Komplexná rehabilitácia a aktívna spolupráca s pacientom: Kľúč k obnove zdravia a kvality života

Rehabilitácia je komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne metódy a prístupy. Jej cieľom je zlepšenie celkového stavu pacienta, minimalizácia zdravotných deficitov a jeho opätovné zaradenie do pracovného a bežného života. Úspešná rehabilitácia si vyžaduje aktívnu spoluprácu pacienta, zdravotníckeho personálu a zapojenie rôznych odborníkov. V tomto článku sa zameriavame na dôležitosť spolupráce s pacientom v rehabilitačnom procese a na rôzne rehabilitačné metódy, ktoré sa používajú na dosiahnutie optimálnych výsledkov.

Čo je to rehabilitácia a rehabilitačný proces?

Rehabilitácia je vzájomne prepojený cielený proces. Jeho primárnym cieľom je minimalizácia negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia, či už akútneho alebo chronického. Základným pilierom rehabilitačného procesu je liečebná rehabilitácia, no v rámci komplexnosti je veľmi dôležitá i pracovná, sociálna či výchovná rehabilitačná zložka. Komplexnosť rehabilitačného procesu je daná telesnou (fyzickou), duševnou (psychickou) a sociálno-pracovnou opaterou jedinca.

S pojmom „rehabilitácia“ sa ľuďom prevažne spájajú procedúry, kedy po zlomení ruky či nohy navštevujeme rehabilitačné oddelenie nejakého zdravotníckeho zariadenia a za pomoci rehabilitačných pracovníkov a pracovníčok sa snažíme systematickým cvičením navrátiť funkčnosť našim končatinám. Princíp je jasný: odborným postupom navrátiť nejakej časti tela tú funkciu, ktorú mala predtým alebo sa aspoň k predchádzajúcej úrovni priblížiť.

Habilitácia vs. Rehabilitácia

Nie u všetkých ľudí, ktorí majú nejaké funkčné obmedzenia a chronické poruchy, je však zdravotná rehabilitácia potrebná. Najmä u tých, ktorí sa narodili s nezvratnými funkčnými odlišnosťami, nejde o zdravotnú rehabilitáciu v pravom slova zmysle, ale o tzv. habilitáciu. Tento pojem má možno ešte hlbšie korene ako pojem rehabilitácia. Týka sa situácií, kedy sú potrebné osobitné opatrenia a postupy hneď od počiatku, nakoľko jedinec sa narodil s nie bežnou funkčnou výbavou (napr. dieťa sa narodilo nevidiace). Uvedenej skutočnosti je od počiatku prispôsobený systém učenia a vedenia ako zvládať bežné denné činnosti a sebaobsluhu. V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti (o „re-habilitáciu“), ale o vybudovanie schopností, resp. zručností pre život rešpektujúcich originálne funkčné predpoklady a jedinečnosť konkrétneho človeka. Využívajú sa k tomu rozličné opatrenia a programy, ktoré nemajú výlučne zdravotný charakter, ako skôr vzdelávací, pracovný či sociálny charakter. Takýto širší koncept neuzatvára rehabilitáciu medzi steny zdravotníckych zariadení, nezaujíma sa len o telo a psychiku jedincov so zdravotným postihnutím a s chronickými chorobami.

Niekedy je ťažko rozlíšiť, či v konkrétnom prípade ide o habilitáciu alebo rehabilitáciu, či je potrebné meniť existujúci stav z dôvodu, že doterajšie postupy boli nesprávne alebo preto, že chýbali. Široké poňatie habilitácie/rehabilitácie sa začalo v 90. rokoch minulého desaťročia presadzovať aj vo významných medzinárodných dokumentoch zameraných na podporu ľudských a občianskych práv osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín. Na odlíšení zdravotnej starostlivosti a zdravotnej rehabilitácie od komplexného chápania rehabilitácie stavia aj najnovší dokument Rady Európy „Akčný plán RE na presadzovanie práv ľudí so zdravotným postihnutím a ich plnej účasti v spoločnosti“ (prijatý v apríli 2006). Tieto plány predstavujú účinné opatrenia, ktoré pomáhajú ľuďom so zdravotným postihnutím dosahovať a udržiavať si maximálnu nezávislosť, úplnú telesnú, duševnú, sociálnu a odbornú schopnosť, úplne začlenenie a účasť vo všetkých aspektoch života.

