Aktivizácia seniorov v zariadeniach: Komplexný pohľad na moderné prístupy a metódy

Starnutie populácie je celosvetový trend, ktorý si vyžaduje inovatívne prístupy v starostlivosti o seniorov. Zariadenia pre seniorov zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní kvalitného a aktívneho života pre svojich klientov. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne metódy aktivizácie seniorov v zariadeniach pre seniorov, s dôrazom na inovatívne postupy a overené techniky, ktoré podporujú ich fyzické, psychické a sociálne zdravie.

Všetky metódy a aktivity, ktoré sa v zariadeniach používajú, majú odborný základ vo vedeckých štúdiách a overených výsledkoch. Sú starostlivo prispôsobené individuálnym potrebám klientov s dôrazom na ich aktuálne mentálne a fyzické schopnosti.

Význam aktivizácie seniorov

Staroba a starnutie ako neoddeliteľná súčasť života

Obdobie staroby a starnutia je neodmysliteľnou súčasťou života každého jedinca. S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania. Štát by sa mal podieľať sa zaistení dostatočných edukačných eventualít pre osoby v seniorskom veku.

Demografický vývoj a potreba vzdelávania seniorov

V mnohých členských štátoch Európskej únie, vrátane Slovenska, rastie počet seniorov. Demografický vývoj populácie to jasne dokazuje. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav.

Vzdelávanie je dlhodobo vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť a predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.

Gerontagogika a význam vzdelávania v starobe

Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa „vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete.“ Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie.

Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie. Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Napríklad už Sokrates stotožňoval nevedomosť so zlom a Komenský uvádzal, že vzdelávanie by malo byť pre každého. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko „človek sa učí, pokiaľ žije.“

Vyspelé štáty Európy sa začali vzdelávaniu tejto skupiny venovať až v 80. rokoch 20. storočia. Postupne sa začala rozširovať ponuka vzdelávacích programov a dôraz je čoraz viac kladený na kvalitu života v séniu. Obdobie vyššie veku je vnímané ako obdobie výziev a nových príležitostí. V 90. rokoch dochádza k rozvoju proseniorskej edukácie (Benešová, 2014).

Aktivizácia prijímateľov sociálnych služieb

Koncept aktivizácie v kontexte sociálnych služieb - vzdelávacie aktivity sú ponímané ako jedna z alternatív aktivizácie seniorov. Primárnou premisou akýchkoľvek vzdelávacích aktivít zameraných na klientov vyššieho veku je fakt, že jedinec je schopný sa učiť vo všetkých životných etapách, vrátane staroby. Uvedené tvrdenie je vnímané ako východisko všetkých vzdelávacích aktivít pre túto cieľovú skupinu. Netreba zabúdať, že vzdelávanie v tomto veku života človeka má určité špecifické atribúty. Významnú a východiskovú úlohu v oblasti vzdelávania seniorov zohráva otázka motivácie a dostatočnej zainteresovanosti. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník.

Aktivizácia prijímateľov sociálnych služieb je určená § 7 zákona č. 448/2008 o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, ktorý zakotvil právo prijímateľa na aktivizáciu podľa svojich potrieb, schopností a možností a na druhej strane povinnosť poskytovateľa mu túto aktivizáciu poskytnúť na odbornej úrovni. Poskytovateľ sociálnej služby zabezpečuje každému prijímateľovi sociálnej služby (PSS) prístup k rôznym druhom aktivizácie, ktoré zohľadňujú potreby a preferencie prijímateľa a ktorých prostredníctvom môže rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti v oblasti zamestnávania, vzdelávania alebo v iných oblastiach tak, aby mohol naplniť predstavu o svojom sociálnom postavení v živote. Rozvoj zručností je prispôsobený osobným preferenciám PSS, jeho veku, zdravotnému stavu a individuálnym schopnostiam a môže obsahovať aj rozvoj každodenných zručností. Aktivizácia PSS napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu.

