Hrubý domáci produkt (HDP) je kľúčovým ukazovateľom veľkosti ekonomiky a má priamy vplyv na financovanie dôchodkového systému. Meria hodnotu všetkých tovarov a služieb vytvorených v ekonomike a jeho rast alebo pokles sa prejavuje v schopnosti štátu zabezpečiť udržateľné dôchodky pre svojich občanov.
Čo je HDP?
HDP je najčastejšie používaným meradlom veľkosti ekonomiky. Je to súčet všetkých pridaných hodnôt vytvorených v ekonomike. Pridanou hodnotou sa rozumie hodnota vyrobených tovarov a služieb mínus hodnota tovarov a služieb potrebných na ich výrobu, tzv. medzispotreba. HDP je možné zostaviť za krajinu, ako aj za región (ako napríklad Toskánsko v Taliansku alebo Burgundsko vo Francúzsku), alebo kombináciou za viaceré krajiny, ako v prípade Európskej únie (EÚ).
Čo spadá pod HDP?
Najväčšou časťou HDP je hodnota všetkých vyrobených tovarov a služieb určených na konečné použitie, ktoré sa majú predať (finálne výrobky, tovar bez medzispotreby). Nerozlišuje sa, či vyrobené tovary alebo služby majú pozitívny alebo negatívny vplyv zo sociálneho alebo environmentálneho hľadiska. Napríklad v prípade, že v oceáne dôjde k úniku ropy, je zahrnuté v HDP aj odstránenie ropy, ako aj upratovacie práce, ktoré s tým súvisia. HDP zahŕňa aj hodnotu vyrobených tovarov a služieb, ktoré samotní výrobcovia použijú ako investície.
Príkladom môže byť inžinierska spoločnosť vyrábajúca špeciálne stroje pre vlastnú potrebu, stavebná spoločnosť budujúca nové kancelárie pre seba, alebo podnik vyvíjajúci softvér pre vlastné použitie. To všetko je zahrnuté do HDP, aj keď sa takáto výroba v skutočnosti nepredáva. Podobne, ak Jozefína prerába dom alebo realizuje zásadnú zmenu vo svojom vlastnom dome, bude to považované za súčasť HDP, ako aj akékoľvek stavebné práce vykonané (neplatenými) dobrovoľníkmi.
Okrem toho HDP zahŕňa aj všetky tovary vyrobené domácnosťami na vlastné použitie. Napríklad, ak Kamila pestuje plodiny doma, varí pivo alebo vyrába oblečenie či nábytok - všetko pre vlastnú potrebu - to všetko prispieva k HDP v jej krajine. V praxi je tento typ práce vo vyspelých ekonomikách veľmi malý a skúmajú sa a odhadujú len niektoré hlavné kategórie, aby boli zahrnuté do HDP.
Čo HDP neodráža?
Existuje niekoľko typov práce, ktoré nie sú zahrnuté do HDP a týkajú sa najmä niektorých druhov služieb, ako sú domáce práce, každodenné domáce služby a osobná starostlivosť. Keď je Alessandro doma a upratuje dom, varí večeru, perie a žehlí oblečenie alebo opatruje svojich mladších bratov alebo sestry, nič z toho neprispieva k HDP. Ak by však bol zaplatený za to, že bude vykonávať akúkoľvek z týchto služieb pre niekoho iného, napríklad upratovanie, varenie, žehlenie alebo stráženie detí v hoteli, to už by bolo zahrnuté do HDP.
V skutočnosti sú všetky dobrovoľnícke služby - na rozdiel od dobrovoľníckej výroby tovarov - vylúčené, bez ohľadu na to, kto má úžitok z práce, či už ste to vy a vaša rodina alebo organizácia, napríklad charitatívna alebo športová/mládežnícka organizácia.
Neevidované transakcie, ako je napríklad nelegálna práca (nie sú registrované pre účely daňového a sociálneho zabezpečenia), sú zahrnuté do HDP prostredníctvom odhadov. Príkladom môžu byť hotovostné platby upratovačke, ktorej práca nie je evidovaná na úrade alebo nemá pracovné povolenie. Mali by sa tiež stanoviť odhady nelegálnych činností, ktoré zahŕňajú peňažné platby, ako napríklad nákup napodobenín tovaru, pašované cigarety, prostitúcia a zakázané drogy. Uskutočnenie týchto odhadov za neevidované transakcie a nezákonné činnosti nie je jednoduché.
