Osobnostný, sociálny a morálny rozvoj prostredníctvom dramatickej výchovy

Výchova v najširšom zmysle slova je ovplyvňovanie človeka človekom. Cieľom tohto článku je preskúmať, ako dramatická výchova môže prispieť k osobnostnému, sociálnemu a morálnemu rozvoju jednotlivca. Výchova je odborné rozvíjanie psychických funkcií osobnosti, profesionálne, odborné a cieľavedomé udržiavanie, zdokonaľovanie a rozvíjanie pozitívnych a funkčných možností človeka, psychických funkcií, procesov a vlastností. Humanistické chápanie výchovy sa zameriava na výchovu hodnotami a k hodnotám.

Osobnostný a sociálny rozvoj detí v predškolskom veku je kľúčový pre ich budúci úspech a pohodu. Tvorivá dramatika predstavuje účinný nástroj, ktorý môže pedagógom v materských školách (MŠ) pomôcť rozvíjať tieto dôležité aspekty detskej osobnosti. Tento článok sa zameriava na metodiku využitia tvorivej dramatiky v MŠ, pričom zohľadňuje inovatívne prístupy a overené postupy.

Dieťa hrajúce divadlo s bábkami

Teória Výchovy

Výchova je zámerné, intencionálne, cieľavedomé a komplexné pôsobenie na uspôsobenie človeka plniť isté životné ideály, osvojiť si isté hodnoty. Odbornosť a profesionalita vo výchove sú vyjadrené stupňom poznania zákonov a zákonitostí rozvíjania možností človeka a využitia tohto poznania v praktickej činnosti výchovy. Profesionalita vo výchove znamená, že vychovávateľ má pred sebou určité ciele a modely, ako by mal vyzerať ideálny človek, a k týmto cieľom smeruje svoje snaženie.

Učíme pre život – rozvoj gramotností, charakteru a metakognície na predmete Človek a spoločnosť

Obsah Výchovy a Výchovný Proces

Rozvíjanie osobnosti vo výchove a prostredníctvom výchovy je esenciálny základ chápania podstaty výchovy. Musíme sa vrátiť k základným otázkam o zmysle ľudského bytia, spôsoboch poznania človeka a možnostiach jeho ovplyvňovania a rozvíjania. Pedagogické stratégie realizácie procesu hodnotami k hodnotám sa týkajú modelov správania, hodnotenia a zdôvodnenia hodnôt správania, posilňovania správania vychovávaného a praktickej aplikácie.

Morálny Rozvoj Osobnosti

Morálny rozvoj osobnosti je kľúčovou súčasťou výchovy. Hodnoty spojené s psychickou a duchovnou stránkou osobnosti, ako sú humánnosť, mravnosť, viera, altruizmus, charakternosť, vzdelanosť, estetickosť, prosociálnosť, emocionálnosť a empatickosť, zohrávajú dôležitú úlohu v tomto procese. Etapy internalizovania hodnôt subjektom zahŕňajú informáciu, transformáciu, angažovanie sa, inklúziu a dynamizáciu.

Schematické znázornenie etáp morálneho rozvoja

Etika a Mravná Výchova

Etika a mravná výchova sú neoddeliteľnou súčasťou výchovy. Mravná výchova zahŕňa hodnoty spojené so sociálnou stránkou osobnosti, ako sú občianstvo, rodina, profesia, kultúrnosť, komunikatívnosť a tolerantnosť.

Obsahové Súčasti Mravnej Výchovy

Obsahové súčasti mravnej výchovy zahŕňajú rozvoj morálneho vedomia, morálneho cítenia a morálneho správania. Je dôležité, aby si jedinec osvojil morálne normy a princípy, ktoré mu umožnia správne sa rozhodovať a konať v rôznych situáciách.

Delenie Hodnôt a Pedagogické Stratégie

Delenie hodnôt podľa kritéria praktickej aplikácie z hľadiska výchovného procesu (J. Grác) zahŕňa:

  • Subjektom nepoznané hodnoty, ktoré existujú v reálnej či ideálnej podobe, ale nie sú určitým subjektom osvojené.
  • Subjektom poznané, ale neuznávané a vedome neosvojované hodnoty.
  • Subjektom uznávané, ale nežiaduce z hľadiska individuálneho zamerania túžob, prianí, ideálov a cieľov hodnoty.
  • Subjektom uznávané, uvedomele osvojované hodnoty, t. j. hodnoty žiaduce, so silným motivačným akcentom, expresívne, či impresívne príťažlivé, realizované v aktívnej činnosti spotrebou alebo užívaním.

