám v živote, a to predovšetkým pokiaľ ide o následky vo vzťahu k pracovnej sile. Poisťovací systém je príspevkovým systémom, čo znamená, že taxatívne určené subjekty sú povinné platiť príspevky, napr. zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba. V niektorých prípadoch je tento systém doplnený aj platením príspevkov zo strany štátu, napr. pri zdravotnom poistení, ako aj v dôchodkovom poistení, avšak v obmedzenej miere.

II. Osobný rozsah dôchodkového poistenia

Osobný rozsah sociálneho poistenia sa viaže na subjekty sociálnopoisťovacích právnych vzťahov, a to platí aj v systéme dôchodkového poistenia. V rámci dôchodkového poistenia vystupujú ako subjekty na jednej strane poistenec, t. j. fyzická osoba, ktorá platí poistné alebo fyzická osoba, za ktorú platí poistné iný subjekt, a na druhej strane nositeľ poistenia, t. j. subjekt, ktorý spravuje tieto vzťahy a pri splnení zákonom ustanovených podmienok je povinný fyzickej osobe zrealizovať peňažné plnenie. Fyzická osoba na strane poistenca vystupuje buď v pozícii aktívneho poistenca, ktorý je povinný alebo môže platiť poistné na dôchodkové poistenie. Ak u poistenca je vylúčená povinnosť platiť poistné, alebo za neho platí poistné iný subjekt, táto fyzická osoba vystupuje v pozícii pasívneho poistenca. Treba konštatovať, že práve v dôchodkovom poistení v rámci sociálneho poistenia je najväčší počet platiacich subjektov.

Povinné dôchodkové poistenie

V rámci povinného dôchodkového poistenia je poistený zamestnanec ako aj samostatne zárobkovo činná osoba, a to u oboch subjektov bez akéhokoľvek prejavu vôle. Zákon 461/2003 Z. z. definuje zamestnanca pre účely nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti ako fyzickú osobu v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 1. Fyzická osoba je zamestnancom aj v prípade, ak je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 1. Taktiež sem patrí fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2. Rovnako aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 písm. c). Za zamestnanca sa považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh podľa osobitného predpisu, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Na zamestnanca podľa prvej vety sa § 4 ods. 5 nevzťahuje.

Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu zamestnanca, tento bol od účinnosti zákona o sociálnom poistení, t. j. od 1. januára 2004, viackrát novelizovaný. Kým pôvodná úprava pod pojem zamestnanca taxatívne vymedzovala ekonomicky činné subjekty v konkrétnych právnych vzťahoch, súčasné vymedzenie tohto pojmu je vo všeobecnejšej rovine. Za zamestnanca na tieto účely sa považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, v rámci ktorého má pravidelný príjem zdaňovaný podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako príjem zo závislej činnosti. Touto úpravou sa podstatne rozšíril okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnanca a to nielen na účely dôchodkového poistenia, ale aj na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Táto zásadná zmena vo vymedzení pojmu zamestnanec mala dopad aj na zamestnancov činných na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nakoľko aj príjem z týchto dohôd je rovnako zdaňovaný podľa zákona o dani z príjmov. „Pre posúdenie toho, či zamestnanec vykonáva práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo či pracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere, nemožno vychádzať len z označenia písomnej dohody uzavretej účastníkmi, ale aj z jej obsahu. Po formálnej stránke každá z dohôd vyžaduje písomnú formu, inak nie je uzatvorenie dohody platné. Faktický výkon činnosti by inak znamenal výkon činnosti v pracovnom pomere so všetkými z neho vyplývajúcimi dôsledkami.“

Zamestnanci a dohody

Určité výnimky však platia pokiaľ ide o zamestnancov v právnom vzťahu na základe niektorej z dohôd, ak majú pravidelný alebo nepravidelný príjem. Pokiaľ ide o dôchodkové poistenie, zamestnancom na tieto účely sa rozumie aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti s pravidelným alebo nepravidelným príjmom a ak poberá niektorý z taxatívne vymedzených dôchodkov. Účasť na povinnom dôchodkovom poistení sa vzťahuje aj na fyzickú osobu v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom presahujúcim sumu 200 € alebo s nepravidelným príjmom, ak priemerný mesačný príjem presiahne sumu 200 €. Ak príjem žiaka alebo študenta nepresahuje túto sumu, nie je z titulu výkonu činnosti na základe dohody o brigádnickej práci študentov dôchodkovo poistený. Žiak alebo študent môže uzatvoriť aj viacero dohôd o brigádnickej práci študentov, pričom podľa § 227a zákona o sociálnom poistení má možnosť určiť jednu z týchto dohôd na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie. Z uvedeného vyplýva, že z ostatných dohôd bude tento žiak alebo študent povinne dôchodkovo poistený a oba subjekty, t. j. zamestnanec (žiak, študent) ako aj zamestnávateľ budú platiť poistné na dôchodkové poistenie.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, táto je povinne dôchodkovo poistená, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol v rozhodujúcom období vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. od 1. júla príslušného kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, vzniká od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a) a zaniká 30. júna kalendárneho roka, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).

Povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti. Povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká 30. júna kalendárneho roka, ak po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).

Osoby, za ktoré platí poistné štát

Vzhľadom na to, že sociálne poistenie je súčasťou systému sociálnej ochrany, okrem ekonomicky činných subjektov, ale iba dôchodkovo, sú poistené aj ekonomicky neaktívne osoby, pričom ide predovšetkým o osoby, u ktorých ekonomická aktivita je vylúčená z dôvodu starostlivosti o dieťa. Do tohto okruhu patria osoby starajúce sa riadne o dieťa do 6 rokov veku bez ohľadu na jeho zdravotný stav, ako aj osoby starajúce o dieťa po dovŕšení šiestich rokov veku najdlhšie do 18 rokov jeho veku. Za všetky hore uvedené ekonomicky neaktívne osoby platí poistné na dôchodkové poistenie štát. Postavenie štátu v systéme dôchodkového poistenia sa od roku 2004 podstatne zmenilo. Došlo k mimoriadne veľkému zníženiu okruhu subjektov, za ktorých platil poistné na dôchodkové poistenie, t. j. na starobné a invalidné poistenie štát, čo bolo prejavom jednoznačného odklonu od štátneho paternalizmu. V tomto smere kladne treba hodnotiť skutočnosť, že od 1. januára 2011 sa opäť rozšíril okruh subjektov, za ktoré platí poistné štát, a to o fyzické osoby starajúce sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (t. j. choroby a stavy uvedené v prílohe č. 3 zákona o sociálnom poistení), o fyzické osoby poberajúce opatrovateľský príspevok a o fyzické osoby, ktorým bolo priznané peňažné plnenie za opatrovanie podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4.

Dobrovoľné dôchodkové poistenie

Okrem povinného dôchodkového poistenia zákon o sociálnom poistení upravuje aj okruh osôb, ktoré môžu byť dôchodkovo poistené na báze dobrovoľnosti a to pri splnení zákonom ustanovených kumulatívnych podmienok. Ide o fyzické osoby po dovŕšení 16 rokov veku. Ďalšou podmienkou je, že tieto osoby majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemajú priznaný predčasný starobný dôchodok. Dobrovoľné dôchodkové poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na tento druh dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania prihlášky. Zánik dobrovoľného poistenia bol v pôvodnom znení zákona o sociálnom poistení viazaný na odhlásenia sa a zanikol najskôr odo dňa podania odhlášky. Aplikačná prax ukázala, že viacerí poistenci, ktorí sa rozhodli skončiť svoju účasť na dobrovoľnom dôchodkovom poistení, prestali si plniť odvodovú povinnosť, avšak absentovalo u nich podanie odhlášky. Samozrejme u týchto poistencov vznikol nedoplatok na poistnom. Kladne treba hodnotiť snahu zákonodarcu predísť v tomto smere viacerým nedorozumeniam, čo zrealizoval rozšírením možnosti zániku účasti na dobrovoľnom poistení. Podľa platnej právnej úpravy účasť na dobrovoľnom poistení zaniká aj neplatením poistného a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie.

Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Zánik nastáva aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 5 a § 19 ods. 3.

III. Platenie poistného na dôchodkové poistenie

S osobným rozsahom dôchodkového poistenia veľmi úzko súvisí platenie poistného na dôchodkové poistenie. Mechanizmus výpočtu poistného na dôchodkové poistenie je určený dikciou zákona a to percentuálnou sadzbou, vymeriavacím základom a rozhodujúcim obdobím. Percentuálna sadzba je taxatívne určená, a to rozdielne pre jednotlivé subjekty (platitelia poistného) v rámci jednotlivých poistných vzťahov (druhy poistenia). Vychádzajúc z osobitostí jednotlivých platiteľov poistného, zákonodarca určuje im adekvátne vymeriavacie základy.

