Komplexná starostlivosť o ležiacich pacientov v domácom prostredí: Rady a postupy pre rodiny a opatrovateľov

Starostlivosť o ležiaceho pacienta si vyžaduje špecifické postupy a prístupy. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na postupy a zásady starostlivosti o ležiaceho pacienta, s cieľom zabezpečiť jeho telesnú a duševnú pohodu. Cieľom je poskytnúť praktické rady a informácie pre rodinných príslušníkov, opatrovateľov a zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa starajú o imobilných pacientov v domácom prostredí alebo v zdravotníckych zariadeniach. Mnohí z Vás sa rozhodli, že si pri sebe nechajú svoju mamičku po porážke, nehybného brata po úraze, ležiacu svokru, plne odkázanú na pomoc druhej osoby, čiastočne imobilného strýka a podobne. Opatrovanie v domácom prostredí je určite náročné nielen pre opatrovníkov, ale aj pre ďalších členov domácnosti. Mnoho dlhodobo chorých pacientov alebo ľudí v závere života trávi čas radšej v príjemnom prostredí svojho domova, ktorý dobre poznajú. Našim cieľom je umožniť pacientom zostať v pohodlí a bezpečí svojho domova a zároveň im zabezpečiť potrebnú zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Pochopenie imobility a jej dôsledkov

Imobilita, teda neschopnosť voľného a účelového pohybu, predstavuje závažné zdravotné riziko. Imobilný človek je definovaný ako osoba, ktorá nie je schopná samostatného, voľného a účelového pohybu. Preto je každý imobilný pacient v istej miere pri rôznych bežných činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby. K rozvoju imobility u pacientov môže viesť viacero zdravotných problémov. Dlhodobá imobilita má závažný vplyv na telesný, ako aj psychický stav človeka. V dôsledku dlhodobej inaktivity, najmä u starších ľudí, postupne dochádza k zmenám v činnosti viacerých orgánových systémov. Tento komplex príznakov, ktoré vznikajú v dôsledku obmedzenia pohybu, označujeme ako imobilizačný syndróm.

Prejavy imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na:

  • Psychické: strata motivácie, depresia, apatia, úzkosť, strach.
  • Somatické: atrofia svalstva, vznik kontraktúr, zhoršenie kardiálnej funkcie, zvýšenie rizika vzniku trombózy.

Imobilizačný syndróm môže byť spúšťačom celého radu komplikácií, ktoré môžu mať až fatálny koniec. Prevencia vzniku imobilizačného syndrómu preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti o imobilného pacienta.

Schéma imobilizačného syndrómu a jeho prejavov

Zásady starostlivosti o ležiaceho pacienta

Jednotlivé úkony starostlivosti a potreby pacienta úzko súvisia s jeho zdravotným stavom. Pacienti, ktorí sú na lôžko pripútaní úplne, budú potrebovať opateru a starostlivosť častejšie a vo väčšej miere, než tí, ktorí sú čiastočne schopní vykonávať niektoré úkony sami. Najdôležitejšie však je, aby ste k nim vždy pristupovali s trpezlivosťou, súcitom a láskou. Pri starostlivosti o imobilného pacienta by ste mali postupovať podľa týchto zásad:

  • Precíznosť: Keďže sa pacient nevie o seba postarať sám, je dôležité, aby ste napríklad v rámci jeho hygieny vykonali všetky úkony poctivo a precízne. Zabránite tak vzniku podráždenia, zaparenia či infekcií.
  • Pravidelnosť: Nájdite si spolu s vašim blízkym či pacientom režim, dbajte na pravidelnosť hygieny (minimálne ráno a večer) a tiež pravidelnú zmenu polohy.
  • Individuálny prístup: Nezabúdajte, že každý človek je iný, má iné potreby a pocity, snažte sa s ním čo najviac komunikovať to, čo cíti, potrebuje a ako sa má.
  • Empatia: Je veľmi dôležité prejaviť empatiu a poskytnúť dotyčnému dostatočnú pomoc, ktorú potrebuje.
  • Trpezlivosť a obetavosť: Starostlivosť o milovaného človeka, ktorý je odkázaný na svojich príbuzných, si vyžaduje dávku odhodlania, trpezlivosti a často i obetavosti.