Pedagogické Stratégie Realizácie Procesu Hodnotami k Hodnotám

  • Modely správania: Poskytovanie pozitívnych vzorov správania, ktoré si môžu žiaci osvojiť.
  • Hodnotenie a zdôvodnenie hodnôt správania: Pomoc žiakom pochopiť, prečo sú určité hodnoty dôležité a ako sa prejavujú v správaní.
  • Posilňovanie správania vychovávaného: Podpora a oceňovanie správania, ktoré je v súlade s požadovanými hodnotami.
  • Praktická aplikácia: Umožnenie žiakom aplikovať osvojené hodnoty v reálnych situáciách.

Esenciálne Skupiny Hodnôt v Súčasnej Výchove

  • Hodnoty spojené s biologickou stránkou osobnosti: Hodnoty zdravia, kvality života, environmentálnosť.
  • Hodnoty spojené s psychickou a duchovnou stránkou osobnosti: Humánnosť, mravnosť, viera, altruizmus, charakternosť, vzdelanosť, estetickosť, prosociálnosť, emocionálnosť, empatickosť.
  • Hodnoty spojené so sociálnou stránkou osobnosti: Občianstvo, rodina, profesia, kultúrnosť, komunikatívnosť, tolerantnosť.
Infografika: Esenciálne skupiny hodnôt

Etapy Internalizovania Hodnôt Subjektom

  1. Informácia: Dozvedanie sa o existencii hodnoty a podmienkach jej realizácie.
  2. Transformácia: "Preloženie" informácie do vlastného individuálneho jazyka.
  3. Angažovanie sa: Poznaná hodnota je akceptovaná, alebo negovaná nepriateľstvom voči hodnote alebo ľahostajnosť.
  4. Inklúzia: Iniciovanie hodnoty, zapojenie do osobne uznávaného hodnotového systému.
  5. Dynamizácia: Zmeny osobnosti vyplývajúce z prijatia alebo neprijatia hodnoty.

Klasifikácia Hodnôt

Hodnoty možno klasifikovať podľa rôznych kritérií:

  • Prírodné hodnoty: Vitálne hodnoty, sociálne hodnoty.
  • Civilizačné hodnoty.
  • Duchovné hodnoty (Kučerová, St. - klasifikácia podľa dimenzií, v ktorých človek prežíva seba i svet).
  • Fyziologicky operatívne.
  • Sociálne uznávané.
  • Všeobecne uznávané - "nadosobné" (C. Rogers).
  • Tvorivé hodnoty: Snahu niečo vedieť, robiť, tvoriť - aktivita, produktivita.
  • Zážitkové hodnoty: Niečo prežiť, niekoho milovať - emocionalita a i.
  • Postojové hodnoty: Nájsť určitý zmysel, stanovisko, postoj i vyrovnanie (V.E. Frankl).

Dimenzie Výchovy

  • Antropologická
  • Procesuálna
  • Teologická
  • Axiologická
  • Taxonomicko-obsahová
  • Projektovo-modelová
  • Inštitucionálno-realizačná

Antropologická Dimenzia Výchovy

Fenomén výchovy je obsiahnutý v dejinách človeka svojím významom a poslaním pre človeka a pre jeho žitie v spoločenstve. Podstatu výchovy môžeme pochopiť len v súvislosti s chápaním človeka a jeho určenia v konkrétnom priestore a čase.

Teologická Dimenzia Výchovy

Zmysel výchovy, hodnotový základ spoločnosti a výchovné ciele, základné/esenciálne/ cieľové kategórie výchovy, ideály a vízie výchovy, ciele výchovy (základná explanácia), obsahová a funkčná projekcia výchovných cieľov, taxonómia a optimalizácia výchovných cieľov.

