Striedavá osobná starostlivosť o dieťa predstavuje v súčasnosti čoraz častejšiu formu úpravy rodičovských práv a povinností po rozvode alebo rozchode rodičov.
V súvislosti s poslednou námietkou, podľa ktorej sťažovateľka 2 a sťažovateľ 3 nedostali možnosť vyjadriť sa k veci, považuje ústavný súd za rozhodujúce, že touto otázkou sa krajský súd nijako explicitne vo svojom rozsudku nezaoberal.
Právna veta: Nepochybne informačná povinnosť vyplýva rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti voči druhému rodičovi z ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine.
Ústava pojem „súkromný a rodinný život“ bližšie nedefinuje.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Úprava predbežným opatrením však musí mať samozrejme opodstatnenie najmä v čase pred vydaním konečného rozhodnutia preto, že dokazovanie smerujúce k podstate problému, teda sporu medzi rodičmi, je obvykle prácnejším a časovo náročnejším a očakávatežný čas rozhodnutia vo veci takto pomerne vzdialeným.
Ústavný súd opakovane upozorňuje, že účastník konania má právo, nie povinnosť vyjadriť sa k veci, pričom za nevyužitie tohto práva nemožno účastníka konania sankcionovať, ale sám účastník konania sa nevyužitím tejto možnosti vystavuje nebezpečenstvu, že jeho právam a záujmom nebude poskytnutá dostatočná ochrana a pozornosť aj z pohľadu jeho obrannej argumentácie.
V závere ústavný súd pripomína, že podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
V súvislosti s predostretými námietkami sťažovateľky v 1. rade ústavný súd ešte súhrnne nad rámec uvedeného poukazuje na § 121 CMP, podľa ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
K námietke nedostatočne zistených majetkových pomerov sťažovateľa a nesprávnej aplikácie § 63 ods. 1 zákona o rodine ústavný súd uvádza, že z rozsudku krajského súdu citovaného v časti I tohto uznesenia možno považovať za preukázané, že všeobecné súdy riadne skúmali majetkové pomery sťažovateľa a k aplikácii fikcie príjmov podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine pristúpil okresný súd až potom, keď sťažovateľ nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, a to v čase pred účinnosťou prevodu obchodnej spoločnosti (19. decembra 2015), keď ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti nesporne mal iné príjm.
Obaja rodičia majú v zmysle § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva aj povinnosti.
Pri rozhodovaní súdu o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti, zaváži predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.
Vaša dcéra už má dostatočný vek na to, aby vyjadrila svoj názor, na ktorý bude súd pri rozhodovaní prihliadať (článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa).
Na prvom mieste je pre súd vždy záujem dieťaťa.
Ak nebolo doposiaľ rozhodnuté súdom o úprave rodičovských práv a povinností, odporúčam podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k dcére na príslušný súd.
Rozhodnutie, ktoré bude dovŕšením rozhodovania súdu, je záväzné aj pre matku.
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, potom majú možnosť sa kedykoľvek dohodnúť o výkone ich rodičovských práv a povinností, teda dohodou môžu určiť aj striedavú starostlivosť a vymedziť podmienky jej fungovania.
Za predpokladu, že nedôjde medzi rodičmi k dohode, potom rozhoduje súd aj bez návrhu, tak ako ustanovuje § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR).
Je však potrebné poukázať aj na § 24 ods. 2 ZR, ktorý vyjadruje povinnosť súdu skúmať, či by bola striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa, ak s takýmto druhom starostlivosti súhlasí aspoň jeden z rodičov.
Hoci sa uvedený paragraf vzťahuje primárne na rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti, § 36 ods. 1 ZR odkazuje na jeho primerané použitie.
Súd potom môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti i napriek nesúhlasu jedného rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, ak obaja rodičia majú záujem o výchovu a zároveň sú spôsobilí dieťa aj vychovávať.
Súd rozhoduje v záujme dieťaťa a cieľom jeho rozhodnutia je lepšie zabezpečenie potrieb dieťaťa.
Pri rozhodovaní súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti tak ako ustanovuje § 24 ods. 4 ZR.
Ak po zistení všetkých potrebných skutočností súd rozhodne o tom, že striedavú starostlivosť povolí, potom vo svojom rozhodnutí zväčša určí aj časové obdobie počas ktorého sa dieťa bude zdržovať u matky a u otca.
Časové obdobia sú spravidla určené rovnomerne.
Výživné na maloleté dieťa pri striedavej osobnej starostlivosti súd určuje podľa § 62 ods. 6 ZR, pričom prihliada na dĺžku starostlivosti každého rodiča alebo môže vzhľadom na okolnosti daného prípadu výživné aj neurčiť.
Rodičia maloletého dieťaťa môžu aj počas prebiehajúceho konania na súde uzavrieť dohodu o striedavej osobnej starostlivosti, avšak tá podlieha schváleniu súdu, inak je nevykonateľná v zmysle § 24 ods.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
V zmysle čl. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek.
V súlade s ust. § 24 zákona č. 36/2005 Z. z.
V súlade s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. Konanie o rozvod manželstva v súčasnosti upravuje § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z.