Druhy rehabilitácie

Rehabilitácia sa delí na niekoľko základných druhov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a prispievajú k celkovému zlepšeniu stavu pacienta:

• Liečebná rehabilitácia: Zameriava sa na obnovu telesného a duševného zdravia prostredníctvom diagnostiky, liečby a prevencie zdravotných porúch.
• Pracovná rehabilitácia: Cieľom je obnova a zlepšenie poškodených pracovných zručností v dôsledku úrazu alebo ochorenia.
• Sociálna rehabilitácia: Podporuje pacientovu samostatnosť, sebestačnosť a maximálne zaradenie do spoločnosti.
• Výchovná rehabilitácia: Zahŕňa odborné pedagogické činnosti a postupy s cieľom rozvoja osobnosti a vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím.

Liečebná rehabilitácia a fyzioterapia

Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia patria k základným zdravotníckym odborom so zameraním na diagnostiku, liečbu a prevenciu zdravotných porúch s cieľom obnovy duševného i telesného zdravia. Využívajú svoje pod-obory na prevenciu, diagnostiku, liečbu a výskum porúch zdravotného stavu s cieľom maximálnej možnej obnovy a zachovania telesných, duševných i sociálnych funkcií pacienta. Liečebná rehabilitácia je teda súbor diagnostických, terapeutických a edukačných opatrení s cieľom maximálneho zlepšenia zdravotného stavu pacienta.

Základnou zložkou liečebnej rehabilitácie je fyzioterapia. Fyzioterapia je zdravotnícky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou, liečbou a prevenciou pohybového aparátu človeka. Využíva najmä liečebnú telesnú výchovu, manuálne techniky, postupy, metódy a fyzikálnu terapiu.

Metódy fyzioterapie v rámci liečebnej rehabilitácie

V rámci liečebnej rehabilitácie sa využívajú rôzne metódy fyzioterapie, vrátane:

• Liečebná telesná výchova (aktívna i pasívna kinezioterapia)
• Terapeutické postupy (mäkké, mobilizačné a manipulačné techniky)
• Komplexné metódy a koncepty (Mojžišovej metóda, SM systém, Klappovo lezenie, Brűgger koncept a iné)
• Metodiky založené na neuro-muskulárnom, nervovo-svalovom podklade (Vojtova metóda, DNS dynamicko neuro-muskulárna stabilizácia, McKenzie metóda, SMS Senzomotorická stimulácia, PNF proprio neuro-muskulárna facilitácia a iné)
• Fyzikálna terapia (elektroterapia, magnetoterapia, hydroterapia, mechanoterapia, fototerapia a termoterapia)

Liečebná rehabilitácia je poskytovaná v rôznych zdravotníckych štátnych i súkromných zariadeniach: nemocnica, ambulancia, liečebňa, domov seniorov, rehabilitačný ústav, kúpele, lázne a iné. V niektorých prípadoch je liečebná rehabilitácia poskytovaná externe priamo v domácom prostredí pacienta. Liečebnú rehabilitáciu a fyzioterapiu vykonávajú fyzioterapeuti, vyštudovaní rehabilitační pracovníci a zdravotné sestry s nadstavbou.

Všeobecné ciele liečebnej rehabilitácie a fyzioterapie

• Zvýšenie svalovej sily a celkovej kondície
• Zlepšenie hrubej i jemnej motoriky
• Zlepšenie stability a koordinácie
• Obnova sebestačnosti a nezávislosti
• Eliminácia bolestivosti
• Zlepšenie pohybových stereotypov, ergonómia pohybu
• Zlepšenie psychického stavu a nálady

Pracovná rehabilitácia a ergoterapia

Pracovná zložka rehabilitačného komplexu je činnosť, ktorej cieľom je obnova a zlepšenie poškodenej pracovnej zručnosti v dôsledku úrazu (ochorenia). Terapia prácou je odborne nazývaná ako ergoterapia. Jedná sa o zmysluplnú činnosť (prácu), ktorú pacient vykonáva a zlepšuje si tak danú pohybovú zručnosť. Ergoterapia vedie k zlepšeniu fyzického i duševného stavu a vedie pacienta k sebestačnosti (nezávislosti). Špecifická ergoterapia sa zameriava aj na presné pracovné zručnosti, ktoré bude pacient potrebovať pri návrate do pôvodnej či novej práce. Dochádza k zvýšeniu svalovej sily, kondície, zlepšeniu jemnej i hrubej motoriky a celkovej zručnosti jedinca. Náplňou ergoterapie je i testovanie a posudzovanie stavu sebestačnosti pacienta v zmysle bežných denných aktivít, ako je jedenie, varenie, nákupy, osobná hygiena, použitie toalety, presuny z lôžka a iné. Liečba prácou taktiež zmysluplným spôsobom vypĺňa pacientovi čas trávený prípadnou dlhodobou hospitalizáciou.