Axiologické Aspekty Výchovy

Axiológia a výchova, klasifikácia hodnôt, hodnotová relatívnosť (cítenie hodnôt), hodnotová orientácia. Výchova hodnotami k hodnotám. Vlastný zmysel bádania v axiológii je praktický; výchovný proces spočíva na základoch všeobecnej axiológie. Vo výchove ide o to, čo má byť ako hodnota - poznané, uznané, prijaté. Učiť sa hodnotiť a skutočné hodnoty tvoriť a chrániť.

Procesuálne Aspekty Výchovy

Výchovný proces je centrálna pojmová kategória v celej štruktúre vied o výchove človeka. V reálnom praktickom uskutočňovanom výchovnom procese je vyjadrená podstata, význam a zložitosť funkcie výchovy. Výchovný proces sa skladá z reťazca zložitých zmien, ktorými prechádza štruktúra ľudskej osobnosti.

Teologické Aspekty Výchovy

Zmyslom výchovy je pripraviť človeka na plnohodnotné prežitie vlastného života a napomôcť mu v tom, aby sa stal plnohodnotnou osobnosťou. Človek nachádza zmysel svojho snaženia v smerovaní do budúcnosti. Za základné otázky zmyslu života človek považuje cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Cieľom výchovy je naučiť človeka žiť jeho vlastný život a rozvinúť bytostné sily človeka tak, aby ako plnohodnotná osobnosť naplnila spoločnosti zmysel svojho žitia.

Dramatická Výchova ako Prostriedok Osobnostného, Sociálneho a Morálneho Rozvoja

Dramatická výchova je metóda, ktorá využíva dramatické prostriedky na rozvoj osobnosti, sociálnych zručností a morálnych hodnôt. Prostredníctvom hrania rolí, improvizácie a tvorivého vyjadrovania si žiaci rozvíjajú empatiu, komunikačné schopnosti, kritické myslenie a schopnosť riešiť problémy. Naučte sa prakticky využívať dramatickú výchovu tak, aby ste vedeli využívať jej prostriedky, postupy a metódy v práci s deťmi a mládežou vo výchovno - vzdelávacom procese so zameraním na sociálny a emocionálny rozvoj osobnosti žiaka.

Deti hrajúce dramatickú hru v skupine

Rozvoj Osobnosti

Dramatická výchova pomáha žiakom lepšie spoznať samých seba, svoje silné a slabé stránky. Prostredníctvom hrania rôznych postáv si môžu vyskúšať rôzne role a situácie, čo im umožňuje lepšie pochopiť svoje reakcie a správanie. Dramatická výchova tiež podporuje rozvoj kreativity, fantázie a schopnosti vyjadriť svoje emócie. Emocionálna inteligencia: Deti sa učia rozpoznávať a pomenovávať svoje emócie, ako aj emócie iných. Učia sa, ako s nimi zdravo narábať a vyjadrovať ich primeraným spôsobom.

Sociálny Rozvoj

Dramatická výchova je vynikajúci prostriedok na rozvoj sociálnych zručností. Žiaci sa učia spolupracovať v tíme, komunikovať, počúvať a rešpektovať názory iných. Prostredníctvom hrania rolí si môžu vyskúšať rôzne sociálne situácie a naučiť sa, ako sa v nich správať. Dramatická výchova tiež podporuje rozvoj empatie a schopnosti vcítiť sa do pocitov iných. Poznajte svojich žiakov a použite správnu hru, cvičenie alebo blok dramatiky s ohľadom na ich potreby. Vzdelávanie mi prinieslo nové perspektívy na využitie dramatickej výchovy v materskej škole, na vytvorenie priestoru kde sa deti môžu vyjadrovať a zároveň sa učia riešiť rôzne situácie. Uvedomila som si že dramatická výchova nie je len o hraní rolí, ale o hlbšom vnímaní detí a ich emocionálnych potrieb. verím, že využitie metód prispeje k lepšej príjemnej, pokojnej a radostnej atmosfére v triede.