Ust. Záujem maloletého dieťaťa je v súlade s čl.
Ide o nežiadúci stav negatívne ovplyvňujúci psychický ako fyzický vývoj Vášho dieťaťa, ktoré nemôže byť posudzované v jeho záujme.
K Vašej otázke, či môže manžel zabrániť Vašej dcére navštevovať novú školu uvádzame, že zabrániť jej v tom nemôže, dovoľujeme si však upozorniť na usmernenie ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu č.
V súlade s ust. § 43 ods.
Na Vami položenú otázku uvádzame, že ak by Váš bývalý manžel podal na súd návrh, aby súd zmenil doterajšiu striedavú osobnú starostlivosť a zveril syna do jeho osobnej starostlivosti, Vy môžete v tom istom prebiehajúcom konaní uplatniť vlastný návrh, aby súd zveril syna do Vašej výlučnej osobnej starostlivosti.
V praxi to urobíte tak, že podáte písomné vyjadrenie k jeho návrhu a zároveň doň jasne uvediete, čo navrhujete Vy (t. j. „navrhujem zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky“) a ako má súd upraviť styk otca a výživné.
Dôležité je, že pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa; samotná „snaha jedného rodiča“ spravidla nestačí.
Zároveň súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.
Prakticky Vám odporúčam: v lehote, ktorú Vám súd určí, podať vyjadrenie + svoj návrh, opísať konkrétne dôvody, prečo striedavka nefunguje (napr. školská dochádzka, komunikácia rodičov, režim dieťaťa), priložiť dôkazy (správy zo školy/lekára, komunikáciu, harmonogram starostlivosti) a navrhnúť aj presný režim styku otca s maloletým a výživné.
V otázke uvádzate, že na deti platíte výživné nad rámec súdneho rozhodnutia a teda nie na základe súdneho rozhodnutia, preto nie ste povinný platiť viac nad rámec súdneho rozhodnutia.
Vami uvedenom prípade platia ust. zákona o rodine, kde platí, že o zverení dieťaťa rozhoduje súd, pričom vždy prihliada na najlepší záujem dieťaťa.
Súd posudzuje predovšetkým schopnosti rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť, výchovu, stabilitu a bezpečné prostredie pre dieťa.
Ak Váš bývalý partner pracuje v zahraničí a je doma len 9 dní do mesiaca, je nepravdepodobné, že by súd rozhodol o zverení dvojročného dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti.
Súd totiž prihliada na to, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie.
Práca v zahraničí, ktorá znemožňuje každodenný kontakt a starostlivosť, je v tomto smere zásadnou prekážkou.
Ďalším dôležitým faktorom je otázka alkoholu.
Ak máte dôkazy alebo svedkov, že bývalý partner je často pod vplyvom alkoholu, odporúčam tieto skutočnosti zdokumentovať (napr. správy, fotografie, svedectvá známych, prípadne lekárske správy alebo zásahy polície).
V tomto smere zákon nestanovuje žiadnu presnú hranicu a je to ponechané na voľnej úvahe súdu a konkrétnych skutkových okolností.
V prípade, ak rodičia nie sú manželmi a plánujú začať žiť oddelene, tak potom je na ich dohode, aký režim si zvolia.
Ak sú obaja rodičia schopní vychovávať dieťa a majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, môžu sa dohodnúť na striedavej starostlivosti bez toho, aby museli ísť na súd.
V prípade, že rodičia sa dohodnú na striedavej starostlivosti, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu.
Ako rodič máte rovnaké rodičovské práva ako matka.
Výživné sa vo väčšine prípadov platí tam, kde sa o dieťa osobne stará iba jeden rodič, resp. v prípade striedavej starostlivosti, ak má jeden z rodičov vyšší príjem ako druhý rodič.
Ak išlo o prvé pojednávanie vo veci, tak pravdepodobne budú nasledovať aj ďalšie.
Dôležité je, aby ste sa vyjadrili o aký režim úpravy rodičovských práv máte záujem.
Celý proces sa môže zdať ako komplikovaný, avšak súd v týchto konaniach koná v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a budete mať možnosť ku všetkému sa vyjadriť.
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
Výkon týchto práv podlieha Vašej dohode.
Až následne, teda v prípade, že by ste sa dohodnúť nevedeli bude potrebné podať návrh na súd.
Ak by mali záujem sa osobne starať o dieťa obaja rodičia, tak potom bude potrebné podať návrh na súd, a môže sa stať, že bude nariadená striedavá starostlivosť.
Pri rozhodovaní je kľúčový najlepší záujem dieťaťa, a teda na Váš nesúhlas by sa neprihliadalo.
Súd by však skúmal či by takáto starostlivosť bola v najlepšom záujme dieťaťa alebo nie.
Dôležitým z hľadiska využitia striedavej starostlivosti by bola napríklad aj skutočnosť či s otcom dieťaťa žijete v rovnakom meste, nakoľko v takých prípadoch môžu rodičia pri výchove dieťaťa lepšie spolupracovať.
