Množstvo klientov Mzdového centra sa pýta poradkýň na vyplatenie odchodného. Aktuálne sa v podstate denne stretávame s otázkou posúdenia nároku na odchodné. Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) upravuje dva typy nárokov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru: odstupné a odchodné, pričom to na ktorý z týchto dvoch nárokov vznikne zamestnancovi právo závisí od dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Čo je odchodné a kto má naň nárok?
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Na odchodné má nárok len zamestnanec, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
- zamestnanec požiada o poskytnutie starobného alebo invalidného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení (§ 76a ods. 1).
Pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok, nárok na odchodné mu vznikne, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru. Avšak, právne predpisy o sociálnom zabezpečení neumožňujú, aby fyzická osoba požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) počas trvania pracovného pomeru. Žiadosť je možné podať až po skončení pracovného pomeru, najneskôr do desiatich dní po jeho skončení. V čase, kedy zamestnanec podáva žiadosť na Sociálnu poisťovňu, ešte nevie, či mu bude aj skutočne priznaný predčasný starobný dôchodok. Práve preto je toto sporná záležitosť v našej legislatíve.
Zamestnanec nežiada zamestnávateľa o odchodné. Ak ide o zamestnanca, ktorý už predložil rozhodnutie o priznaní daného dôchodku, tak je v podstate bezpredmetné, aby ešte dokladoval žiadosť, ktorú si dávnejšie podal na Sociálnu poisťovňu.
O odchodnom ľudskou rečou. Ktorí zamestnanci naň pri odchode do dôchodku majú nárok a ako je to v...
Výška odchodného
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Zdanenie a odvody z odchodného
Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podlieha odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Odchodné je vymeriavacím základom na platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie. Odmena vyplatená pri odchode do starobného dôchodku bola z ustanovenia §138 ods.2 ZSP vypustená k 1. januáru 2009. Sociálna poisťovňa však vydala usmernenie, ktoré toto mení. Odchodné a odmena pri odchode do dôchodku sa zahŕňa do vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie od júla 2009. Sociálna poisťovňa v ňom oznámila zamestnávateľom, že odmena pri odchode do starobného dôchodku sa považuje za vymeriavací základ zamestnanca podľa § 138 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.
Odchodné v prípade úmrtia zamestnanca
Rieši zákon aj ten prípad, že zamestnanec by už bol poberateľom starobného dôchodku a došlo by k jeho úmrtiu? Toto sa spresnilo od novembra 2022, lebo dovtedy bolo sporné, či vzniká zamestnancovi nárok na odchodné v prípade jeho úmrtia, ak aj splní už vyššie spomenuté podmienky. Ustanovenie o skončení pracovného pomeru, konkrétne § 59 Zákonníka práce definuje, že pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca. A preto bolo doteraz sporné, či je splnená podmienka nároku na odchodné - teda že ide o skončenie pracovného pomeru, keďže zákon upravuje, že neskončil, ale zanikol.
Odchodné a odstupné súčasne
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú. Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa.
Príklad:
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024, požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov). Má zamestnanec nárok aj na odchodné, ak od 23. 4. 2024 poberá starobný dôchodok?
Riešenie: Zamestnancovi vzniká nárok na odstupné a odchodné súčasne. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na odstupné najmenej vo výške 3-násobku mesačného priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods. 1 ZP.