Morálny Rozvoj

Dramatická výchova môže prispieť k morálnemu rozvoju žiakov tým, že im umožňuje skúmať rôzne etické dilemy a morálne hodnoty. Prostredníctvom hrania rolí a diskusií o morálnych otázkach si žiaci rozvíjajú kritické myslenie a schopnosť robiť etické rozhodnutia. Inovácia profesijných kompetencií pedagógov v oblasti rozvíjania morálneho profilu detí, žiakov ako súčasť osobnostnej a sociálnej výchovy. Inovácia profesijných kompetencií pedagógov v oblasti rozvíjania pedagogiky voľného času detí. Prehĺbiť, rozšíriť profesijné kompetencie pedagógov pre implementáciu inovácií, zameraných na zmysluplné hodnotové využívanie voľného času.

Tvorivá Dramatika ako Nástroj Rozvoja Osobnosti a Sociálnych Zručností

Tvorivá dramatika je metóda, ktorá využíva dramatické hry a aktivity na rozvoj rôznych aspektov osobnosti dieťaťa. Medzi hlavné prínosy tvorivej dramatiky patrí:

  • Rozvoj komunikačných zručností: Deti sa učia vyjadrovať svoje myšlienky a pocity, počúvať ostatných a reagovať na ich podnety.
  • Rozvoj empatie a sociálneho cítenia: Hraním rôznych rolí sa deti učia vcítiť do situácie iných ľudí a chápať ich perspektívu.
  • Podpora kreativity a fantázie: Tvorivá dramatika umožňuje deťom slobodne vyjadrovať svoje nápady a rozvíjať svoju fantáziu.
  • Posilňovanie sebavedomia a sebaúcty: Úspešné zvládnutie dramatických úloh posilňuje sebavedomie a sebaúctu detí.
  • Rozvoj spolupráce a tímovej práce: Dramatické hry často vyžadujú spoluprácu a tímovú prácu, čo učí deti efektívne komunikovať a riešiť problémy v skupine.

Učíme pre život – rozvoj gramotností, charakteru a metakognície na predmete Človek a spoločnosť

Metodické Princípy Tvorivej Dramatiky v MŠ

Pri zavádzaní tvorivej dramatiky do MŠ je dôležité dodržiavať niekoľko metodických princípov:

  • Bezpečné a podporné prostredie: Vytvorenie prostredia, v ktorom sa deti cítia bezpečne a môžu slobodne vyjadrovať svoje myšlienky a pocity bez obáv z kritiky. Dôležité je podporovať vzájomný rešpekt a akceptáciu.
  • Hravosť a zábava: Dramatické aktivity by mali byť pre deti predovšetkým zábavné a hravé. Dôležité je, aby sa deti cítili uvoľnene a mali radosť z hry.
  • Proces je dôležitejší ako výsledok: Dôraz by sa mal klásť na samotný proces tvorby a hry, nie na dokonalý výsledok. Cieľom je rozvíjať detskú kreativitu a fantáziu, nie vytvárať umelecké diela.
  • Flexibilita a prispôsobivosť: Pedagóg by mal byť flexibilný a prispôsobovať aktivity potrebám a záujmom detí. Dôležité je reagovať na spontánne nápady a improvizovať.
  • Integrácia s inými oblasťami vzdelávania: Tvorivá dramatika by sa mala integrovať s inými oblasťami vzdelávania, ako sú napríklad jazyková výchova, hudobná výchova alebo výtvarná výchova.
  • Reflexia: Po každej dramatickej aktivite je dôležité viesť s deťmi reflexiu, v ktorej sa rozprávajú o svojich zážitkoch, pocitoch a skúsenostiach. Reflexia pomáha deťom uvedomiť si, čo sa naučili a ako sa cítili.

Konkrétne Aktivity Tvorivej Dramatiky v MŠ

Existuje množstvo konkrétnych aktivít tvorivej dramatiky, ktoré možno využiť v MŠ:

  • Hranie rolí: Deti hrajú rôzne role a napodobňujú správanie rôznych ľudí alebo zvierat. Môžu hrať napríklad na rodinu, na obchod, na lekára alebo na zvieratá v lese.
  • Bábkové divadlo: Deti si vyrobia bábky a hrajú s nimi divadlo. Môžu si vymyslieť vlastný príbeh alebo zahrať známu rozprávku.
  • Dramatizácia rozprávok: Deti dramatizujú známe rozprávky. Môžu si rozdeliť role a zahrať jednotlivé scény z rozprávky.
  • Pantomíma: Deti vyjadrujú svoje myšlienky a pocity pomocou gest a mimiky, bez použitia slov.
  • Improvizácia: Deti improvizujú na danú tému alebo situáciu. Učia sa rýchlo reagovať a prispôsobovať sa novým okolnostiam.
  • Príbeh v kruhu: Jedno dieťa začne rozprávať príbeh a ostatné deti postupne pokračujú.
  • Živé sochy: Deti vytvárajú živé sochy, ktoré predstavujú rôzne postavy, situácie alebo emócie.