Prostredie priaznivé pre aktivizáciu

Pre správnu stimuláciu prijímateľov sociálnych služieb je dôležité bezbariérové prostredie priaznivé pre aktivizáciu. Osadenie všetkých ovládacích prvkov, ako sú vypínače osvetlenia a elektrické zásuvky, by mali byť v jednotnej výške 80 cm od podlahy. Najjednoduchším riešením je nízky nábytok, najľahšie prístupné sú komody so zásuvkami. Nábytok je možné vybaviť piktogrammi, alebo nápismi, aby prijímateľom sociálnych služieb s demenciou pomáhali v lepšej orientácií. Pre ľudí s Alzhemerovou chorobou sú vhodné elektricky ovládateľné polohovacie lôžka. Priestory hygieny, by mali byť svojou veľkosťou a dispozíciou zariadené tak, aby sa v priestore mohli bezproblémovo pohybovať prijímatelia sociálnych služieb ako aj ich opatrujúci. Predpísané normy by mali spĺňať dvere, ktorých odporúčaná šírka je 90 cm s výsuvným prahom. Okná majú byť veľké a presvetlené s parapetom vo výške 60 cm.

Metódy a formy aktivizácie seniorov

Seniori majú možnosť zapájať sa do rôznych aktivít, ktoré vedú sociálne pracovníčky počas pracovných dní v doobedňajších hodinách. Dbá sa na individualitu seniorov a jednotlivé aktivity tomu prispôsobujú.

Zmyslová aktivizácia a reminiscencia

Zmyslová aktivizácia je založená na zmyslovom vnímaní ako je zrak, sluch, vôňa, dotyk a chuť. Jej cieľom je, aby aj seniori s demenciou dokázali všetkými zmyslami vnímať okolitý svet. K aktivizácii využívame predmety a činnosti bežného dňa, obrázky, slová, vône ako aj zvuky. V procese plánovania stretnutí uskutočnených v rámci zmyslovej aktivizácie je dôležité si vopred zodpovedať otázky ako napríklad: Pre koho budeme aktivizáciu realizovať? Prečo ju budeme realizovať - teda aké ciele sledujeme? Ako bude aktivizácia realizovaná - výber aktivizačného materiálu? Kde sa aktivizácia uskutoční - ako bude pripravená miestnosť? Kedy sa aktivizácia uskutoční?

Reminiscencia je cieľavedomá práca so spomienkami. Ide o proces znovu prežitia minulých zážitkov a udalostí v prítomnosti, čo pomáha človeku k dosiahnutiu jeho životnej integrity. Je vhodná najmä pre ľudí s poruchami krátkodobej pamäti. Reminiscencia pomáha zachovávať dlhodobú pamäť prijímateľa sociálnej služby a cez jeho spomienky ho aktivizuje. Pri aktivizačných cvičeniach s prvkami reminiscencie využívame spomienky a ich vybavovanie prostredníctvom rôznych podnetov ako sú staré fotografie, predmety, hudba a všetko, čo sa viaže na aktívny život seniorov. Prostredníctvom spomienok pozitívne ovplyvňujeme kvalitu ich života, poskytujeme im čas a priestor pre sebavyjadrenie. Je vhodné aby malo zariadenie svoju vlastnú reminiscenčnú miestnosť, nie je to však podmienka. Reminscencia by sa mala vykonávať 1 týždenne v trvaní 1-2 hodiny v homogénnej skupine (čiže skupine, ktorá sa navzájom pozná). Vhodné témy sú hudba a spev, domáce albumy, osobné predmety, manipulácia s predmetmi (napríklad zbierky).

Kognitívne terapie a pamäťové tréningy

Kognitívne terapie predstavujú aktivizáciu pre mozog. Precvičovanie poznávacích schopností dokáže oddialiť nástup tzv. neúspešného starnutia a spomaliť zhoršovanie pamäti, myslenia, vyjadrovania sa. Precvičujeme pozornosť, pamäť, slovnú zásobu, lúštime hlavolamy pomocou ktorých sa snažíme zachovať mozog v dobrej kondícii. U seniorov s demenciou sa zameriavame na udržiavanie existujúcej úrovne kognitívnych funkcií a posilňovanie tých, ktoré zostali zachované. Pamäťové tréningy - ich cieľom je kognitívna stimulácia. Realizuje sa niekoľko krát týždenne skupinovou formou. Pravidelná účasť klientov na tejto aktivite má preventívny charakter, ktorého zámerom je spomaliť alebo zabrániť procesu demencie.

