Profesionálne hranice v opatrovateľstve: Etika, výzvy a podpora

Domáca opatrovateľská služba je dôležitou súčasťou sociálnej starostlivosti na Slovensku. Opatrovateľky zohrávajú kľúčovú úlohu pri pomoci seniorom a zdravotne znevýhodneným osobám, aby mohli čo najdlhšie zostať vo svojom domácom prostredí. Táto práca si vyžaduje nielen odborné zručnosti a trpezlivosť, ale aj znalosť práv a povinností, ktoré sú s ňou spojené.

Turnusové opatrovanie je špecifická forma práce, ktorá presahuje rámec bežného zamestnania a zasahuje do osobných vzťahov a rodinného života opatrovateľky. Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu vzťahu medzi opatrovateľkou a klientom, s dôrazom na etické aspekty, výzvy, s ktorými sa opatrovateľky stretávajú, a možnosti podpory pre túto náročnú profesiu.

Práva a povinnosti domácej opatrovateľky

Je rozdiel medzi domácou opatrovateľkou a domácou zdravotnou starostlivosťou (ADOS) a od toho sa aj líšia práva a povinnosti opatrovateľky v domácom prostredí. Opatrovateľka by mala mať jasne stanovené podmienky práce, a to buď formou pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce.

Práva domácej opatrovateľky

• Právo na spravodlivé pracovné podmienky: Opatrovateľka má nárok na spravodlivé odmeňovanie podľa dohody so zamestnávateľom alebo klientom. V prípade zamestnania cez agentúru musí byť dodržaná minimálna mzda podľa platných zákonov.
• Právo na bezpečné pracovné prostredie: Opatrovateľka by mala pracovať v podmienkach, ktoré neohrozujú jej zdravie. Má právo odmietnuť vykonávanie nebezpečných alebo nadmerne fyzicky náročných úloh.
• Právo na odpočinok a prestávky: Každý pracovník má nárok na primeraný čas na oddych počas pracovného dňa. Pri dlhodobom opatrovaní v domácnosti by mal byť zabezpečený čas na regeneráciu.
• Právo na zdravotné a sociálne poistenie: Ak pracuje na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu so sociálnym poistením, má nárok na nemocenské dávky, dôchodkové poistenie a ďalšie sociálne benefity.
• Právo na ochranu pred zneužívaním: Opatrovateľka má právo na rešpektujúce zaobchádzanie a môže sa brániť v prípade akéhokoľvek zneužívania alebo neetického správania zo strany klienta či zamestnávateľa.

Povinnosti domácej opatrovateľky

• Starostlivosť o seniora alebo osobu so zdravotným znevýhodnením: Pomoc pri hygiene (umývanie, sprchovanie, česanie, obliekanie), asistencia pri stravovaní a pitnom režime, pomoc pri mobilite a pohybe, starostlivosť o vylučovanie (výmena plienok, sprevádzanie na toaletu).
• Zabezpečenie hygieny a čistoty v domácnosti: Udržiavanie čistoty v izbe klienta, pranie a upratovanie podľa potreby, starostlivosť o osobné veci klienta.
• Nákup potravín a drogérie, príprava jedla a umývanie riadu, upratovanie, pranie a žehlenie, starostlivosť o lôžko a bielizeň.
• Podpora sociálnej pohody klienta: Komunikácia a trávenie času s klientom, aby sa predišlo pocitu osamelosti, podpora aktívneho života, napríklad prechádzky alebo jednoduché cvičenia.
• Dodržiavanie etických pravidiel: Rešpektovanie súkromia klienta a jeho rodiny, zachovanie dôvernosti informácií o zdravotnom stave klienta.
• Spolupráca s rodinou a odborníkmi: Informovanie rodiny o zdravotnom stave a potrebách seniora, spolupráca s lekármi, zdravotnými sestrami a sociálnymi pracovníkmi.
• Dodržiavanie pracovnej disciplíny: Dochvíľnosť a spoľahlivosť pri práci, neprekračovanie dohodnutých kompetencií (napr. opatrovateľka nesmie vykonávať lekárske zákroky, ktoré patria do kompetencie zdravotníckeho personálu).

Turnusové opatrovanie ako spôsob života a jeho skryté náklady

Turnusové opatrovanie nie je len práca, je to spôsob života. Opatrovateľka sa stáva človekom, ktorý žije dva paralelné životy - doma má partnera, deti a rodinu, zatiaľ čo v zahraničí alebo v inom meste má klienta, dom a povinnosti. V žiadnom z týchto životov nie je úplne prítomná, čo nie je jej vina, ale dôsledok náročnosti tejto práce.