Príklad Využitia Tvorivej Dramatiky v Rannom Kruhu

Ranné kruhy predstavujú skvelú príležitosť na využitie tvorivej dramatiky. Jednou z možností je hra "Emocionálny barometer". Učiteľka pripraví kartičky s rôznymi emóciami (radosť, smútok, hnev, strach, prekvapenie) a deti si postupne vyberajú kartičku, ktorá najlepšie vystihuje ich aktuálnu náladu. Následne môžu krátko porozprávať o tom, prečo sa cítia práve tak. Táto aktivita pomáha deťom rozvíjať emocionálnu inteligenciu a učí ich rozpoznávať a pomenovávať svoje emócie.

Ďalšou možnosťou je dramatizácia krátkeho príbehu alebo básničky. Učiteľka prečíta krátky príbeh alebo básničku a deti sa pokúsia zahrať jednotlivé postavy a situácie. Táto aktivita rozvíja detskú fantáziu, kreativitu a komunikačné zručnosti.

Nenásilná Komunikácia a Tvorivá Dramatika

Princípy nenásilnej komunikácie (NVC) môžu byť efektívne integrované do tvorivej dramatiky. NVC sa zameriava na vyjadrovanie potrieb a pocitov bez obviňovania a kritiky. V kontexte tvorivej dramatiky to znamená, že deti sa učia vyjadrovať svoje potreby a pocity v rolách, ktoré hrajú, a zároveň rešpektovať potreby a pocity ostatných. Napríklad, ak deti hrajú scénku, v ktorej jedno dieťa berie druhému hračku, učiteľka môže zasiahnuť a pomôcť deťom vyjadriť svoje pocity a potreby pomocou NVC. Dieťa, ktorému bola hračka zobratá, môže povedať: "Cítim sa smutný, keď mi zoberieš hračku, pretože sa s ňou chcem hrať." Dieťa, ktoré hračku zobralo, môže povedať: "Chcel som sa s ňou tiež hrať, pretože sa mi páči." Následne môžu deti spoločne nájsť riešenie, ktoré uspokojí potreby oboch.

Deti hrajúce scénku o zdieľaní hračiek

Riešenie Konfliktov Pomocou Tvorivej Dramatiky a Restoratívnej Spravodlivosti

Konflikty medzi deťmi sú bežnou súčasťou života v MŠ. Tvorivá dramatika môže byť využitá ako nástroj na riešenie konfliktov a obnovu vzťahov. Využitie princípov restoratívnej spravodlivosti, ktorá nahrádza trestajúcu spravodlivosť restoratívnou, teda so zameraním na obnovu vzťahov, pričom pracuje s každým jednotlivcom ako s ľudskou bytosťou. Restoratívny proces je založený na rešpektujúcom dialógu, mediácii, ozdravení vzťahov a opätovnej reintegrácii oboch strán do spoločného priestoru spolupráce. Táto restoratívna spravodlivosť má byť založená na nenásilnej komunikácii, kde je každý človek vnímaný ako hodnotný. Ak niekto používa tragické stratégie na napĺňanie svojich potrieb, nie je považovaný za agresora a zločinca, ale za človeka, ktorý potrebuje ešte viac porozumenia.

Napríklad, ak sa dve deti pohádajú kvôli hračke, učiteľka môže zorganizovať krátku dramatickú hru, v ktorej deti zahrajú svoje role a vyjadria svoje pocity a potreby. Následne môžu spoločne hľadať riešenie, ktoré uspokojí potreby oboch. Môžu sa napríklad dohodnúť, že sa budú s hračkou striedať alebo že si nájdu inú hračku, s ktorou sa budú hrať spoločne.