Pohybové a pracovné aktivity

• Rozcvičky: Sú organizované v rámci doobedných aktivít, ale aj ako samostatné skupinové cvičenie s fyzioterapeutmi. Cieľom je prispieť k udržaniu resp. k zlepšeniu kondície seniorov. Výber pohybovej aktivity sa odvíja vždy od zdravotného stavu prijímateľa.
• Precvičovanie jemnej a hrubej motoriky: Je pri nácviku používania rôznych pomôcok. Základom stimulujúcich aktivít je stimulovanie jemnej motoriky a koordinácia oko - ruka, pomáhajú využívať už osvojené schopnosti a zároveň učia aj novým technikám (napr. postupnosti pri riešení praktického problému, t.j vedieť si natiahnuť ponožku na nohu, vedieť si poskladať oblečenie…).
• Nácvik pracovných zručností: Realizujeme 5 krát týždenne v „Dielničke“.
• Ručné práce: Sú vhodné pre seniorov so zachovanou jemnou motorikou. Ide najmä o štrikovanie, hačkovanie, šitie.
• Práca s papierom: Pozostáva z rôznych prvkov arteterapie, ergoterapie, kde majú seniori možnosť vyskúšať rôzne techniky maľovania a kreslenia. Počas aktivizácií s prvkami arteterapie majú prijímatelia možnosť získať hmatové, estetické a emocionálne zážitky. Výrobky sa použijú na obdarovávanie iných ľudí alebo ako súčasť dekorácie v zariadení. Ide taktiež o posilnenie hrubej a jemnej motoriky, či už pri skladaní, strihaní alebo lepení papiera. Obľúbenou technikou je queeling.
• Práca v záhrade: Je určená pre seniorov, ktorí majú záujem o kvety, sadenie kvetov, upratovanie, hrabanie lístia. Pri starostlivosti o kvety a zeleň v záhrade dochádza k aktívnemu sledovaniu aj prírodného cyklu, zlepšujeme orientáciu seniorov na otvorenom priestranstve.

Kultúrne a spoločenské aktivity

• Spoločenské hry: Pomáhajú seniorom sa navzájom spoznať, zlepšuje sa komunikácia s ostatnými prijímateľmi, odstraňujú sa zábrany, stres a strach.
• Športové hry: Udržiavajú seniorov vo fyzicky a psychicky dobrom stave, podporujú aktívnu komunikáciu, aktívny pohyb (prispôsobený zdravotnému stavu a mobilite seniora) a zdravého ducha súťaženia.
• Premietanie filmov: Sa robí v komornejšom duchu. Premietajú sa najmä historické filmy, či už známe komédie alebo filmy zamerané na históriu sveta, prípadne prírodopisné filmy.
• Cestovateľské prednášky: Sú prostredníctvom externých dobrovoľníkov, ktorí majú pripravené prezentácie alebo krátke filmy zo svojich ciest. Seniori majú možnosť nahliadnuť do krajín v ktorých kedysi boli alebo sa do nich nedostali a môžu zaujímavosti obdivovať prostredníctvom filmového plátna.
• Kultúrne podujatia: Sa konajú formou živých vystúpení umelcov, či už prostredníctvom hudby, tanca alebo hovoreného slova. Spolupracujeme s rôznymi materskými školami, strednými školami a umeleckými školami, ktoré prinášajú kultúrne potešenie pre seniorov.
• Pánsky klub: Na tejto skupinovej aktivite sa stretávajú klienti penziónovej časti, kde aktívne športujú (stolný tenis, hra šípky, hra pétangue) a zároveň v príjemnej atmosfére preberajú aktuálne kultúrne, spoločenské a športové udalosti.
• Dámsky klub, filmový klub, počítačový krúžok.
• Medzigeneračné stretnutia: S deťmi zo škôlok a škôl.
• Prispievanie do občasníka Senior/ARCHA novín: Naše zariadenie vydáva štvrťročník ARCHA novín, v ktorých sa uverejňujú články seniorov, ktoré tvoria v spolupráci so sociálnymi pracovníkmi alebo inštruktormi sociálnej rehabilitácie.