Práca v domácnosti klienta je nepretržitá, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Aj keď si rodina myslí, že opatrovateľka si v noci oddýchne, realita býva iná. Po návrate domov ju čaká ďalšia šichta: nákupy, deti, škola, upratovanie a starosť o rodičov. Partner ju vidí najmä unavenú alebo podráždenú. Opatrovanie je výnimočná práca, ktorá si vyžaduje skryté náklady, nie na peniaze, ale na vzťahy, rodiny a srdcia. To nie je dôkaz, že opatrovateľka miluje svojich blízkych menej, práve naopak - často je to dôkaz, že pre nich robí všetko, čo môže.

Manželstvá opatrovateliek nekončia vždy dramaticky, často sa rozpadnú potichu. Muži často nevedia, ako svoju ženu podporiť. Dá sa tomu vôbec zabrániť? Nie vždy. Úprimne: nie každý vzťah prežije turnusy. Dôležité je, aby sa problémy riešili včas, nie až keď je ticho medzi partnermi také veľké, že už ho ani jeden z nich nemá silu zmeniť.

Náplň práce opatrovateľky a jej predpoklady

Náplňou práce opatrovateľky je starostlivosť o seniorov. Pomáha im s činnosťami, ktoré už nedokážu bezpečne a pohodlne vykonať sami. Opatrovanie seniorov je náročná práca, a preto je potrebné, aby bola opatrovateľka v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii. Tá umožňuje, aby bez väčších problémov zvládala striedanie práce s odpočinkom, prispôsobila sa životnému štýlu pacienta a zároveň si zachovala pozitívnu náladu. Dôležitá je tiež odolnosť voči stresu, empatia a schopnosť rýchlo sa aklimatizovať na nové prostredie a nových ľudí.

Opatrovanie ako poslanie

Najlepšie vykonávajú svoju prácu tie opatrovateľky, ktoré sa so svojím povolaním stotožnili, baví ich a chcú ho vykonávať najlepšie, ako vedia. Opatrovateľky by mali svoju prácu vykonávať z vlastného presvedčenia, pretože sú motivované pomáhať druhým a napĺňa ich to. Starostlivosť o starých alebo nevládnych ľudí je potrebná činnosť, ktorá si zaslúži úctu a rešpekt. Opatrovateľka by mala o klientovi vedieť čo najviac, preto pomôže si niektoré veci zapisovať.

Čo profesionálna opatrovateľka nerobí?

• Opatrovateľka nie je nervózna, keď pacientovi niečo dlho trvá, netlačí naňho a ani ho nenaháňa. Je trpezlivá a rešpektuje, že starší ľudia potrebujú dostatok času.
• Neskáče pacientovi do reči, nie je drzá a ironická. K práci opatrovateľky patrí aj schopnosť aktívne počúvať a komunikovať s úctou. Ak jej niečo vadí, snaží sa problém rozumne a pokojne vyriešiť.
• Nie je podráždená a neprenáša zlú náladu na pacienta. Napriek tomu by si mala opatrovateľka zachovať pozitívny prístup a neprenášať zlú náladu na pacienta. Jej úlohou je totiž zabezpečiť nielen fyzickú pohodu, ale tiež psychickú a sociálnu.
• Opatrovateľka pacienta nehreší a nekričí naňho. V prípade, ak sa pacient dopustí omylu, opatrovateľka ho nekarhá, nekomentuje jeho nešikovnosť, ale snaží sa mu pomôcť. Neponižuje ho a správa sa k nemu ako k seberovnému.
• Opatrovateľka pacienta neohovára, ani ho nezosmiešňuje pred inými ľuďmi. Súčasťou práce opatrovateľky je aj diskrétnosť. Stáva sa súčasťou života opatrovanej osoby a tiež jej rodiny, býva svedkom udalostí, ktoré sa v rodine odohrávajú. Nemá právo tieto záležitosti riešiť s cudzími ľuďmi.
• Opatrovateľka nesmie byť bojazlivá, pasívna, ani agresívna. Opatrovateľka musí byť psychicky vyrovnaná a dobre znášať stres. Ak je neistá, stále sa ospravedlňuje. Urobí všetko, aby sa vyhla konfliktom, namiesto toho, aby sa ich naučila rozumne riešiť. Neustále sa sťažuje, moralizuje, v prejave jej chýba istota. Pri agresívnom správaní je neustále pripravená k útoku, nemá problém pacienta alebo ostatných ľudí okolo zraniť.
• Nevie si priznať pochybenie a viní ostatných. Vyrovnaná osoba však dokáže priznať, že urobila chybu a snaží sa urobiť všetko pre to, aby ju napravila a v budúcnosti sa podobným chybám vyhla.
• Nesnaží sa s pacientom manipulovať. Opatrovateľka sa nesnaží pacienta vydierať krikom, výčitkami, plačom, sľubmi ani lichotením. Nehucká ho proti členom jeho rodiny a nepýta si od neho peniaze.

