Význam a výzvy čítania povinnej literatúry na školách

Čítanie je základným kameňom vzdelávania a rozvoja osobnosti. Povinná literatúra, ako súčasť vzdelávacieho systému, má za cieľ oboznámiť študentov s kľúčovými dielami slovenskej a svetovej literatúry, rozvíjať ich čitateľskú gramotnosť a kritické myslenie. Napriek tomu, že mnohí študenti prejavujú voči povinnej literatúre odpor, existuje množstvo argumentov, prečo by sme ju mali čítať a ako môže prispieť k nášmu osobnému a intelektuálnemu rastu.

Aktuálny stav čítanosti a názory študentov

Prieskumy ukazujú alarmujúci stav čítanosti medzi mladými ľuďmi. Beletriu číta každý deň necelých sedem percent stredoškolákov a raz za mesiac asi 12 percent. Pravidelných čitateľov slovenskej beletrie je dokonca menej ako dve percentá. Na druhej strane, denníky číta každý deň skoro tridsať percent stredoškolákov a raz za týždeň polovica. Zaujímavé je, že vnútorná politika zaujíma len štyri percentá študentov, kým správy z bulváru až tridsaťdva percent. Tieto čísla poukazujú na výzvy, ktorým čelí vzdelávací systém pri motivácii študentov k čítaniu.

Negatívne vnímanie povinnej literatúry

• Odpor k povinnosti: Mnohí študenti majú predsudky voči povinnej literatúre len preto, že je povinná. Absolventka gymnázia Eva hovorí: "Na povinnom čítaní mi vadilo to, že boli taxatívne určené knihy, ktoré sme mali prečítať. A nanútiť niekomu, ktorú knihu presne musí prečítať, vyvoláva skôr odpor k povinnému čítaniu." Toto potvrdzuje aj názor, že slovo „povinné“ automaticky vyvoláva odpor, a to nielen u študentov.
• Nezaujímavé diela: Mnohé diela zaradené do povinnej literatúry študentov neoslovujú. Sú pre nich nezaujímavé, ťažko zrozumiteľné alebo sa im zdajú zastarané, s reáliami, s ktorými sa je ťažké zžiť.
• Dostupnosť informácií online: Obsah povinnej literatúry si žiaci radšej stiahnu z internetu, než by ju mali čítať. Gymnázista Michal Mazúch z Veľkého Krtíša číta menej ako v minulosti práve pre internet. "Zaujíma ma najmä literatúra faktu, a tam všetko podstatné nájdem aj na internete."
• Zastaralý systém a prístup: Nácvik čítania a rozvoj čitateľských zručností prebieha v našich základných školách už niekoľko desaťročí prakticky v nezmenenej podobe. Deti v triede pracujú s rovnakými textami, používajú jednotné učebnice a čítanky, bez ohľadu na odlišné čitateľské tempo či prekážky v plynulom čítaní. To ich k čítaniu málo motivuje a odrádza.

Pozitívne aspekty povinnej literatúry

Napriek negatívnym názorom existujú aj študenti, ktorí nachádzajú v povinnej literatúre prínos:

• Objavenie nových diel: Povinná literatúra môže študentom otvoriť dvere k dielam, ktoré by si inak nikdy neprečítali. Druháčka Soňa tvrdí, že zoznam povinného čítania jej plne vyhovuje, ba dokonca keď ho videla, sa na knižky z neho tešila.
• Inšpirácia a rozvoj vkusu: Povinná literatúra môže inšpirovať, podnietiť k zamysleniu a rozvíjať literárny vkus.
• Príprava na maturitu: Ako uvádza jeden z diskutujúcich, povinná literatúra "výrazne pomôže aj pri učení na maturity."

Prínosy čítania (vrátane povinnej literatúry)

Čítanie je činnosť, ktorá prináša mnoho výhod pre osobný a intelektuálny rozvoj.

Rozvoj jazykových schopností a slovnej zásoby

Čítanie rozširuje slovnú zásobu a zlepšuje jazykové schopnosti. Študenti sa stretávajú s novými slovami, výrazmi a štýlmi písania, čo im pomáha lepšie sa vyjadrovať a komunikovať. Emília Kráľovičová, slovenčinárka, vidí následky nízkej čitateľskej gramotnosti na písomných maturitách, čo sa prejavuje v štylistickej zručnosti, pravopise, vyjadrovaní a slabej slovnej zásobe. Katarína Schmidtová z Kremnice rada číta, pretože ju k tomu vždy viedli rodičia, a jej matka dodáva, že dcéra prečíta priemerne jednu knihu za týždeň.