Špeciálne terapeutické prístupy

• Muzikoterapia: Krúžky spievania s prvkami muzikoterapie - muzikoterapia je liečebná metóda, ktorou sa pokúšame pomocou hudby priaznivo ovplyvniť psychický a fyzický stav človeka. Jej cieľom je prostredníctvom hudby, rytmu, harmónie, melódie podporiť u znevýhodnených klientov komunikáciu, vzťahy, pohyb. Na muzikoterapiu využívame multisenzorickú miestnosť, kde majú naši klienti možnosť skúsiť si hru na rôzne hudobné nástroje, zaspievať si. Raz do týždňa sa na oddelení celodennej starostlivosti vedie krúžok „Spievanie ľudových piesní“ a „ruské spievanie“, kde využívame prvky muzikoterapie aktívnou formou.
• Biblioterapia: Literárne krúžky s prvkami biblioterapie - pri nich využívame čítanie ako terapeutický prostriedok, kde prostredníctvom čítania klient rieši svoje vlastné vnútorné problémy a konflikty. Môže sa realizovať individuálnou alebo skupinovou formou. Literárna kaviareň je názov pre náš literárny klub. Klienti, ktorí sa stretávajú 1x týždenne majú za úlohu prečítať jednu knihu, alebo pasáž z nej. Na Literárnej kaviarni potom o knihe debatujú.
• Kulinoterapia: Aktivity s prvkami kulinoterapie rozvíjajú motorické, komunikačné, sociálne schopnosti a zručnosti. Príjemný pocit z toho, že aj napriek svojmu veku a hendikepu má senior možnosť niečo tvoriť, vyhotoviť a samotným výrobkom spraviť radosť druhým. Ide o jednoduché úkony počas pečenia a varenia, kde si zároveň najčastejšie precvičia seniori aj jemnú motoriku rúk, napríklad miešaním a miesením cesta, vykrajovaním cesta, natieraním cesta, strúhanie syra, miešaním a pod. A výsledok je samozrejme odmenou za prácu, pretože varia a pečú pre seba.
• Bazálna stimulácia: Je komunikačný, interakčný a vývoj podporujúci stimulačný koncept, ktorý sa orientuje na všetky oblasti ľudských potrieb. Bazálne stimulujúca ošetrovateľská starostlivosť sa prispôsobuje veku a stavu klienta. Táto technika je mimoriadne účinná pri práci s ľuďmi zo závažnými zdravotnými znevýhodneniami, imobilnými seniormi, seniormi s demenciou či poúrazovými stavmi. Vďaka tejto metóde umožní seniorom nadviazať kontakt so svetom okolo seba a kontakt so sebou samým.
• Snoezelen: V špeciálne upravenej multisenzorickej miestnosti niekoľko krát týždenne realizujeme u klientov senzorickú stimuláciu zameranú na podporu zmyslového vnímania a zmiernenie emocionálneho napätia. V miestnosti využívame svetelné a zvukové efekty, ktoré pozitívne ovplyvňujú viaceré zložky osobnosti klienta.
• Canisterapia: Do kategórie moderných liečebných postupov s priaznivými účinkami na duševnú a telesnú kondíciu patrí aj populárna canisterapia založená na vzájomnom kontakte človeka a psa. V zariadení pre seniorov ju využívajú dlhodobo ako podpornú psychoterapeutickú metódu. Medzi využívané techniky patrí hladenie psa, komunikácia so psom a terapeutom, zadávanie povelov, odmeňovanie psa, či interakcia s hračkou.
• Ergoterapia: Ďalšou inovatívnou terapiou, ktorá pozitívne pôsobí na človeka tým, že ho aktívne zapája do určitého zamestnania je ergoterapia. Táto aktivita je vnímaná súčasne ako prostriedok aj cieľ liečby. Podporuje telesné i psychické funkcie a napomáha obnovovať a udržiavať schopnosti potrebné k vykonávaniu každodenných úkonov. Seniorom umožňuje zachovať si nezávislosť.
• Záhradná terapia s Floramobilom: Ide o špeciálny mobilný vozík na kolieskach, určený na pestovanie rastlín, ktorý je prispôsobený na prisunutie k lôžku imobilného klienta a umožňuje vysunutie pracovnej dosky priamo nad neho. Záhradná terapia pomocou Floramobilu využíva liečivý vplyv prírody na človeka. Toto prostredie ponúka množstvo inšpirácií, ktoré lákajú k pohybovým aktivitám. Umožňuje človeku uvoľniť negatívne pocity, odbúrava stres a klientom prináša odpočinok a harmóniu.