Každý jeden klient potrebuje vedieť, že jeho opatrovateľka je tu pre neho, rozumie mu a snaží sa mu pomôcť ako najlepšie vie. Je dôležité snažiť sa vcítiť do jeho potrieb a nálad. Treba mu pomáhať, motivovať ho k tomu, aby niektoré úkony vykonával samostatne alebo s pomocou.

Vzťah pacient - opatrovateľka - rodina

Hneď na začiatok je potrebné zdôrazniť, že tak, ako by opatrovateľka mala voči klientovi dodržiavať určité zásady správania, takisto by sa podľa nich mali riadiť klient a jeho najbližší. Správanie cudzích ľudí je však veľmi ťažko ovplyvniť. Opatrovateľka si od rodiny zaslúži rešpekt a úctu, veď sa stará často o ich najbližších príbuzných, ďaleko od svojej rodiny.

Klient svoje správanie často nevie ovplyvniť v dôsledku choroby, alebo postihnutia, preto je v takomto prípade potrebné brať množstvo vecí tak povediac „z nadhľadu“. Neznamená to však, že je potrebné tolerovať akékoľvek neprístojné správanie a ak je niečo nad rámec, alebo sa klient zrazu začne správať odlišne ako je zvykom, okamžite to treba konzultovať s rodinou a lekárom.

Dilema domácej starostlivosti vs. umiestnenie do zariadenia

Pre mnohé rodiny prichádza moment, keď sa musia rozhodnúť, či sa o svojho rodiča postarajú doma alebo ho umiestnia do zariadenia. Prvým impulzom na presun do zariadenia býva najčastejšie strata pohyblivosti či poruchy správania, na ktoré rodina nestačí. Táto dilema čaká väčšinu dospelých detí, ak sa ich rodič v starobe nedokáže o seba postarať.

Odborníci na starostlivosť o chorých či postihnutých seniorov zdôrazňujú, že prvoradá má byť domáca starostlivosť. Dôvodom je zníženie rizika dodatočných nemocničných nákaz a najmä zachovanie identity starého človeka, ktorý netrpí pocitom nepotrebnosti a dožitia v cudzom prostredí.

Pre úspešnú domácu starostlivosť sú však potrebné tri základné podmienky:

• Motivácia: Chcieť to pre rodiča spraviť, čo by malo byť v rodine samozrejmé.
• Znalosti: Vedieť, ako sa o rodiča postarať, najmä ak si starostlivosť vyžaduje zvládnutie niektorých odbornejších úkonov.
• Možnosti: Nachádzať sa v situácii, keď možno takúto starostlivosť vykonávať.

Najčastejšími dôvodmi, prečo sa rodina rozhodne umiestniť seniora do zariadenia, je situácia, keď prestal byť mobilný, a preto ho treba napríklad polohovať 24 hodín denne a tiež keď trpí poruchami správania (napríklad pri demenciách) či poruchami spánku.

Finančná podpora pre domácich opatrovateľov

Domáci opatrovatelia môžu od štátu získať príspevok. Zákon jeho výšku viaže na životné minimum. Do konca júna, ak opatrujete jednu osobu a nepoberáte žiadnu z dôchodkových dávok, môže byť 216,61 eura. O príspevok na úrade práce žiada osoba, ktorá bude opatrovať, nie opatrovaný človek. Žiadateľ musí spĺňať viac podmienok. Jednou z nich je, že patrí do rodiny (zákon presne vymenúva vzťah, v akom môže byť), alebo musí s opatrovaným človekom bývať. Opatrovaný človek musí byť ťažko zdravotne postihnutá osoba, ktorá je na opatrovanie odkázaná. Či to tak je, určuje sa posudkom. Ten vypracúva úrad práce, kde sa aj o príspevok žiada.

