Mnohí ľudia si osobnú asistenciu mýlia s opatrovaním a osobných asistentov a asistentky nesprávne pokladajú za opatrovateľov a opatrovateľky. Je preto dôležité vysvetliť najčastejšie sa opakujúce omyly a objasniť rozdiely medzi týmito dvoma formami pomoci.
Spoločnosť sa často nazdáva, že ľudia s postihnutím by sa mali snažiť všetko robiť sami alebo s pomocou rodiny a asistencia má byť až posledným riešením, pre ktoré sa rozhodnú. Ak totiž potrebujú asistentov, považuje sa to za uznanie vlastného zlyhania alebo zlyhania okolia. Tento pohľad na asistenciu je zjednodušený a zúžený.
Človeku s telesným postihnutím môžu niektoré činnosti trvať niekoľkonásobne dlhšie ako ľuďom bez postihnutia. Ak by sa napríklad sám obliekal, zabralo by mu to aj niekoľko hodín. Pre mnohých rodinných príslušníkov je prirodzené pomáhať svojmu blízkemu so zdravotným postihnutím. Ak však náročnú starostlivosť poskytujú nepretržite a dlhodobo, môže sa u nich prejaviť prepracovanosť, v dôsledku ktorej prestávajú byť fyzicky a psychicky schopní naplniť všetky potreby svojho príbuzného.
Pomoc sa v týchto prípadoch často zužuje len na nutné fyzické činnosti, pričom spoločenské, kultúrne a iné aktivity človeka s postihnutím sa odsúvajú do úzadia. Rodinní príslušníci nemajú čas ani energiu dostatočne sa venovať ďalším členom rodiny, a už vôbec nie sebe. Dôsledkom býva únava a chýbajúci priestor na vlastné potreby.
Hlavné rozdiely medzi osobnou asistenciou a opatrovaním
Hlavný rozdiel tvorí motivácia, s ktorou sa užívatelia rozhodujú, po akej pomoci siahnu. Cieľom opatrovania je poskytovať každodennú fyzickú pomoc človeku so zdravotným postihnutím. Človek, ktorý využíva opatrovateľskú pomoc, má za cieľ zabezpečiť svoje základné životné potreby (mobilitu, prijímanie potravy, hygienu). Spravidla necíti potrebu aktívneho nastavenia v rozhodovaní o iných svojich potrebách.
Naproti tomu osobná asistencia slúži aj na aktivizáciu osoby s postihnutím a odbremenenie jej rodiny. Užívateľ asistencie má okrem základných potrieb aj tie, ktoré súvisia s jeho realizáciou. Pomoc asistentov mu umožňuje vzdelávať sa, pracovať, založiť si rodinu, pôsobiť v komunite alebo inak sa realizovať.
Pri opatrovaní starostlivosť väčšinou poskytuje člen rodiny alebo profesionálna opatrovateľská služba, ktorú zabezpečuje mesto, samosprávny kraj alebo súkromný provider. Opatrovaní obvykle nemajú možnosť ovplyvniť, od koho pomoc prijmú. V rámci asistencie poskytujú pomoc asistenti, ktorých si zabezpečujú sami užívatelia.
Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce.
Príspevok na osobnú asistenciu poberá ťažko zdravotne postihnutý, ktorý potom vypláca asistenta. Príspevok na opatrovanie poberá sám opatrovateľ.
Legislatíva a podmienky na Slovensku
Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú aj finančnými príspevkami podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Fyzická osoba, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %, sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Peňažné príspevky na kompenzáciu
Peňažné príspevky nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Príjem osoby s ŤZP sa porovnáva so životným minimom.
Príklad výpočtu príjmu: Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Deti pani Jany sú dospelé a samostatné. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby - pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €.
Peňažný príspevok na opatrovanie
Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku, je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie, osobe, ktorá ju opatruje, môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
Opatrovanie je veľmi náročná činnosť - tak po fyzickej ako aj psychickej stránke. Dosť výrazne človeka oberá o sily, energiu a čas.
Kto môže byť opatrovateľ? Opatrovateľom môžete byť aj v prípade, ak nie ste rodinným príslušníkom osoby so zdravotným znevýhodnením. V tomto prípade však musíte žiť s opatrovanou osobou v jednej domácnosti.
Podmienky pre opatrovateľa: Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť, ak opatrovateľ nevykonáva zamestnanie, ktoré je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania, a mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima.
Výška príspevku na opatrovanie sa menila a v roku 2025 je vo výške 615 eur mesačne. Príspevok je rovnaký bez ohľadu na to, či je opatrovateľ pracovne aktívny alebo na dôchodku. Príjem opatrovanej osoby už neovplyvní výšku príspevku.