Či už sa o ťažko chorého seniora staráte vy, alebo vám pomáha ošetrovateľská, prípadne opatrovateľská agentúra, vždy je najlepšie, ak sa ku pacientovi správate ako k najlepšiemu kamarátovi. Holistický prístup sa zameriava na to, aby sa na pacienta pozeralo ako na osobu a nie na výkon práce. Napríklad pri hygiene, kŕmení, polohovaní sa treba zaujímať aj o psychický stav pacienta a nie len o to, či bola práca vykonaná.

Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta

Správne vykonaná hygiena pomáha zvýšiť komfort pacienta a zároveň funguje ako prevencia pred vznikom infekcie, či dekubitov. Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta by mala zahŕňať starostlivosť o pokožku, vlasy, nechty, zuby, ústa, uši a oblasť genitálií. Pri imobilnom pacientovi prebieha celá očista na posteli. Pravidelná hygiena ležiaceho pacienta je kľúčová pre zdravie tela aj ducha.

Hygienické potreby pre ležiaceho pacienta

Hygienickú starostlivosť o imobilného pacienta môžeme rozdeliť na 3 fázy:

  • Ranná toaleta: Zahŕňa starostlivosť o tvár, ruky, ústnu dutinu, intímnu hygienu, starostlivosť o vlasy, úpravu postele a posteľnej bielizne, v lete aj celkový kúpeľ chorého na posteli, prezlečenie pyžama. V rámci rannej hygieny je potrebné umyť tvár, ústnu dutinu, skontrolovať, či sú čisté uši, nos i oči. Podľa potreby môžete vykonať i hygienu genitálií. Pokiaľ je šanca, že sa váš pacient alebo blízky bude počas dňa pohybovať, je vhodné prezliecť ho do domáceho oblečenia. Pomôže mu to zachovať si akýsi pocit aktívnosti a rozdelenia dňa na „aktívny“ čas a čas odpočinku.
  • Večerná toaleta: Prebieha obdobne ako ranná toaleta, s tým rozdielom, že prichádza čas na kúpeľ. Pri večernej hygiene môžete postupovať podobne ako pri rannej.
  • Priebežná toaleta: Zahŕňa pomoc s vylučovaním moču a stolice a v prípade inkontinencie pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok.

Kúpanie

Hlavným cieľom kúpania je očistiť telo od všetkých nečistôt, potu, choroboplodných zárodkov, odlupovanej pokožky a ďalších vecí. Takéto čistenie chráni telo pred infekciami a tiež podporuje zdravý krvný obeh a pohodlie pacienta. V závislosti od možností a pohyblivosti pacienta je možné túto procedúru vykonať ako: kompletný posteľový kúpeľ, čiastočný kúpeľ, kúpeľ vo vani alebo sprchovacom kúte. V prípade posteľového kúpeľa vám postačí lavór s teplou vodou, umývacie rukavice alebo žinky a uteráky. Pri umývaní by ste mali byť naozaj dôkladní. Je potrebné odstrániť z pokožky nečistoty, pot aj odumretú pokožku. Perineálna starostlivosť sa uskutočňuje lôžkovým kúpeľom, sprchovacím kútom alebo vaňou a najčastejšie sa vykonáva u pacientov postihnutých inkontinenciou a diaforéziou.

Ústna hygiena a starostlivosť o nechty

Netreba zabudnúť na ústnu hygienu dvakrát denne. Nechty by mal mať ležiaci pacient vždy čisté. Len tak sa dá predísť infekcii alebo poraneniu.