Získavanie kultúrneho prehľadu a historického kontextu

Povinná literatúra často obsahuje diela, ktoré sú dôležité pre pochopenie kultúrneho a historického kontextu. Študenti sa tak oboznamujú s hodnotami, tradíciami a dejinami svojho národa i iných kultúr. Diela ako "Zvieracia farma" pekne vykresľujú, ako sa pri politike manipuluje s občanmi, čo je "veľmi aktuálna téma v dnešnom svete honby za dokonalosťou".

Rozvoj kritického myslenia a analytických schopností

Čítanie rôznych literárnych diel podnecuje kritické myslenie a analytické schopnosti. Niekedy diela nie sú zábavným počinom, no "ukazujú na realitu, ktorá sa deje aj v týchto dňoch."

Inšpirácia a rozvoj fantázie

Literatúra môže byť zdrojom inšpirácie a rozvoja fantázie. Študenti sa môžu stotožniť s postavami a príbehmi, čo im pomáha lepšie pochopiť seba a svet okolo seba. Ivan Janík, kníhkupec z Bratislavy, prečítal v minulom roku 170 kníh a hovorí, že dobrodružné príbehy, životopisy a rôzne žánre ho inšpirovali a stali sa jeho veľkou záľubou. Človek, ktorý číta, prežije tisíc životov, kým zomrie. Dnes je to detektív, zajtra rybár a v ďalšom vyšetrovateľ vraždy. Knihy rozvíjajú predstavivosť a nechávajú naplno pracovať fantáziu. Prinášajú zmenu vo vnímaní, zrazu je všetko farebné, nadobúda konkrétne tvary, vône a zvuky.

Povinná literatúra ako základ pre ďalšie vzdelávanie

Povinná literatúra tvorí základ pre ďalšie štúdium a vzdelávanie. Mnohé diela sú súčasťou maturitných skúšok a prijímacích konaní na vysoké školy. Napríklad, zatiaľ čo niektorí žiaci si myslia, že "Jozef Mak" je "čisté týranie" a "veľká nuda", iní v ňom vidia hlbší význam pre vzdelanie.

Názory učiteľov a odborníkov

Pedagógovia by privítali väčšie čísla čítanosti, no je ťažké odkontrolovať, koľko kníh z povinnej literatúžiaci prečítajú. Štátny pedagogický ústav určuje povinnú literatúru tak, aby zodpovedala učivu, a učiteľky slovenčiny tvrdia, že zoznam sa rokmi veľmi nemení.

• Zážitkové vyučovanie: Marián Lapitka, učiteľ na dôchodku a externý poradca na Štátnom pedagogickom ústave, tvrdí, že predmet literatúra sa učí na väčšine stredných škôl veľmi zle. Iba málo učiteľov učí literatúru zážitkovo.
• Dôraz na čítanie a recitovanie: Lapitka navrhuje, aby sa žiaci na hodinách literatúry venovali viac samotnému čítaniu a recitovaniu diel, namiesto zapisovania si poznámok o tom, čo hovorí učiteľ.
• Nízka čitateľská gramotnosť: Zuzana Zimenová, analytička pre oblasť vzdelávania, uvádza, že počet žiakov, ktorí potrebujú pomoc pri ťažkostiach s čítaním, je na Slovensku až dvojnásobný oproti počtu, ktorým školy takúto pomoc skutočne poskytujú. To znamená, že až polovica detí, ktoré majú v našich základných školách problémy s čítaním, sa s nimi musí pasovať sama. Ak nezvládnu základy plynulého čítania a správneho porozumenia prečítaného textu, bude pre ne čítanie náročné aj vo vyšších ročníkoch.

Ako zlepšiť vzťah študentov k povinnej literatúre?