HDP a sociálny/environmentálny vývoj
Pri zvážení, aká veľká je ekonomika, alebo ako sa porovnáva v čase alebo s inými ekonomikami, je potrebné pripomenúť, že neexistuje „správna“ výška HDP alebo rast HDP. Rast HDP nemusí ísť nevyhnutne ruka v ruke s pozitívnym sociálnym alebo environmentálnym vývojom v hospodárstve. HDP nemeria sociálnu alebo environmentálnu situáciu v ekonomike. Dlhé roky štatistici pracovali na vytvorení iných rámcov ako národných účtov, aby sa zamerali na tieto otázky, napríklad na zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach a o environmentálnych účtoch. Okrem týchto rámcov existujú aj snahy o vytvorenie ukazovateľov so širšími meraniami ako HDP, a ktoré sú od rôznych organizácií, štatistikov, ekonómov a iných sociálnych vedcov, ktoré odrážajú iné otázky vrátane napr. šťastia' alebo blahobytu. V rámci Eurostatu sa táto práca nazýva „Viac ako HDP“. Niekde inde sú dva z najznámejších príkladov index ľudského rozvoja OSN a index lepšieho života OECD.
HDP a HND
HDP má menej známeho príbuzného, ktorý sa volá hrubý národný dôchodok (HND). HDP meria produkciu rezidentských subjektov bez ohľadu na štátnu príslušnosť v rámci ekonomiky, zatiaľ čo HND zahŕňa príjmy zarobené mimo ekonomiky národnými subjektmi a nezahŕňa príjmy zarobené cudzincami v domácej ekonomike.
Príkladom je dcérska spoločnosť nadnárodného podniku v zahraničnom vlastníctve. Ak táto dcérska spoločnosť prevádza (vracia) zisky späť do domácej ekonomiky nadnárodného podniku, repatriované/vrátené zisky budú zahrnuté do HDP hostiteľskej ekonomiky, ale nie do jej HND; na druhej strane sa zisky pridajú do HND domácej ekonomiky, ale nie do jej HDP. Ďalším príkladom je Christophe, ktorý žije v Belgicku a každý deň dochádza za prácou do Luxemburgu. Hodnota práce, ktorú vytvára, prispieva k HDP v Luxembursku, ale pri výpočte HND Luxemburska sa z HDP odpočíta príjem, ktorý zarobí. I keď Christophova práca neprispieva k HDP Belgicka, tak jeho príjem je zahrnutý v HND Belgicka. Rozdiel medzi HDP a HND môže byť v niektorých ekonomikách veľmi veľký, napríklad v Írsku a Luxembursku. Obidva tieto členské štáty EÚ majú mnoho nadnárodných podnikov; veľký počet ľudí zo susedných krajín tiež prekračuje hranice, aby mohli pracovať v Luxembursku.
Vplyv HDP na výdavky na dôchodky
Vzťah medzi HDP a výdavkami na dôchodky je kľúčový pre udržateľnosť sociálneho systému. Medzi rokmi 2018 a 2025 výdavky na dôchodky rástli rýchlejšie ako ekonomika, zvýšili sa z 8,0 na 9,5 % HDP. V rámci EÚ ide o jeden z najväčších nárastov. K rastu výdavkov najvýraznejšie prispel tzv. legislatívne zmeny, ktoré predstavovali +0,65 % HDP (0,9 mld. eur).
Faktory ovplyvňujúce rast výdavkov na dôchodky
K nárastu výdavkov na dôchodky prispelo niekoľko faktorov:
- Legislatívne zmeny: +0,65 % HDP (0,9 mld. eur), najmä vyšší a plošný 13. dôchodok.
- Vlna predčasných dôchodkov: +0,3 % HDP (0,4 mld. eur). Nesystémové nastavenie prvej valorizácie novo priznávaných dôchodkov vyvolalo v rokoch 2023 a 2024 výraznú vlnu predčasných odchodov do dôchodku. Vysoká inflácia z predchádzajúceho obdobia, od ktorej sa valorizácia odvíjala, spôsobila, že predčasné dôchodky boli pre mnohých poistencov výhodnejšie, než by boli dôchodky priznané v riadnom termíne o rok či dva neskôr.