Opatrovateľská služba ako alternatíva

Senior môže zostať v domácom prostredí aj v prípade, že pre neho zabezpečíte opatrovateľskú službu. O tú sa žiada na miestnom či na obecnom úrade, po žiadosti opäť nasleduje posudok odkázanosti. Poplatok za opatrovateľskú službu určuje samospráva všeobecne záväzným nariadením. Na hodinu to zvyčajne vychádza do dvoch eur, no suma sa líši podľa času, kedy opatrovateľka príde. Za nočné hodiny, víkendy či sviatky sa pripláca. Za ako dlho sa vám podarí opatrovateľku vybaviť, závisí od kapacít. Na posúdenie odkázanosti je lehota 30 dní, no v praxi sa vybavuje aj rýchlejšie. V istej miere je možná aj kombinácia príspevku na opatrovanie a opatrovateľskej služby či pobytu v stacionári.

Čakanie na umiestnenie do zariadenia

Ak sa stav seniora zhoršil a je vhodnejšia ústavná starostlivosť, treba sa pripraviť na čakanie. Lehoty sú rôzne, niekde sa čaká pár mesiacov, inde rok. Existuje viac druhov zariadení s rôznymi sociálnymi službami, ktoré spolufinancujú obce či župy. Platí sa v nich preto menej ako v súkromných zariadeniach, no na umiestnenie musíte spravidla počkať. Odkázanosť na jednotlivé druhy zariadení posudzuje príslušná samospráva. Dlhšie sa čaká najmä v zariadeniach pre seniorov (po starom domov dôchodcov). Umiestnenie často závisí od prirodzeného úbytku - úmrtnosti - v zariadení. Miesto či lôžko sa tiež uvoľní zmenou rodinnej situácie, prípadne aj odchodom klienta do špecializovaného zariadenia pre zmenu jeho zdravotného stavu, vraví hovorkyňa mestského úradu v Trenčíne Erika Ságová. Čakacia lehota v zariadení opatrovateľskej služby (prechodná pobytová služba) je v hlavnom meste v rozmedzí jedného mesiaca, najviac pol roka. Platby v domovoch pre seniorov, ak pobyt dotuje samospráva, sa pohybujú od zhruba 130, no aj 250 eur na mesiac (ubytovanie a obslužné činnosti) plus strava (3 až 6 eurá denne). Záleží na tom, aké služby človek potrebuje.

Kombinovanie príspevku a opatrovateľskej služby

Pre kombinovanie príspevku na opatrovanie so sociálnou službou platia limity a formality. Ak poberáte opatrovateľský príspevok a chcete využiť službu denného stacionára, je dôležité dodržať požiadavku na plný príspevok, v stacionári teda nebude dlhšie ako 20 hodín týždenne. Čas prevozu opatrovanej osoby do a z denného stacionára sa nezapočítava do rozsahu poskytovanej sociálnej služby. Pri opatrovateľskej službe platí limit osem hodín mesačne. Ak sa opatrovanej osobe poskytuje denná pobytová sociálna služba viac ako 20 hodín týždenne, základná výška peňažného príspevku na opatrovanie je nižšia. Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje opatrovateľská služba v rozsahu najviac osem hodín mesačne.

Alzheimerova choroba: výzva pre rodinu a opatrovateľov

Alzheimerova choroba postihuje zhruba 32-tisíc ľudí starších ako 65 rokov na Slovensku. Najväčším problémom pre rodinu a opatrovateľov zvyčajne nebývajú poruchy pamäti. Ak však nastane blúdenie, nástojčivé správanie a osočovanie najbližších, nespavosť, nedodržiavanie hygieny, to sú ťažkosti, ktoré jeden člen rodiny určite a niekedy ani viacerí nemusia zvládnuť ani fyzicky, ani psychicky.

Človek s Alzheimerovou chorobou potrebuje pokojné prostredie a premyslený režim. Pravidelnosť striedania aktivít a oddychu, prechádzky na známe miesta a stretávanie so známymi ľuďmi sú predpokladom spokojného života v známom domácom prostredí aj niekoľko rokov. Rodiny, ktoré trápi Alzheimerova choroba, majú možnosť sa pravidelne stretávať v podpornej skupine v Nitre, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Hronci, vo Veľkom Mederi a v Bratislave.