Psychologické poradenstvo a podpora

Odborní pracovníci, ktorí vykonávajú podporné terapie, sú psychológovia, sociálni a špeciálni pedagógovia. Psychológovia poskytujú psychologické poradenstvo a sprevádzanie klientov zariadenia, spolupracujú tiež s rodinnými príslušníkmi, poskytujú konzultácie zamestnancom. Cieľom psychologickej činnosti je pomôcť zvládnuť klientom náročné situácie, v ktorých sa ocitli, podporiť úspešnú adaptáciu na zmeny, riešiť problémy v medziľudských vzťahoch. Psychológ poskytuje priestor pre dôverný rozhovor, kde môže klient úprimne vyjadriť svoje pocity a myšlienky. Snaží sa vyjadriť porozumenie, hľadať riešenia problémov. Psychológ poskytuje krízovú intervenciu pri zvládaní medziľudských konfliktov či v iných situáciách. Podporuje sebarealizáciu klienta, pocit jeho dôležitosti a nenahraditeľnosti.

Inovatívne prístupy

• Virtuálna realita: Pre ľudí v produktívnom veku sú moderné technológie samozrejmosťou, no aj pre mnohých seniorov je používanie technologických noviniek bežnou súčasťou ich každodenného života. Jedným zo spôsobov, ako sprostredkovať imobilnému klientovi prechádzku v prírode, či zážitok z koncertu alebo návštevy zaujímavého vzdialeného miesta, je využiť neobmedzené možnosti virtuálnej reality. Táto technológia mu umožní zaspomínať si na staré časy, zabaviť sa, prejsť sa po lese alebo posedávať pri fontáne na rušnom námestí. Zmyslom virtuálnej reality nie je klientov izolovať a uzatvárať v imaginárnom svete, ale prinášať im prostredníctvom moderných médií zážitky a podnety využiteľné v reálnom živote. Aktuálne využívajú klienti virtuálnu realitu dva až tri krát do mesiaca. Vo virtuálnom priestore strávia v priemere 20 minút až 1 hodinu. Dĺžka času, ktorý aktivite venujú závisí od ich momentálneho fyzického a duševného rozpoloženia. Seniori na lôžku si môžu vybrať či chcú sledovať koncert alebo využijú čas relaxovaním. Virtuálny obsah, ktorý je momentálne k dispozícii, pozostáva z relaxačného videa, spojeného s prechádzkou v prírode, alebo koncertu populárnej hudobnej skupiny.
• Bilaterálna integrácia: Je koncept, ktorý sa zameriava na schopnosť efektívne využívať obe strany tela súčasne alebo koordinovane pri rôznych činnostiach. V rámci aktivizácie seniorov môže využívanie prvkov bilaterálnej integrácie prispieť k zlepšeniu ich motorických, kognitívnych a sociálnych funkcií.
• Používanie IT technológií: Sa začalo najmä počas pandémie, kedy sa kládol dôraz na to, aby sa pomohlo seniorom udržať kontakt so svojimi rodinnými príslušníkmi s využitím informačno-komunikačných technológií. V prípade, že má senior rodinu v zahraničí, je možné ich spolu online prepojiť cez videohovor alebo telefonát.