Prebaľovanie ležiaceho pacienta

Prebaľovanie ležiaceho pacienta je ďalším zo základných hygienických úkonov. Je nevyhnutné predovšetkým u tých pacientov, ktorým zdravotný stav neumožňuje používanie klasickej toalety ani toaletného kresla. Vopred si pripravte všetko potrebné - rukavice, absorpčnú podložku, čistú plienku, pomôcky na umytie intímnych partií. Postupujte nasledovne:

  1. Umyte si ruky a natiahnite si rukavice.
  2. Pod pacienta umiestnite absorpčnú podložku.
  3. Opatrne ho otočte na bok.
  4. Odstráňte znečistenú plienku a umyte intímne partie pacienta (vždy spredu dozadu).
  5. Pokožku dobre osušte, predovšetkým v kožných záhyboch.
  6. V prípade potreby môžete použiť krém na ochranu pred zapareninami.
  7. Rozložte čistú plienku a podsuňte ju pod pacienta.
  8. Pacienta následne prevráťte späť na chrbát a upravte plienku.

Plienka má v predu siahať tesne pod pupok, v zadu k pásu. Pri ťažkom úniku moču či stolice, ktorý je nepríjemnou súčasťou každodenného života imobilných pacientov, je možné požiadať o príspevok na výdavky spojené s opotrebovaním šatstva. Pri ťažkom stupni, ktorý sa zvyčajne týka starších a imobilných pacientov, vám môže lekár predpísať pomôcky hradené poisťovňou až do 51,94 EUR mesačne. Správny výber inkontinenčných pomôcok vyvinutých špecialistami je prostriedkom na zlepšenie celkového fyzického aj psychického pohodlia pacienta.

Ako otočiť ležiaceho pacienta

Polohovanie a prevencia proti preležaninám (dekubitom)

Polohovanie predstavuje základ prevencie tvorby preležanín. Dlhodobé ležanie či napríklad sedenie na invalidnom vozíku môže mať za následok vznik nepríjemných a bolestivých preležanín, zvaných aj dekubity. Ide v podstate o ťažko sa hojace rany, ktoré vznikajú tlakovým poškodením tkanív. Zabezpečiť zmenu polohy imobilného pacienta je potrebné počas dňa minimálne každé 2 hodiny a počas noci minimálne každé 3 hodiny. Pri každej zmene polohy si zároveň všímajte zmenu farby kože. Každé začervenanie pokožky predstavuje riziko rozvoja dekubitov. Polohovanie môžete spojiť aj s masážou, pasívnym cvičením, či vykonaním hygieny. Najlepším spôsobom, ako vzniku dekubitov predísť, je pacienta pravidelne polohovať. To znamená, že ležiaceho pacienta je potrebné otáčať, prípadne meniť jeho pozíciu tak, aby nebol tlak vyvíjaný neustále len na jednu časť tela. Buďte však opatrný - aj polohovanie má svoje pravidlá a musí byť urobené správne. Ďalším zo skvelých spôsobov, ako pacientovi pomôcť s prevenciou proti preležaninám, sú masáže. Masáž pomáha zlepšiť cirkuláciu krvi, čo je veľmi dôležité nielen pre ochranu pred dekubitmi, ale aj pre celkové prekrvenie organizmu. Starostlivosť o pacienta na lôžku zahŕňa i starostlivosť o poranenie kože a tkanív pod ňou, ktoré sú výsledkom príliš dlhého sedenia alebo ležania v jednej polohe.

Techniky polohovania

Poznáme viacero polôh, do ktorých možno umiestniť pacienta. Každá z nich má však svoje pravidlá, výhody a riziká:

  • Poloha na chrbte: Poloha zmierňuje tlak na krížovú kosť a päty, podporuje správne vyrovnanie chrbta. Poloha je nápomocná pri žilovom návrate u hypotenzných pacientov, ale zároveň je rizikom pri dyspnoe.
  • Poloha na boku: Poloha je vhodná pre pooperačné zotavenie, avšak treba podotknúť, že predstavuje zvýšené riziko vzniku dekubitov a poškodenia nervov.
  • Poloha s vyvýšenou hlavou (Fowlerova poloha): Práve takýto sklon hlavy a poloha v ľahu podporuje expanziu hrudníka a pľúc. Táto poloha je veľmi vhodná pre pacientov so srdcovými, respiračnými alebo neurologickými ťažkosťami.
  • Vysoká Fowlerova poloha: Táto poloha podporuje expanziu pľúc, čo je veľmi prospešné pre ľudí s ťažkosťami s dýchaním (pre tých, ktorí majú problém s výdychom). V tomto prípade je však riziko pádu väčšie, opatrovatelia by mali zabezpečiť, aby pacienti boli ozaj dobre sledovaní a bezpečne sedeli na posteli.
  • Poloha na bruchu: Ideálna poloha pre extenziu bedrových a kolenných kĺbov. Je nápomocná pri odvodnení z úst, ako aj pre ľudí v bezvedomí alebo tých, ktorí sú v období rekonvalescencie po operácií úst či hrdla.

Pomôcky pre polohovanie

Pre polohovanie a prevenciu preležanín sú k dispozícii rôzne pomôcky. Ideálne polohovateľné lôžko musí byť dobre dostupné, aby ste s pacientom mohli dobre manipulovať. Je potrebné vybrať vhodný antidekubitný matrac, aby ste zabránili vzniku preležanín.

Rôzne typy antidekubitných matracov

Matrace:

  • Penové matrace: Patria medzi najvyhľadávanejšie druhy matracov na trhu. Vyznačujú sa výbornou pohodlnosťou, rozložením tlaku, čo vplýva na správne prispôsobenie kontúr tela, ako aj oporu chrbtice každého, kto ich využíva. Navyše, majú vyhovujúce ortopedické a antialergické vlastnosti, ako aj dlhú životnosť.
  • Pamäťové matrace: Kvalitné matrace s pamäťovou penou sú špecifické vlastnosťou, ktorá sa postará o prispôsobenie svojho tvaru pomocou vplyvu tlaku a teploty. Matrac dokáže rozložiť tlak vášho tela, čím sa dokonale prispôsobiť tak, ako to vaše telo potrebuje. Ide práve o termoaktívnu penu, ktorá dokáže meniť svoju tvrdosť, a to kvôli svojej bunkovej štruktúre. Celkovým prispôsobením sa zvýši kvalita spánku, zmierňuje bolesť chrbtice a zlepší sa aj krvný obeh.

Ďalšie pomôcky:

  • Podložka (matrac) pod chrbát: Podložka pod chrbát alebo matrac na polohovanie chrbta predstavujú ideálnu ergonomickú pomôcku, ktorá uľaví bolesti chrbta, postará sa o maximálne pohodlie a zmierni celkové napätie. Podložka chrbát nielen uľaví, ale zabezpečí sa tak aj jeho masáž. Navyše, výsledkom jej používania je aj zlepšený krvný obeh, lepšie držanie tela, ako aj obnovenie zakrivenia chrbtice a zlepšenie pružnosti daných svalov.

Podávanie stravy a tekutín na lôžku

Pri podávaní jedla imobilnému pacientovi sa snažte podporiť ho k čo najväčšej samostatnosti. Jedlo na lôžku podávajte na servírovacom stolíku. Ak je to možné, pomôžete chorému posadiť sa s nohami spustenými na zemi. Ak poloha v sede nie je možná, mierne zdvihnite imobilnému pacientovi oblasť trupu a v tejto polohe ho opatrne nakŕmte. Kontrolujte, či má pacient počas dňa dostatok tekutín. Vyhnite sa kŕmeniu pacienta vo vodorovnej polohe, aby ste zamedzili vniknutiu jedla do dýchacej trubice a predišli riziku udusenia. Ak sa pacient môže posadiť, použite opierku chrbta. Stravovanie ležiaceho pacienta je špecifické a je preto veľmi dobré sa poradiť s odborníkom, na čo všetko si treba dávať pozor. Starší ľudia často nepociťujú smäd. Pitný režim je preto dôležité sledovať a ponúkať ich nápojmi. Neoddeliteľnou zložkou celkovej starostlivosti je i vyvážená strava. Pravidelný prísun rozmanitej potravy, správne určená diéta a dostatočný príjem tekutín zabezpečujú rýchlejšiu rekonvalescenciu, udržateľnosť dobrého zdravotného stavu, prípadne jeho zlepšovanie.