Ak príbuzní už nezvládajú starostlivosť, obracajú sa na sociálne služby. Zo zákona sa zriaďujú špecializované zariadenia pre ľudí s najťažším zdravotným postihnutím. Takýchto zariadení určených pre osoby s demenciou Alzheimerovho typu je 32. V špecializovaných zariadeniach sa odporúča menší počet klientov, priestor má byť upravený na ich bezpečný pohyb. Starostlivosť zvyčajne poskytuje vyškolený personál, pričom jeden pracovník poskytuje starostlivosť menšiemu počtu klientov ako v bežnom, nešpecializovanom zariadení.

Oddych pre opatrovateľov: odľahčovacia služba

Domáci opatrovatelia, ktorí poberajú od štátu príspevok, majú 30 dní odľahčovacej služby na oddych. Počas týchto dní je zo zákona povinná postarať sa o opatrovaného postihnutého človeka obec. O odľahčovaciu službu treba požiadať na obecnom či mestskom úrade. Obec potom ponúkne pomoc prostredníctvom opatrovateľskej služby, stacionára či pobytového zariadenia. Rozsah zákon stanovuje najmenej na 12 hodín denne.

Zdroje pomoci pre opatrovateľov

Existuje množstvo zdrojov, ktoré môžu pomôcť pri starostlivosti o najbližších:

• Peňažný príspevok na opatrovanie: Poskytuje sa za stanovených podmienok osobe, ktorá opatruje inú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie.
• Opatrovateľská služba: Sociálna služba poskytovaná človeku, ktorý je odkázaný na pomoc iného a stupeň odkázanosti je najmenej II.
• Slovenská Alzheimerova spoločnosť: Poskytuje pomoc domácim opatrovateľom v starostlivosti o ľudí s Alzheimerovou chorobou.
• Denný stacionár: Pre ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu v zariadení na určitý čas počas dňa.
• Zariadenie pre seniorov: Určené pre dôchodcov odkázaných na pomoc inej osoby (stupeň odkázanosti najmenej č. IV) alebo pre dôchodcov, ktorí poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebujú z iných vážnych dôvodov.
• Domov sociálnych služieb: Pre ľudí odkázaných na pomoc iných, stupeň odkázanosti je najmenej V alebo pre osoby, ktoré sú nevidiace alebo prakticky nevidiace a ich stupeň odkázanosti je najmenej III.

Etický rozmer opatrovania

Staroba je v dnešnej dobe zväčša braná ako ekonomické a spoločenské bremeno a je posudzovaná prevažne len z finančného hľadiska. Ale čo tá mravná a duševná stránka, ktorá je nepredstaviteľne dôležitejšia a pre starého človeka hodnotnejšia? Starnutie je našou nevyhnutnou súčasťou, no zároveň jedným z najťažších období v živote každého človeka. Je dôležité si uvedomiť, že starnúci človek vníma všetky aspekty života v úplne iných rozmeroch, ako mladý či zdravý jedinec.

Opatrovateľstvo a etika - filozofia morálky, spolu veľmi úzko súvisia. Od opatrovateľky sa vyžaduje multidisciplinárny prístup. V tejto práci je v prvom rade potrebný pozitívny postoj k poslednej etape ľudského života. Je nevyhnutné prejavovať dôstojnosť a hlboký rešpekt ku každej ľudskej bytosti bez ohľadu na vek, národnosť, vzhľad, pohlavie. Úcta a ľudské porozumenie k starým klientom patria k základným profesionálnym postojom. Je priam nutné, aby si s klientom viedla otvorený dialóg. Len takto si medzi sebou vytvoríte dôveryhodnosť, ktorá je taká dôležitá a ktorá tvorí základ tvojej práce.

Tipy pre začínajúce opatrovateľky

Ak si začínajúca opatrovateľka, je dôležité mať na pamäti niekoľko vecí:

• Komunikácia: Veď s klientom otvorený dialóg. Starí ľudia prevažne nemajú problém otvoriť sa a podeliť sa s cudzími osobami o svojich strastiach či radostiach. Na tebe je však prijať to a láskavo ich vypočuť, pretože ty si možno jediná osoba, s ktorou sa necítia byť sami a s ktorou prichádzajú do kontaktu.
• Motivácia: Klienta chváľ pri akomkoľvek aj minimálnom úspechu, ktorý je inak už nad jeho schopnosti či zručnosti, podporovať ho, aby sa tešil z maličkostí.

tags: #opatrovatelka #sa #miluje #s #klientom