Vymeriavací základ

Vymeriavacím základom zamestnanca je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Ďalej sa do tohto základu zahŕňajú aj príjmy, ktoré nepodliehajú zdaneniu v dôsledku zákazu dvojitého zdanenia ako aj nezdaňované príjmy fyzickej osoby na zárobkovú činnosť, na ktorú sa vzťahujú predpisy SR podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Vymeriavací základ zamestnávateľa závisí od počtu jeho zamestnancov, nakoľko jeho vymeriavacím základom je vymeriavací základ zamestnanca. U samostatne zárobkovo činnej osoby pre odvodovú povinnosť je rozhodujúci základ dane. Vymeriavacím základom je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej a koeficientu 1,486. Základ dane sa neznižuje o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu. Takto určený vymeriavací základ je rozhodujúci od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba zákonom ustanovený príjem do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Pri vymeriavacom základe má osobitný význam určenie minima a maxima, čím sú určené jeho hranice, t. j. pri určení poistného sa nevychádza z plného vymeriavacieho základu, ale je stanovená redukcia. Minimum vymeriavacieho základu u zamestnanca sa dlhodobo viazalo na minimálnu mzdu. Vzhľadom na legislatívnu úpravu pojmu zamestnanec, od 1. januára 2013 minimum vymeriavacieho základu u zamestnanca neexistuje. Dôvodom tohto vylúčenia je skutočnosť, že zamestnancom sa rozumie aj fyzická osoba v právnom vzťahu, v ktorom príjem je v niektorých prípadoch nižší ako je minimálna mzda. Vymeriavací základ povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Od 1. januára 2017 sa toto minimum zvýšilo na 5-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).

Tak ako pri ostatných poistných vzťahoch sociálneho poistenia aj v dôchodkovom poistení je stanovené maximum vymeriavacieho základu na určenie poistného a to 5-násobok priemernej mesačnej mzdy, ktorá platila v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Už o výške takto stanoveného maxima existuje viacero protichodných názorov. Posilnenie princípu solidarity v sociálnopoisťovacích vzťahoch na úkor princípu zásluhovosti vyplýva z opatrení, ktoré sa v rámci legislatívneho procesu prijímajú, resp. navrhujú pokiaľ ide o maximum vymeriavacieho základu pre odvodové povinnosti v sociálnom ako aj v zdravotnom poistení. Maximum vymeriavacieho základu sa upravilo z 5-násobku priemernej mzdy na 7-násobok a platí to aj pre dôchodkové poistenie a to bez zvýšenia maxima denného vymeriavacieho základu pre určenie jednotlivých dávok sociálneho poistenia. Je skutočne žiaduce maximum vymeriavacieho základu upraviť na tak vysoké maximum? Dávky dôchodkového poistenia sa aj naďalej vypočítavajú z denného vymeriavacieho základu, ktorého maximum je určené na 3-násobok priemernej mesačnej mzdy. V tomto prípade sa princíp zásluhovosti uplatňuje v obmedzenej miere.

IV. Dávky dôchodkového poistenia

V sociálnopoisťovacích právnych vzťahoch osobitné postavenie má systém dôchodkového poistenia. V rámci vecného rozsahu dôchodkového poistenia v ostatnom období dochádza k viacerým legislatívnym úpravám. Od 1. júla 2015 sa zaviedol tzv. minimálny dôchodok, ktorého účelom je vylúčiť poberateľa dôchodku (starobného alebo invalidného) zo systému sociálnej pomoci, čo možno považovať za suplovanie dávky v hmotnej núdzi. Minimálnym dôchodkom sa má zabezpečiť poistenec, ktorý spĺňa podmienku najmenej 30 rokov účasti na dôchodkovom poistení dôchodkovým príjmom na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Naskytá sa otázka, čo s dôchodkami, ktorých suma je iba o niečo vyššia ako suma dôchodku po zvýšení na minimálny dôchodok. V súčasnosti sa dostáva do pozornosti problematika valorizácie tohto dôchodku. Všeobecne možno konštatovať, že problematika zvyšovania dôchodkov je diskutabilná a existuje mnoho uhlov pohľadu na primeranosť hmotného zabezpečenia napr. aj v starobe. Ide o problém zvyšovania dôchodkov pevnou sumou alebo percentuálnou valorizáciou. Domnievame sa, že aj pri valorizácii musí byť proporcionalita medzi mierou solidarity a mierou osobnej participácie, nakoľko jej narušenie môže viesť k neodôvodnenej nivelizácii dávok dôchodkového poistenia.

tags: #osobny #rozsah #dochodkoveho #poistenia