Podmienky pre zamestnanca so zdravotným postihnutím (ZŤP)

Nepriaznivý zdravotný stav môže znamenať znevýhodnenie v pracovnom živote. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je preto podporované rôznymi spôsobmi, aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo.

Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie a legislatíva

Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Dôležité je rozlišovať pojmy v pracovnom práve. Za občana so zdravotným postihnutím sa považuje osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (s preukazom osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nemusí byť zároveň uznaná za invalidnú. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ďalšie osobitné predpisy.

Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek dočasnú, dlhodobú alebo trvalú duševnú alebo telesnú poruchu alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie je prekážkou pri výkone zárobkovej činnosti, preto viaceré právne predpisy ustanovujú povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím a vytvárať im podmienky tak, aby mali prácu čo najviac uľahčenú, ako aj možnosť zriaďovať chránené dielne alebo chránené pracoviská a integračné sociálne podniky tak, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci.

Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.

Povinnosti a výhody zamestnávateľov

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.

Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné z hľadiska odvodov do zdravotnej poisťovne. Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP.

Odvody do zdravotnej poisťovne (od 1. januára 2025):

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Ako si uplatniť povinný podiel zamestnávania ZŤP

Zamestnávatelia si môžu plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím rôznymi spôsobmi:

• Priamym zamestnávaním ZŤP osôb
• Zadávaním zákaziek chráneným dielňam alebo integračným podnikom
• Vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov

Zamestnávatelia predkladajú ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2023 do 31. marca 2024. Na preukázanie zadaných zákaziek je potrebné priložiť fotokópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávka, resp. doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - fotokópia dokladu o priznaní postavenia integračného podniku, chránenej dielne, fotokópia dokladu o priznaní postavenia chráneného pracoviska, fotokópia výpisu z obchodného registra, fotokópia výpisu zo živnostenského registra, fotokópia živnostenského listu, fotokópia rozhodnutia, alebo oznámenia Sociálnej poisťovne, alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z.).

Zákon o službách zamestnanosti stanovuje povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Sankcie za nesplnenie povinnosti

Zamestnávateľa, ktorý neplní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, môže nasledovať sankcia v podobe odvodu podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti. Každoročné preukazovanie splnenia povinnosti úradu práce je do 31. marca.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím.

Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Osoby so zdravotným postihnutím často vyžadujú primeranú formu pomoci alebo osobitný prístup, aby mohli vykonávať svoju prácu, t.j. primerané úpravy. Pri zamestnávaní zdravotne znevýhodnených ľudí je vhodné dohodnúť sa, aby títo sami uviedli aké úpravy považujú pre seba za nevyhnutné. Zamestnanci so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo na vzdelávanie ako ostatní. Osobám so zdravotným postihnutím by malo byť v rámci možností tiež umožnené aktívne sa zúčastňovať na pracovných aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje. Ako príklad môže slúžiť vytvorenie podmienok, akými sú úprava pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, práca z domu, telepráca.

Integrovaná posudková činnosť a kompenzácie

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z.

Majetkové pomery a peňažné príspevky

Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Peňažné príspevky pre ZŤP

Podľa posúdenia môže byť pacientovi priznaný plný alebo čiastočný invalidný dôchodok. Sociálne dôsledky postihnutia sa zvyčajne kompenzujú peňažným príspevkom. Pre jeho poskytnutie je nutné podať žiadosť na príslušnom Úrade práce a sociálnych vecí a rodiny.

Úprava osobného motorového vozidla:

Peňažný príspevok je možné poskytnúť najviac vo výške 13 277,58 € a je určený na úpravu osobného motorového vozidla. Možno ho poskytnúť aj viac krát na rôzne úpravy osobného motorového vozidla, pričom celkový súčet poskytnutých príspevkov nesmie presiahnuť v období siedmich rokov sumu 13 277,58 €. Výška peňažného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny úpravy osobného motorového vozidla a príjmu osoby s ŤZP.

Kúpa motorového vozidla:

Od 1. augusta štát pomáha ZŤP osobám pri kúpe vozidla s maximálnou sumou 13 277,58 €, ale pre vozidlá s automatickou prevodovkou môže dosiahnuť až 16 596,96 €. Pred novelou zákona boli tieto sumy stanovené na 6 638,79 € a 8 298,48 €. Výška štátneho príspevku pre ZŤP sa určuje individuálne na základe posúdenia potreby kompenzácie zvýšených výdavkov.