Servírovací stolík pre ležiaceho pacienta

Psychická pohoda a prostredie

Tak ako sa staráte o telesnú stránku zdravia a spokojnosti vášho blízkeho, nemali by ste zabúdať ani na tú duševnú. Často sa stáva, že pacienti pripútaní na lôžko posmutnejú. Cítia sa byť príťažou, pretože sa o seba nevedia postarať sami. Dajte im pocítiť, že vám na nich záleží a že sú dôležití. Komunikujte s vašim blízkym, spýtajte sa ho ako sa má, čo potrebuje, ako sa cíti. Pobyt na čerstvom vzduchu je nevyhnutný pre každého človeka. Starší ľudia sa veľmi frekventovane cítia osamelí, z čoho neraz pramenia rôzne psychické problémy. Posledný, ale nie menej dôležitý faktor, ktorý môže vo veľkej miere ovplyvniť to, ako sa pacient cíti, je prostredie. Pripravte vášmu blízkemu priestor tak, aby sa v ňom cítil dobre a pohodlne. Uistite sa, že miestnosť, v ktorej sa pacient nachádza, je vetraná a dobre osvetlená, pokiaľ možno s prirodzeným svetlom - slnečné svetlo je totiž prírodný dezinfekčný prostriedok. Ľahký prístup k veciam, ako je vypínač, lampa, budík, telefón alebo voda zabezpečia, že sa pacient bude cítiť pohodlne a menej závislý na ostatných. Možno ste si to doteraz neuvedomovali, no ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu a pacientov, ktorí sa pohybujú výlučne s pomocou druhého alebo využitím pohybovej pomôcky, môžu aj menšie nezrovnalosti predstavovať veľký problém. Zamerajte sa na vysoké prahy, koberce, či ostré rohy nábytku. Zbavte sa nepotrebných vecí a doplnkov. Kvalita života závisí aj od toho, ako dôstojne a pohodlne sa pacient na lôžku cíti. Pokiaľ je jeden z vašich rodičov, starých rodičov či blízkych stále pohyblivý, ale horšie zvláda určité úkony, snažte sa bývanie prispôsobiť jeho potrebám. V prvom rade uľahčite pacientom pohyb po byte. Odstráňte prahy, aby sa senior mohol voľnejšie pohybovať a nebál sa zakopnutia - táto úprava sa hodí aj v prípade, že začne používať barle alebo palicu alebo chodítko. Nezabudnite tiež zvýšiť bezpečnosť v kúpeľni a na toalete, zjednodušíte tak každodennú hygienu. Úplný základ predstavujú protišmykové podložky do vane alebo sprchovacieho kúta. Bezbariérová domácnosť pomôže pri presune imobilného pacienta. Ľudia so zníženou mobilitou sa čiastočne môžu pohybovať po byte pomocou invalidného vozíka.

Prispôsobené prostredie pre imobilného pacienta

Pohybové cvičenia a rehabilitácia

Aby ste udržali vášho blízkeho v čo najlepšej kondícii, mali by ste dbať na pohybové cvičenia. Rehabilitácie sú preto dôležitou súčasťou domácej starostlivosti. Ak je schopný a vie vám pomôcť, vyzvite ho k tomu, motivujte. Pri polohovaní a celkovom presúvaní buďte ostražití a zvoľte správnu telesnú mechaniku. Chrbát, krk a panva by mali byť zarovnané, pokrčte kolená, nechajte chodidlá na široko od seba a používajte radšej ruky a nohy, než chrbát.