- Starnutie populácie: +0,3 % HDP (0,4 mld. eur). Starnutie populácie prirodzene zvyšuje počet dôchodcov v pomere k pracujúcim, čo vyvíja tlak na dôchodkový systém.
- Inflačný šok: +0,3 % HDP (0,4 mld. eur). Valorizácia štandardných dôchodkov, hoci oneskorene, udržala ich kúpnu silu aj pri poklese reálnych miezd (a teda aj platených sociálnych odvodov).
Tabuľka nižšie sumarizuje hlavné faktory, ktoré viedli k nárastu výdavkov na dôchodky v pomere k HDP.
| Faktor | Nárast výdavkov (% HDP) | Nárast výdavkov (mld. eur) | Popis |
|---|---|---|---|
| Legislatívne zmeny | +0,65 % | 0,9 | Najmä vyšší a plošný 13. dôchodok. |
| Vlna predčasných dôchodkov | +0,3 % | 0,4 | Nesystémové nastavenie valorizácie a vysoká inflácia spôsobili výhodnosť predčasných odchodov. |
| Starnutie populácie | +0,3 % | 0,4 | Rastúci počet dôchodcov v pomere k pracujúcim. |
| Inflačný šok | +0,3 % | 0,4 | Valorizácia dôchodkov udržala kúpnu silu aj pri poklese reálnych miezd. |
Aký bude ďalší vývoj?
Výdavky sa pri aktuálnych makropredpokladoch ustália na výrazne vyššej úrovni v pomere k HDP. Starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku od roku 2026 (ako asignácia dane z príjmu) budú na jednej strane prispievať k ich ďalšiemu rastu. Naopak, nižšia inflácia, vyprchanie dočasného negatívneho vplyvu predčasných dôchodkov a ako aj rast počtu dôchodcov s príjmami z II. piliera budú pôsobiť proti tomuto trendu, čo by mohlo stabilizovať výdavky.
Ako možno použiť HDP ako referenčnú hodnotu?
Okrem toho, že HDP je užitočný pre samotné analýzy, môže sa použiť aj ako referencia pre mnohé iné typy štatistík.
Pre výskum a vývoj
Spoločným ukazovateľom pri pohľade na konkurencieschopnosť rôznych ekonomík je intenzita výskumu a vývoja, ktorá sa vypočíta ako výdavky na výskum a vývoj vydelené HDP vyjadrené v percentách. Výdavky na výskum a vývoj a HDP sa merajú v eurách, takže výsledný pomer sa dá ľahko porovnať v čase a medzi krajinami. Intenzita výskumu a vývoja EÚ v roku 2015 predstavovala 2,03%, čo znamená, že výdavky na výskum a vývoj predstavovali 2,03% HDP.
Pre vládnu finančnú štatistiku
Ďalším príkladom je, koľko peňazí si vlády požičiavajú počas roka a aká je výška verejného dlhu (peniaze, ktoré vláda dlhuje), ktorý sa časom vytvoril; často sa uvádzajú vo vzťahu k HDP. V roku 2016 bol deficit verejných financií (keď sú výdavky vlády vyššie ako príjmy) v EÚ 1,7% HDP, zatiaľ čo úroveň všetkých nesplatených dlhov predstavovala 83,5% HDP. Toto sú len dva príklady, kde sa HDP používa ako referenčná hodnota: existuje mnoho ďalších prípadov.
Kto má záujem o HDP a prečo?
Národné, regionálne a miestne vlády/správy, európske inštitúcie, centrálne banky, ako aj iné hospodárske a sociálne subjekty vo verejnom a súkromnom sektore potrebujú súbor porovnateľných a spoľahlivých štatistických údajov o ekonomike, aby bolo možné vypracovať rôzne politiky na základe faktov. Zmena HDP v čase je najdôležitejším ukazovateľom hospodárskeho rastu.
HDP sa používa napríklad aj pri rozhodovaní o množstve finančných prostriedkov, ktoré regióny EÚ dostávajú zo štrukturálnych fondov EÚ, pričom HND každého členského štátu EÚ sa používa na určenie, koľko každá krajina platí do rozpočtu EÚ.