Pri opatrovaní člena rodiny sa dá požiadať aj o opatrovateľský príspevok. Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je určený pre zabezpečenie mobility ZŤP osôb, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu vozidlom. Žiadosť o príspevok sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý závisí od miesta trvalého bydliska žiadateľa. Cena vozidla môže byť zohľadnená najviac do výšky 26 555,14 €. Pre získanie zľavy na auto pre ZŤP je potrebné splniť niekoľko podmienok, vrátane potvrdenia závislosti na individuálnej preprave do zamestnania, školy alebo služby.

Proces získania preukazu ZŤP

Proces získania preukazu ZŤP zahŕňa niekoľko krokov:

1. Lekárska prehliadka: Pred podaním žiadosti je nevyhnutné absolvovať lekársku prehliadku, ktorej výsledky budú dôležité pre posúdenie zdravotného stavu a následného posúdenia statusu ako ťažko zdravotne postihnutého občana. Tlačivo lekárskeho posudku vyplní obvodný lekár. Žiadateľ ho musí predložiť spolu s kópiami všetkých potrebných posudkov od odborných lekárov.
2. Posúdenie invalidity: Následne bude žiadateľ o preukaz ZŤP pozvaný na lekársku prehliadku k posudkovému lekárovi, ktorý rozhodne o rozsahu invalidity a o možnosti poberania invalidného dôchodku.
3. Rozhodnutie: V priebehu 30 dní obdrží človek rozhodnutie, na ktoré je možné sa odvolať.
4. Žiadosť na ÚPSVaR: O získanie preukazu ZŤP je nevyhnutné požiadať ÚPSVaR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) na odbore sociálnych vecí a rodiny, podľa miesta trvalého bydliska. Vyplnené tlačivá odovzdá na odbore sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR.

Nárok na získanie preukazu ZŤP vzniká až po vydaní posudku, v ktorom miera funkčnej poruchy musí byť minimálne 50%. V opačnom prípade preukaz ZŤP nie je vystavený a dotyčná osoba nie je považovaná za ťažko zdravotne postihnutého občana. Všeobecne platí, že schválenie ZŤP môže trvať približne 2 až 3 mesiace. V prípade jednoduchých zdravotných postihnutí môže byť schválenie ZŤP rýchlejšie, približne do 1 mesiaca.

Parkovací preukaz a cestovanie

Získanie parkovacieho preukazu pre ZŤP prináša mnoho výhod, ktoré sú stanovené v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Tento parkovací preukaz poskytuje držiteľovi možnosť parkovať vo vyhradených oblastiach a uľahčuje jeho pohyb v meste. Žiadosť o parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa podáva priamo na oddelenie kompenzácií a posudkových činností Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska. Dôležité je umiestniť parkovací preukaz v prednej časti vozidla tak, aby bola jeho predná časť jasne viditeľná na účely kontroly.

ZŤP môžu požiadať aj o preukaz na vlaky zadarmo, ak majú zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. a sú odkázaní na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Držitelia preukazov ZŤP si nemusia kupovať elektronické diaľničné známky. Žiadosti o oslobodenie od úhrady sa podávajú priamo cez internetový portál eznamka.sk. K registrácii je potrebná kópia parkovacieho preukazu ZŤP a kópia osvedčenia o evidencii vozidla alebo technického osvedčenia vozidla.

Obmedzenia práce nadčas pre ZŤP

Zákonník práce pamätá na špecifické potreby zamestnancov so zdravotným postihnutím a stanovuje určité obmedzenia týkajúce sa práce nadčas. Zákonník práce zakazuje nariaďovať prácu nadčas zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikové práce. Prácu nadčas je však možné s týmito zamestnancami dohodnúť výnimočne pri prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu.

Zamestnávateľ je povinný brať do úvahy zdravotný stav zamestnanca so ZŤP a nemôže mu nariaďovať prácu nadčas, ak by to ohrozilo jeho zdravie. V prípade, ak zamestnanec so ZŤP nesúhlasí s prácou nadčas, zamestnávateľ by mu ju nemal nariaďovať.

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce, výška príplatku za prácu nadčas je minimálne 35 %. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zvýšenú ochranu občanov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch zabezpečuje Zákonník práce. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

tags: #ake #podmienky #pre #zamestanca #ztp