Dostupná pomoc a podpora

Ak je pacient imobilný, starostlivosť o neho môže prebrať rodina, opatrovateľka či príbuzný (informovať sa môžu na úradoch: UPSVaR - odbor sociálnych vecí a rodiny, Mestský úrad - sociálny odbor, alebo Obecný úrad). Imobilným pacientom slúžia agentúry domácej starostlivosti (ADOS), zariadenia sociálnych služieb či domovy pre seniorov. Personál ADOS vám poradí pri vybratí zdravotnej pomôcky.

Rodina pri prepúšťaní svojho rodinného príslušníka do domácej starostlivosti nie je častokrát dostatočne informovaná. Choroba je náhodná udalosť, ktorá do života vstúpi častokrát nečakane a len málokto je na to dostatočne pripravený. Keď tejto situácii čelíme, už nie je na prípravu vo väčšine prípadov dostatok času. Pokiaľ je to však len trochu možné, rodina by sa na túto situáciu mala pripraviť do tej miery, ako sa dá. Starostlivosť o chorého pacienta v domácom prostredí je totiž rozdielna podľa toho, v akom veku o pacienta ide a z akého dôvodu domácu starostlivosť potrebuje. V súčasnosti, pacient zostáva v nemocničnom zariadení na akútnom lôžku len nevyhnutne dlhý čas a aj prípadný pobyt na doliečovacích oddeleniach je časovo limitovaný. Po prepustení pacienta nastupuje domáca starostlivosť za spoluúčasti rodiny. Situácia sa stáva pre rodinu náročnejšia nielen vecne ale aj emocionálne. Najmä pri starších pacientoch po prepustení pacienta do domácej starostlivosti odporúčame sa vopred na situácii pripraviť. Okrem prispôsobenia priestoru, v ktorom sa pacient bude pohybovať, je potrebné si vopred dohodnúť pomoc odborného zdravotníckeho personálu - sestra alebo ADOS.

Typy služieb:

  • Domáca opatera: Pomáha s bežnými činnosťami, ako je hygiena či nákupy. Pracovníci opatrovateľskej služby vedia zabezpečiť potrebnú starostlivosť.
  • Domáca ošetrovateľská služba (ADOS): Poskytuje odbornú zdravotnú starostlivosť a ošetrovanie, napríklad ošetrovanie rán či podávanie injekcií. Naše skúsené zdravotné sestry poskytujú starostlivosť priamo v pohodlí domova pacienta alebo v DSS, kde zabezpečia všetky potrebné vyšetrenia, ošetrenia a odbery. Domáca ošetrovateľská starostlivosť je poskytovaná osobám vo všetkých vekových kategóriách v rodinnom prostredí. Navrhuje ju lekár všeobecnej zdravotnej starostlivosti, s ktorým má osoba uzavretú dohodu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Rozsah úkonov domácej zdravotnej starostlivosti je rozsiahly.
  • Paliatívna starostlivosť: Zameriava sa na skvalitnenie života u nevyliečiteľných pacientov. Môže byť poskytovaná v domácom prostredí alebo ambulantne.
  • Pobytová odľahčovacia služba: Chorý je na určitú dobu umiestnený do zariadenia, aby si opatrovateľ mohol oddýchnuť a nabrať nové sily.

Kto odporučí a kto hradí túto službu?

Službu môže odporučiť praktický lekár, špecialista, lôžkové zdravotnícke zariadenie, alebo si o ňu môžete požiadať sami. Náklady hradí buď pacient a jeho rodina, alebo čiastočne zdravotné poisťovne. Pre zabezpečenie poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v domácom prostredí prostredníctvom ADOS a úhrady zo zdravotného poistenia je potrebný návrh na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti vystavený ošetrujúcim lekárom pri prepúšťaní zo zdravotníckeho zariadenia alebo príslušným všeobecným lekárom. Pacienti odkázaní na dočasnú pomoc s predpokladom uzdravenia bez následkov sa po operačnom zákroku dokážu s pooperačným stavom vyrovnať rýchlejšie a lepšie. Získať v týchto prípadoch krátkodobú pomoc mimo rodiny je však mimoriadne náročné - administratívne aj kapacitne a bez finančného príspevku rodiny je to prakticky nemožné. Nárok pacienta na ďalšiu domácu starostlivosť hradenú zo zdravotného poistenia posúdi ošetrujúci lekár podľa zdravotného stavu pacienta. Riešením je požiadať o pomoc prípadne ADOS (Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti), a to v mieste pobytu pacienta alebo dohodnúť sa s kvalifikovanou zdravotnou sestrou ošetrovateľkou aj za cenu plnej úhrady zo strany rodiny.