Artefiletika ako Inšpirácia pre Tvorivú Dramatiku

Artefiletika je metóda, ktorá kombinuje výtvarné umenie a reflexiu. Využíva kreatívnu tvorbu ako prostriedok na vyjadrenie a spracovanie emócií, myšlienok a skúseností. Princípy artefiletiky môžu byť inšpiratívne aj pre tvorivú dramatiku.

Napríklad, učiteľka môže deťom najprv zadať úlohu, aby nakreslili obrázok, ktorý vyjadruje ich pocity alebo myšlienky na danú tému. Následne môžu deti obrázky prezentovať a rozprávať o tom, čo ich inšpirovalo. Potom môžu deti na základe obrázkov vytvoriť krátku dramatickú hru, v ktorej vyjadria svoje pocity a myšlienky.

Inovácie vo Vzdelávaní a Dramatická Výchova

Ministerstvo školstva posudzuje súlad inovácií so zásadami a cieľmi výchovy a vzdelávania. Katalóg inovácií ponúka prehľad rôznych metód a prístupov, ktoré môžu inšpirovať pedagógov pri zavádzaní nových prvkov do praxe. Medzi inovatívne prístupy patria napríklad:

  • Ranné kruhy: Krátke, pravidelné stretnutia učiteľa a detí na budovanie vzťahov a rozvoj komunikačných zručností.
  • "Šikanovanie" očami nenásilnej komunikácie: Nový pohľad na riešenie konfliktov medzi deťmi, zameraný na porozumenie a obnovu vzťahov.
  • Artefiletika a inkluzívna trieda: Metóda pojmového a zmyslového učenia cez kreatívnu tvorbu.
  • Facilitatívne a reflektívne učenie: Podpora aktívneho učenia a sebareflexie.
  • Traumu rešpektujúci prístup v triede: Zohľadňovanie potrieb detí s traumatickými zážitkami.
  • Hudobné impulzy: Kreatívne edukačné aktivity pre školské triedy.

Ranné Kruhy: Podpora Duševného Zdravia a Budovanie Vzťahov

Ranné kruhy predstavujú efektívny nástroj na podporu duševného zdravia detí a budovanie pozitívnych vzťahov v triede. Pravidelné, krátke stretnutia (10-15 minút) umožňujú deťom vyjadriť svoje pocity, zdieľať svoje skúsenosti a rozvíjať komunikačné zručnosti. Inovácia ranných kruhov spočíva v ich trvalom zaradení do rozvrhu, a to od materskej až po strednú školu. Realizácia ranných kruhov je dlhodobo prítomná najmä v súkromných školách a na prvom stupni niektorých základných škôl.

"Šikanovanie" Očami Nenásilnej Komunikácie: Nová Paradigma Riešenia Konfliktov

Súčasná paradigma riešenia šikanovania je často zastaralá a zameraná na trestanie. Nový prístup, založený na princípoch nenásilnej komunikácie a restoratívnej spravodlivosti, sa zameriava na porozumenie pocitom a potrebám všetkých zúčastnených strán a na obnovu vzťahov. Namiesto pojmov "agresor" a "obeť" sa používa pojem "konflikt medzi deťmi".

Tento prístup vyžaduje komplexné zručnosti nenásilnej/restoratívnej mediácie. Nezameriavame sa na čin, otázky a vyšetrovanie, ale iba na prežívanie a potreby každého. Inovácia stojí na koncepte Nenásilnej komunikácie (Marshall Rosenberg, Carl Rogers, M. Gándhí), ktorá predpokladá, že každý človek je v jadre dobrý a hľadá stratégie na naplnenie svojich potrieb. Ak sa mu to nedarí, prežíva pocity nenaplnenosti a hľadá stratégie (niekedy aj násilné a tragické), aby dosiahol opäť rovnováhu. Porozumenie tomuto systému fungovania človeka (teória osobnosti) vedie k inému prístupu - k prístupu porozumenia, mediácie, empatie, prijatiu a kongruencii.