Organizácia a realizácia aktivizačných programov

Školenia pre pracovníkov sociálnych služieb

Vo formálnom vzdelávacom systéme chýba cielená príprava budúcich aj súčasných pracovníkov sociálnych služieb na prácu s ľuďmi trpiacimi demenciou. Preto sa organizujú školenia a workshopy, ktoré vysvetľujú základné formy demencie, ich diagnostiku a možnosti liečby s dôrazom na nefarmakologické prístupy. Podrobne opisuje zásady každodennej starostlivosti, podporu dôstojnosti, sebestačnosti a bezpečnosti klienta. Osobitná pozornosť je venovaná aktivizačným metódam, ako sú kognitívny tréning, zmyslová aktivizácia, reminiscenčná terapia, pohybové a pracovné aktivity. Cieľom prezentácie je zlepšenie kvality života seniorov a ľudí s demenciou prostredníctvom individuálne prispôsobenej, rešpektujúcej a zmysluplnej starostlivosti.

Lektorkou workshopov je PhDr. Erika Sučanská, riaditeľka zariadenia pre seniorov Dominik, n.o., ktorá pôsobí v oblasti sociálnych služieb, kde sa dlhodobo venuje riadeniu zariadenia sociálnych služieb, odbornému sprevádzaniu pracovníkov a vzdelávaniu dospelých. Vo svojej praxi sa zameriava na kvalitu poskytovaných služieb, aktivizáciu, rozvoj ľudských zdrojov a uplatňovanie ľudskoprávneho prístupu v starostlivosti o prijímateľov sociálnych služieb.

Program sa môže uskutočniť aj priamo vo Vašom zariadení. Z hľadiska efektívnosti vzdelávania by malo jednu vzdelávanú skupinu tvoriť max. 10 účastníkov. Zariadenia sociálnych služieb si môžu vybrať len niektoré z ponúkaných tém, avšak z dôvodu vzájomnej podmienenosti, či logickej prepojenosti tém, je vhodné výber prekonzultovať s gestorkou sekcie. Po konzultácii s gestorkou sekcie Vám pripravíme cenovú ponuku.

Sociálny úsek a individuálne plány

Sociálny úsek v Dom tretieho veku tvorí 15 zamestnancov - odborných pracovníkov, ktorých odborná činnosť je zameraná na sociálne poradenstvo, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopností fyzickej osoby viesť samostatný život a na jej podporu začlenenia do spoločnosti.

1. Administratívnu časť sociálneho úseku tvoria 4 sociálni pracovníci.
2. Sociálnu rehabilitáciu tvorí 6 sociálnych pracovníkov. V rámci sociálnej rehabilitácie vykonávame odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti klientov. Sociálna rehabilitácia je súčasťou individuálneho plánu klienta.
3. Odborní pracovníci, ktorí vykonávajú podporné terapie sú 3 psychológovia, 2 sociálni pedagógovia a 1 špeciálny pedagóg.

Individuálne plány vychádzajú z individuálnych potrieb, schopností a cieľov klienta a zabezpečujú udržiavanie osobnosti klienta ako aj jeho rozvoj, hlavne zvyšovanie samostatnosti pri hygiene, sebaobslužných činnostiach, rozvoj pracovných schopností a zručností, rozvoj záujmov a komunikačných schopností. V individuálnom programe rozvoja osobnosti ku klientovi pristupujeme ako k celku, s jeho prednosťami, pozitívami i nedostatkami, snažíme sa klienta aktivizovať podľa jeho možností, schopností a zároveň prihliadať na jeho individuálne potreby. Je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti.

Duchovná starostlivosť - je zaisťovaná pravidelnými bohoslužbami v zariadení. Pravidelne, každý štvrtok sa konajú katolícke bohoslužby a spoveď. Pre seniorov (katolíkov a evanjelikov) sa zabezpečujú duchovné potreby, napr. sv. omša v kaplnke zariadenia, spoveď, pomazanie chorých a pod.