Ak ste spísali dohodu o výživnom na maloletého, túto je potrebné dať na schválenie na súd, resp. spísať novú dohodu vo výživnom vzhľadom na výdavky na maloletého a túto dať na schválenie na súd, inak je právne nevykonateľná (§ 24 ods.
Pokiaľ ide o striedavú starostlivosť o maloletého, tu platí ust. § 24 ods.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Odporúčam kontaktovať Centrum právnej pomoci pre Vás v najbližšej kancelárii Centra.
Uvedená situácia nie je vôbec ľahká a rozumiem Vám.
Určite by som sa vo Vašom prípade obrátil na súd a využil tak ochranu, ktorú Vám poskytuje právny poriadok.
V tomto prípade sú okolnosti na Vašej strane, domáce násilie by ste museli preukázať.
Z Vami uvádzaných skutočností vyplýva, že dohoda o striedavej starostlivosti je už neaktuálna, nakoľko došlo k zmene Vášho bydliska, pričom vzdialenosť, ktorú v dôsledku toho musí Váš syn cestovať každý týždeň je neprimeraná a v konaní pred súdom, by to súd určite zohľadnil.
Taktiež tvrdenia, že Vás priateľ vydieral a dokonca to prerástlo až do domáceho násilia, odôvodňujú zmenu danej dohody, ale ako som písal vyššie musíte to preukázať.
Prostredie v ktorom dieťa vyrastá je z hľadiska jeho fyzického a psychického vývinu veľmi dôležité a súd pri úprave rodičovských práv a povinností rozhoduje podľa najlepšieho záujmu dieťaťa.
V tomto prípade určite nie je v najlepšom záujme dieťaťa, ak vyrastá v prostredí v ktorom je svedkom domáceho násilia zo strany jeho otca páchanom na jeho vlastnej matke.
Váš bývalý priateľ by mohol byť dokonca v tomto prípade aj trestne stíhaný, ak by sa to preukázalo.
Čo sa týka právnej stránky zmeny danej dohody.
V zmysle §26 Zákona o rodine môže súd (dokonca aj bez návrhu) zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Poukážte na Vami uvádzané skutočnosti a povedzte súdu ako to bolo, a teda, že ste museli čeliť vydieraniu a domácemu násiliu.
Keďže ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, teda ex offo, súd bude aj sám zisťovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, avšak aktivita z Vašej strany môže veci urýchliť a určite pomôže.
Návrh podajte na miestne príslušný súd, ktorým je súd v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodu rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
Táto situácia síce nie je ľahká, ale nie je neriešiteľná.
Nestrácajte nádej.
Áno, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa.
Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR.
Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.
Z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine, ktoré je hmotno-právnej povahy, vyplýva, že na jeho základe možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie.
V opačnom prípade prichádza do úvahy právne posúdenie podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine (ktoré je takisto hmotno-právnej povahy), teda zverenie dieťaťa, resp.
Hoci základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jednej osoby (podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine) alebo do striedavej starostlivosti dvoch osôb (podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine), sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa, samotný myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod niektoré z citovaných hmotno-právnych ustanovení treba považovať za právne posúdenie veci.
Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. § 100 ods.
Striedavá osobná starostlivosť je v súčasnosti čoraz frekventovanejšou formou úpravy rodičovských práv a povinností po rozvode alebo rozchode rodičov.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu pri interpretácii zákonných ustanovení a vytváraní jednotnej aplikačnej praxe v tejto oblasti.
Tento článok sa zameriava na prehľad relevantných rozhodnutí Najvyššieho súdu týkajúcich sa striedavej osobnej starostlivosti, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku.
Rozhodnutia Najvyššieho súdu v konaniach o úpravu práv a povinností k maloletým deťom Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberá prípadmi týkajúcimi sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vrátane striedavej osobnej starostlivosti.
Z dostupných informácií vyplýva, že Najvyšší súd rozhodoval v právnych veciach týkajúcich sa:
- Rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu.
- Úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
- Zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
- Určenia školského zariadenia a zmeny úpravy rodičovských práv.
- Veci starostlivosti súdu o maloleté deti.
- Úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
- Zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
- Úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
V uvedených prípadoch Najvyšší súd posudzoval rôzne aspekty striedavej osobnej starostlivosti, pričom zohľadňoval najlepší záujem dieťaťa, ako aj individuálne okolnosti každého prípadu.
Jedným z dôkazov zrelosti osobností rodičov je schopnosť dohodnúť sa na striedavej výchove a s plným vedomím vziať na seba záväzky z nej plynúce.
Preto striedavá výchova sa nesmie nariaďovať proti vôli jedného z rodičov, nie je potom záruka, že tento rodič na seba aktívne vezme záväzky z nej.
Podľa názoru súdu striedavá výchova je veľmi šetrná voči deťom, pokiaľ deti zostávajú stále v rovnakom byte a v cykloch sa striedajú rodičia.
Zraniteľnosť tohto druhu striedavej výchovy spočíva v nútení mal. neustále striedať svoj domov, čo sami rodičia nie sú ochotní obetovať v tomto prípade.
Spolužitie rodičov a detí je základným prvkom rodinného života.
Výber školy pre vaše dieťa
tags: #najvssi #sud #striedava #osobna #starostlivost