Artefiletika a Inkluzívna Trieda: Kreatívne Učenie pre Všetkých

Artefiletika je metóda pojmového a zmyslového učenia cez kreatívnu tvorbu. Využíva prvky nenásilnej komunikácie, facilitácie, reflexie a budovania bezpečnej triedy nielen vo výtvarnej výchove. Inovácia prináša integratívny prístup k výučbe výtvarnej výchovy prepojenej s hudobnou výchovou, etikou, prierezovou gramotnosťou a nadpredmetovými vzťahmi, kde sa téma hodiny vie prepájať do celodňového, celotýždňového alebo systémového prepojenia s inými predmetmi v projektoch či blokoch. Hlavným cieľom vzdelávacieho programu je inovácia profesijných kompetencií pedagógov v oblasti rozvíjania morálneho profilu detí, žiakov ako súčasť osobnostnej a sociálnej výchovy. Inovácia profesijných kompetencií pedagógov v oblasti rozvíjania pedagogiky voľného času detí. Prehĺbiť, rozšíriť profesijné kompetencie pedagógov pre implementáciu inovácií, zameraných na zmysluplné hodnotové využívanie voľného času.

Vzdelávací Obsah a Získané Kompetencie

Vzdelávací Obsah

  • Inovatívne techniky a spôsoby učenia detí a žiakov k hodnotám - vychovať morálne zrelú osobnosť, ktorá sa vyznačuje komunikatívnosťou, zdravým sebavedomím, pozitívnym hodnotením iných, kreativitou a iniciatívnosťou. Osobnosť, ktorá dokáže vyjadriť svoje city, je empatická, asertívna, dokáže riešiť konflikty pokojným spôsobom, dokáže spolupracovať a je prosociálna.
  • Poznávanie a rozvoj vlastnej osobnosti, sociálna komunikácia, poznávanie a učenie sa, sebaregulácia, organizačné schopnosti, spolupráca, hodnoty, postoje.
  • Hry a aktivity zamerané na výchovu k poznávaniu a rozvíjaniu vlastnej osobnosti.
  • Hry a aktivity na rozvíjanie sociálnej komunikácie, sebaregulácie a spolupráce.
  • Hry a aktivity podporujúce učenie detí k zodpovednosti voči sebe a iným.
  • Kariérový vývin v materskej škole a školskom klube detí.

Získané Kompetencie

1. Oblasť žiak - Vývinové a individuálne charakteristiky žiaka:

  • Používanie vhodných diagnostických nástrojov (projektívne techniky, kresba, hranie rolí, pozorovanie, analýza prác portfólia žiaka).
  • Psychologické a sociálne faktory učenia sa žiaka - pozná štýly učenia sa žiaka, používa vhodné intervenčné nástroje a spôsoby motivácie.

2. Oblasť výchovno-vzdelávacia činnosť:

  • Plánovanie a projektovanie výchovno-vzdelávacej činnosti - vytvára plány výchovno-vzdelávacej činnosti a projekty v súlade s výchovným programom.
  • Hodnotenie priebehu a výsledkov výchovno-vzdelávacej činnosti a učenia sa žiaka - podporuje samostatnosť a zodpovednosť žiakov, rozvíja sebareflexiu a sebahodnotenie žiaka, oceňuje životné zručnosti žiaka.

Výchova má významný vplyv na osobnostný a sociálny rozvoj dieťaťa. Dôležité je, aby každý pedagóg dokázal citlivo vnímať a pozorovať prejavy správania dieťaťa, ktoré mu umožnia spoznať jeho povahové črty, charakter, vlastnosti, postoje a emócie. Mal by sa zaujímať aj o prostredie, z ktorého dieťa pochádza a rovnako poznať štýly učenia sa dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že dieťa v období predškolského a mladšieho školského veku prechádza vývinovou fázou, je výchova v MŠ, ŠKD a CVČ významným činiteľom, ktorý prispieva k utváraniu jeho osobnosti. Plánovanou a cieľavedomou projektovou činnosťou má každý pedagóg možnosť pozitívne formovať vývin dieťaťa a naučiť ho byť zodpovedným a zdravo sebavedomým jedincom, ktorý disponuje dôležitými životnými zručnosťami. Tie zvyšujú kvalitu jeho života a podporujú dosiahnutie maxima.

tags: #osobnostny #socialny #a #moralny #rozvoj #prostrednictvom