Finančné príspevky a pomôcky

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe vašej žiadosti, lekárskeho nálezu, či posudku, môže poskytnúť niekoľko typov príspevkov, v závislosti od kondície vášho príbuzného v domácej starostlivosti. Patrí sem napríklad peňažný príspevok na opatrovanie, osobnú asistenciu, príspevok na zapožičanie zdravotníckej pomôcky, ale aj na nevyhnutnú úpravu bytových priestorov. Pri zdravotných či polohovacích pomôckach vám poradí náš personál ADOS. Zdravotné pomôcky pre seniorov sú neoceniteľnou podporou pri zvládaní každodenných úloh a zlepšovaní kvality života. Pomôcky pre seniorov, ktoré sú hradené poisťovňou sú napríklad invalidný vozík, polohovacia posteľ, rôzne chodítka, barle, plienky, jednorazové inkontinenčné podložky. V prvom rade je potrebné túto požiadavku konzultovať so všeobecným lekárom vášho blízkeho a informovať ho o tom, o akú konkrétnu pomôcku máte záujem. Ak žiadate cenovo nenáročné pomôcky ako plienky, vložky či barle, všeobecný lekár vám môže vypísať predpis a vy si ich vyberiete vo výdajni zdravotníckych potrieb. Pre Vás realizujeme aj službu prenájmu pomôcok pre imobilných. Zároveň ide o ideálne riešenie, keď ste sa ocitli v situácii, kedy nutne potrebujete nejakú zdravotnú či kompenzačnú pomôcku, no nemôžete si ju finančne dovoliť. Vedzte, že riešenie vždy existuje. A obvykle nie len jedno. Preto ak uvažujete, čo by ste doma mohli či mali zmeniť, aby ste zjednodušili prístup a manipuláciu s osobou, ktorá má nejaké zdravotné ťažkosti, pokojne sa nám ozvite.

Tabuľka finančných príspevkov na opatrovanie
Typ príspevku Popis Kto ho poskytuje
Peňažný príspevok na opatrovanie Podpora pre osoby, ktoré opatrujú svojho blízkeho s ŤZP. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Príspevok na osobnú asistenciu Pomoc s financovaním osobného asistenta pre osobu s ŤZP. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Príspevok na zapožičanie zdravotníckej pomôcky Príspevok na úhradu nákladov spojených so zapožičaním zdravotníckych pomôcok. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Príspevok na úpravu bytových priestorov Podpora na zabezpečenie bezbariérového prístupu a prispôsobenie bývania. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Príspevok na inkontinenčné pomôcky Úhrada nákladov na inkontinenčné pomôcky predpísané lekárom (až do 51,94 EUR mesačne pri ťažkom stupni). Zdravotné poisťovne

Okrem finančných príspevkov existujú aj ďalšie formy pomoci a podpory. Napríklad Asociácia samaritánov Slovenskej republiky (ASSR) prišla s konceptom „tiesňového gombíku“. Ide o premyslený systém možnosti tiesňového volania pre človeka, ktorý sa nachádza doma (resp. Princípom je, že napr. seniorovi do jeho bytu/domu nainštalujú špecifický prístroj domáceho volania. Úlohou seniora je len nosiť so sebou vždy „prívesok“ (tlačidlo SOS, ktoré sa dá pohodlne zapnúť či na zápästie alebo okolo krku) s gombíkom, ktorý treba v prípade núdze stlačiť.

tags: #opatrovanie #leziacich #pacientov