Ako požiadať o príspevok na opatrovanie? Žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Osobná asistencia
Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri stanovených činnostiach, ktorú vykonáva osobný asistent. Cieľom je umožniť ľuďom s ŤZP viesť čo najnezávislejší život, ich aktivizáciu a sociálne začlenenie.
Osobným asistentom môže byť len osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony, ktorá môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne. Toto obmedzenie neplatí, ak sa vykonáva v čase, keď sa osoba s hendikepom zdržiava mimo miesta svojho trvalého bydliska.
Osobnú asistenciu nemôže vykonávať človek, ktorý je odkázaný na pomoc inej osoby v činnostiach, ktoré má vykonávať ako osobný asistent.
Osobný asistent je dôchodkovo poistený ako tzv. poistenec štátu, štát za neho uhrádza príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Ak vykonáva zárobkovú činnosť, platí poistné na sociálne poistenie rovnako ako iní zamestnanci.
Ako si vybrať osobného asistenta? Osobného asistenta si vyberá fyzická osoba s ŤZP sama. Môže tak urobiť samostatne alebo s pomocou agentúry osobnej asistencie, ktorá môže prevziať administratívnu záťaž.
Rozsah osobnej asistencie: Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa stanoveného zoznamu činností, ktoré si nemôže osoba s ŤZP vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín ročne.
Žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu: Na žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa používa univerzálny formulár žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Je dôležité, aby si osoba podala žiadosť včas, najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom bola príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podaná písomná žiadosť.
Príklady z praxe
Príklad zo štúdia: "Rozhodla som sa ísť študovať do Bratislavy, ďaleko od domova a po mnohých rokoch práve preto, že začala fungovať osobná asistencia a na školách sa pomaličky začali vytvárať podmienky na to, aby sme tam mohli študovať aj my. Jednoducho som jedného dňa usúdila, že už sa to dá. A naozaj som mala šťastie, či už na ubytovanie, alebo na asistentov, a vôbec neľutujem, že som sa tak rozhodla."
Príklad z rodinného života: "Musela som si nanovo uvedomiť, čo je základom vzťahu s deťmi. Prijať, že môžem byť mamou, hoci im už nikdy nenatriem chlieb a sú odkázané na opateru iných rúk. Uvedomila som si, že mamou som preto, že sa s nimi rozprávam a vychovávam ich. Zaujímavé bolo to, že deti tie delegované činnosti, ktoré vykonávali asistentky, prijímali úplne prirodzene, akoby som ich robila ja."
Príklad z každodenného života: "Cítim sa byť zaradená medzi bežných ľudí na ulici, cestujem MHD, chodím do divadla, na kúpalisko, spievať do zboru, chystám kuchársku knihu, teším sa zo života. Asistenta netreba brať ako osobu, ktorá naruší moje súkromie, ale ako obrovského pomocníka, vďaka ktorému dokážem fungovať aj mimo rodiny."
Pravda o tom, ako byť osobným asistentom (7 vecí, ktoré vám nikto nepovie)
Asistencia je vzťah medzi užívateľom a asistentom. Ak tento vzťah nefunguje, nemôže fungovať ani asistencia. Keby nebolo asistencie, bola by som nútená ísť do ústavu, a to si vôbec neviem predstaviť.
Čo vlastne robím, keď asistujem? Vysávam, hľadám susedskú dušu ochotnú dopiecť koláč z pokazenej rúry, balím darčeky, pomáham pri vstávaní a toalete, čakám, kým ma pes pustí pustiť práčku. Tiež improvizujem/e. Šoférovať vozík po slovenských uliciach alebo postupovať úrovňami ľubovoľnej inštitúcie sú často zážitky s neistým výsledkom. Pri tom všetkom často vznikajú komické situácie, takže sa aj veľa smejem/e.
Jedným z cieľov osobnej asistencie je aj odľahčenie rodiny, ktorej členovia poskytujú nepretržitú pomoc svojim príbuzným. Rodinným príslušníkom sa preto neodporúča robiť osobných asistentov svojim blízkym vo veľkom rozsahu. Vhodnejšie je motivovať príbuzných s postihnutím na menšiu závislosť od rodiny a podporovať ich rozhodnutie spolupracovať s inými asistentmi.
Osobný asistent nepomáha užívateľovi pri výkone zamestnania ani pri osobných potrebách cez pracovný čas. Osobný asistent však môže užívateľa sprevádzať do a zo zamestnania. V tomto prípade sa hodiny do rozsahu osobnej asistencie započítať môžu. Pokiaľ človek so zdravotným postihnutím potrebuje pri výkone zamestnania pomoc inej osoby, môže požiadať o pracovného asistenta.
tags: #osobna #asistencia #a #opatrovatelska #sluzba