Zásady edukácie seniorov

Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie:

• Zásada ľudskosti: Táto zásada je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj. Pri vzdelávaní je podporovaný morálny aspekt, úcta, vzájomný rešpekt, komunikácia a rovnosť vo výchove a vzdelávaní klienta sociálnych služieb a sociálneho pracovníka.
• Zásada vedeckosti: Všetky sprostredkované informácia musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde. Nevyhnutnou podmienkou sociálneho pracovníka je neustále osvojovanie a rozvíjanie poznatkov na báze súčasného vedeckého poznania.
• Zásada primeranosti: Týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Nejasnosti musia byť vysvetľované s ohľadom na vek, individuálne zvláštnosti a schopnosti daného jedinca. Obsah, rozsah a spôsob edukácie musí korešpondovať so stupňom telesného, psychického a citového rozvoja účastníkov edukácie.
• Zásada aktivity a angažovanosti: Je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených. Aktivita samotných účastníkov, teda seniorov, znamená vyššiu efektívnosť osvojovaných vedomostí, lepšie zapamätávanie a transformáciu do postojov a konania.
• Zásada motivácie: Senior musí byť motivovaný a aktívny aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou.

Prínosy aktivizácie a vzdelávania

Vzdelávanie klientov sociálnych služieb je dôležité najmä pre rozvoj komunitného života. „Človek zostáva sociálnou bytosťou, jej život je automaticky spojený s procesom učenia“ (Kopecký, 2004, s. 87).

Konkrétnymi prínosmi vzdelávania klientov v poslednej životnej etape je prispievanie k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií, k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, či k posilňovaniu sebadôvery a tým aj k životnej spokojnosti. Edukácia má vysokú individuálnu ľudskú i spoločenskú hodnotu. Prináša výhody jedincovi v akomkoľvek veku, pričom v každej etape života má vzdelávanie iný rozmer a cieľ. Vo vyššom veku vzdelávanie nevybavuje jedinca informáciami pre dobývanie sveta, ale stáva sa procesom, ktorý zmysluplne kultivuje čas jedincov v seniorskom veku.

Pri vzdelávaní klientov vyššieho veku by malo ísť najmä o bežný život, mali by získavať poznatky o tom, čo je im v živote blízke a to čo môžu ešte využiť. Cieľ vzdelávania súvisí so znalosťami potrieb seniorov - zistenie oblastí záujmov napomáha vytvárať programy vzdelávania šité na mieru. Vzdelávacími aktivitami môžeme napríklad prispieť k adaptácii, napomôcť pri orientácii v nových situáciách, vďaka vzdelávaniu dostáva senior informácie o dianí okolo seba, má možnosť samostatne sa rozhodovať a nebyť závislý na svojom okolí. Edukácia klientov sociálnych služieb napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu a preto sa musí tento fakt premietať pri koncipovaní a realizácii vzdelávacej politiky (Palán, Langer, 2008).

Oblasť vzdelávania seniorov je nezvyčajne široká a netvorí žiaden jednotlivý a vzájomne previazaný systém. Môže mať charakter neprofesijného všeobecného seniorského vzdelávania. Najčastejšie ide napríklad o výučbu počítačovej gramotnosti, trénovanie pamäte. Marhánková (in Šucha, Charvát, Řehan eds., 2011, s. 39) uvádzajú, že zásadnú úlohu zohrávajú „vzdelávacie aktivity ponúkané v centrách pre seniorov.“ Zároveň dodávajú, že subjektívny význam týchto aktivít prekračuje úzko vytýčený koncept celoživotného vzdelávania. Vzdelávacie aktivity predstavovali dôležité mechanizmy štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a v neposlednom rade významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia.

Czesana, Matoušková (2006) vo svojom výskume uviedli, že seniori, ktorí sa počas jedného roka sústavne zúčastňovali cyklu vzdelávacích príležitostí pre nich určených, záujmové vzdelávanie hodnotili kladne a videli v ňom zmysel. Ďalej uviedli, že vzdelávaním kvalitne trávia svoj voľný čas, každá vzdelávacia činnosť im priniesla nové informácie a vzdelávanie taktiež vnímali ako istú spoločenskú udalosť.

tags: #aktivizacia #seniorov #v #zariadeniach