Na zlepšenie vzťahu študentov k povinnej literatúre je potrebné zvážiť niekoľko opatrení:

Revízia zoznamu povinnej literatúry

Zoznam by mal byť aktualizovaný a prispôsobený záujmom a potrebám súčasnej generácie študentov. Mnohí diskutujúci navrhujú zrušiť povinné čítanie, pretože vzbudzuje odpor, a namiesto toho odporučiť knihy vhodné pre ich vek a prečítať z nich úryvky, aby ich motivovali k čítaniu. Iní navrhujú, aby si študenti mohli vybrať knihy, ktoré ich zaujímajú, a s učiteľom prekonzultovať vhodnosť výberu. Vladimír Balla, spisovateľ, konštatuje, že v zozname súčasného povinného čítania chýba takmer všetko, a zároveň je tam toho veľa navyše. Zuzana Zimenová zdôrazňuje, že mladých čítanie týchto textov nielenže nebaví, ale im ani poriadne nerozumejú, čím sa priepasť medzi svetom školy a svetom tínedžerov prehlbuje.

Nový prístup učiteľov a moderné učebnice

Učitelia by mali pristupovať k povinnej literatúre kreatívnejšie a zážitkovejšie. Mali by študentov motivovať k čítaniu, viesť s nimi diskusie a podnecovať ich kritické myslenie. Učebnice by mali byť modernejšie a prehľadnejšie, obsahovať zaujímavé informácie o dielach a spisovateľoch, ale aj podnety na diskusiu a tvorivé úlohy. Marián Lapitka navrhuje, aby sa žiaci na hodinách literatúry venovali viac samotnému čítaniu a recitovaniu diel, namiesto zapisovania si poznámok o tom, čo hovorí učiteľ.

Podpora čítania mimo vyučovania a motivácia

Je potrebné podporovať čítanie aj mimo vyučovania. Školy by mali organizovať literárne besedy, autorské čítania a iné podujatia, ktoré by študentov motivovali k čítaniu. Vytváranie priestoru na čítanie je dôležité, žiaci by si mali spájať čítanie s niečím pozitívnym, napríklad s hodinami v kaviarňach alebo s pohodlným čítaním na tulivakoch. Je vhodné organizovať aj čitateľské výzvy - súťaže s vecnými cenami, alebo predvianočné prekvapenia, kedy si študenti naslepo vyberajú zabalené knihy zo školskej knižnice.

Diskusia o povinnom čítaní: Rôzne pohľady

Diskusia o povinnej literatúre je živá a plná rôznych názorov. Niektorí navrhujú zrušiť povinné čítanie, iní ho obhajujú a navrhujú rôzne spôsoby, ako ho zatraktívniť pre študentov.

Zmena zamerania hodín literatúry

Iní diskutujúci navrhujú zmeniť zameranie hodín literatúry na diskusie o knihách, ktoré navrhnú žiaci, prípadne odporúčaním vyučujúceho na knihy určené pre cieľovú skupinu. Mali by ich viesť k multizdrojovému vzdelávaniu, učili ich aktívne pracovať s rôznymi informáciami, ktoré treba prečítať, spracovať a roztriediť.

Motivácia a vedenie k čítaniu od útleho veku

Mnohí zdôrazňujú, že deti treba viesť k čítaniu od malička a pomáhať im nájsť knihy, ktoré ich zaujmú. Už malé deti majú prvý kontakt s knihami, keď im rodičia čítajú a tak im pomáhajú učiť sa nové veci. Od hlásky, slovka po slovku, až po zložité súvetia, rýmovačky a ľubozvučnosť slov sa navždy vrývajú do spomienok. Avšak pre mnohých študentov predstavuje povinné čítanie skutočnú výzvu, kde snaha "to nejako zvládnuť" dominuje nad pôžitkom z čítania.

Názory osobností na povinné čítanie

Sedem osobností spätých s literatúrou vyjadrilo svoj názor na povinné čítanie pre HN:

1. Vladimír Balla, spisovateľ: "V zozname súčasného povinného čítania chýba takmer všetko. Navyše, popri tom, že tam chýba takmer všetko, je tam toho zároveň veľa navyše." Navrhuje, aby bolo povinné čítanie nepovinné.
2. F. M.: Považuje povinné čítanie za reprezentatívne a zodpovedne zostavené, ale je naivné očakávať, že študenti odhalia hĺbku diel. Navrhuje individuálny prístup k odporúčaniu kníh.
3. Študentka: Sťažuje sa na zastaranosť a ťažkú zrozumiteľnosť diel. Navrhuje obohatiť povinnú literatúru o novšie knihy a dať študentom väčší výber.
4. Neznámy diskutujúci: Vraví, že "povinné čítanie dobré knihy žiakom zhnusuje", ale zároveň mu pomohlo objaviť výborných spisovateľov. Je za povinné čítanie, ak v ňom budú "skutočné klenoty slovenskej literatúry" a nebude sa vyzdvihovať to, čo si to nezaslúži.
5. Ľubo Dobrovoda: Považuje prax súčasnej povinnej a odporúčanej literatúry za rozumnú, ale navrhuje doplniť ju o jedno dobrovoľné dielo, ktoré si študent vyberie sám a o ktorom podá správu triede.
6. Neznámy diskutujúci: Kritizuje, že na povinnom zozname chýbajú žijúci a píšuci slovenskí autori a navrhuje doplniť mená ako Feldek, Štrpka, Hevier, Klimáček, Johanides, Sloboda, Pišťanek, Mitana, Vilikovský, Krištúfek, Rankov a Balla.
7. Neznámy diskutujúci: "Nie je mi jasné, čo prostredníctvom povinnej literatúry chceme dosiahnuť." Navrhuje väčšiu voľnosť vo výbere literatúry a hovorí, že čitateľa zo mňa spravili domáca knižnica a moja zvedavosť.

Tabuľka: Názory na povinnú literatúru

Príklady literárnych diel a ich vnímanie

Autor textu poskytuje svoj pohľad na vybrané diela z povinnej literatúry, pričom sa zameriava na rôzne žánre.

Poézia

Autor je "veľký milovník poézie" a slovenskú poéziu hodnotí ako "fakt skvelú a vždy vám vyčarí úsmev na tvári." Páčili sa mu diela ako Krasko - Nox et solitudo, Smrek - Kniha nocí planých, Válek - Dotyky a Rúfusova zbierka Chlapec maľuje dúhu. Jedinú knihu, ktorú nedokázal prečítať, bola tá od Gavloviča, ktorú označuje za "Čistá katastrofa!".

Dráma

Autor miluje divadelné hry. Diela Bukovčana ho prekvapili svojou kvalitou, najmä postava Tuláka. Hra Soirée bola hodnotená ako priemerná. Pri diele Statky-zmätky autor priznal, že postavy mu "strašne liezli na nervy", najmä postava Žofie. Napriek tomu však dielo považuje za skvelé v zobrazení charakterov postáv a patriarchálnej rodiny pred prvou svetovou vojnou.

Próza

Z povinnej slovenskej prózy vyzdvihuje diela Kufor na sny, Ako chutí moc a Drak sa vracia!, ktoré považuje za "najlepšie knihy z tohto zoznamu", plné reálnosti, absurdnosti a detailne vypracovaných postáv. Dom v stráni bol "tvrdší oriešok" a Kolíska krátka záležitosť. Jozef Mak bol pre autora "čisté týranie" a "veľká nuda".

Svetová literatúra

Z oblasti svetovej literatúry autor spomína Antigonu, ktorá sa mu pri prvom čítaní nepáčila, ale po štyroch rokoch zmenil názor. Lakomec je označený za "geniálnu komédiu". Remarque patrí medzi obľúbených autorov, pričom jeho kniha Na západe nič nové priniesla "unikátny pohľad na hrôzy prvej svetovej vojny" a vytvorila "neskutočne silný emocionálny príbeh". Kapitánova dcéra je príkladom ruskej literatúry, ktorú autor veľmi obľubuje. Salingerov Kto chytá v žite je kniha, v ktorej autor vždy nachádza niečo nové.

Záver a budúcnosť povinného čítania

Úroveň povinnej literatúry je podľa autora "veľmi zlá". Navrhuje, že by bolo "oveľa efektívnejšie, keby si žiaci mohli sami vybrať, ktoré diela by si prečítali." Aj keď nie je možné prečítať všetky povinné diela, autor odporúča dať šancu aspoň niektorým, pretože "niektoré sú také skvelé, že by vás určite zaujali, keby neboli povinné." Ministerstvo školstva pripravuje zmenu vzdelávacieho systému. Či bude jeho súčasťou aj zmena zoznamu knižných titulov, ktoré budú školáci čítať v rámci povinného čítania, zatiaľ ministerstvo neprezradilo, ale diskusia prebieha. Cieľom je, aby literatúra prinášala radosť a vzdelanie, a nie len povinnosť.

tags: #diskusny #prispevok #preco #citat #povinnu #literaturu