Príkladom sú rôzne dielne v rehabilitačných ústavoch (drevárska, výtvarná, šijacia), kde sa jedinec zabáva a súčasne podporuje liečbu zlepšovaním motoriky pohybového aparátu. Chránená dielňa je zase špecifické zariadenie, ktoré sa uplatňuje jak v pracovnej, tak i sociálnej aj výchovnej rehabilitácii. V chránenej dielni môžu pracovať jedinci so zmenenou pracovnou (ne)schopnosťou. Pracovnú rehabilitáciu vykonáva najmä ergoterapeut, fyzioterapeut či rehabilitačný pracovník v prípadnej spolupráci so sociálnym pracovníkom.

Sociálna a výchovná rehabilitácia

Sociálna zložka rehabilitačného procesu je činnosť slúžiaca na podporu pacientovej samostatnosti, sebestačnosti a maximálneho zaradenia sa spoločnosti. Cieľom je zabezpečenie dôstojného a hodnotného života s maximálnou možnou nezávislosťou na druhých osobách a adaptácie do pracovného i bežného každodenného života. Sociálna rehabilitácia je úzko prepojená s ergoterapiou. Jedná sa o proces, kde osoba s dlhodobým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností pre dosiahnutiu stanovených cieľov sebestačnosti (s ohľadom na zdravotné postihnutie). Obsahom sociálnej rehabilitácie je nácvik mobility, lokomócie, sebestačnosti, komunikácie a sociálnej adaptácie. Odbornou súčasťou sú aj terénne sociálne služby a integračné centrum. Zariaďuje opatrovateľskú činnosť a pomáha upravovať špecifické bývanie. Sociálna rehabilitácia je poskytovaná v rôznych zdravotníckych zariadeniach: zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, denný stacionár či iné špecializované sociálne zariadenie. Sociálnu rehabilitáciu vykonáva vyštudovaný sociálny pracovník. Sociálny pracovník je realizátorom úloh sociálnej práce - pomáha jednotlivcovi vytvárať rovnováhu medzi jeho možnosťami, potrebami a požiadavkami v zmysle sociálneho prostredia.

Výchovná (edukačná) rehabilitácia je úzko spojená s ostatnými zložkami rehabilitácie. Jedná sa o súbor odborných pedagogických činností a postupov s cieľom rozvoja osobnosti a vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím. Príkladom je edukácia pacienta s kardio-vaskulárnym ochorením ohľadne rizikových faktorov, životosprávy, prevencie a predchádzaniu zhoršenia ochorenia. Pre pacientov s poruchami pohybového aparátu sa napríklad jedná o edukačný pohybový program k sebestačnosti, pohybovej ergonómii a zdravému pohybu v rámci prevencie recidívy ochorenia. Výchovná rehabilitácia má však viacero podôb a foriem. Jednou z nich je odborná pedagogická činnosť zameraná na socializáciu jednotlivca. Zameriava sa na oblasť výchovy, vzdelávania a prípravy na sebestačný život jedinca. Realizuje sa najmä prostredníctvom dosahovania pozitívnych zmien vo vychovanosti a vzdelanosti jednotlivca, aplikovaním špeciálnych metód edukácie a reedukácie.

Programy sociálnej rehabilitácie osôb so zdravotným postihnutím sú natoľko komplexné, že ich nemožno spájať len s jedným rezortom alebo inštitúciou. Napriek tomu, najmä z normatívnych dôvodov (dôvody vyplývajúce zo štruktúry právnych systémov, sektorov, legislatívy a s tým spojeným financovaním), sa ukazuje ako prospešné bližšie poznať špecifické možnosti, ktoré v tejto oblasti poskytujú jednotlivé rezorty a ich rezortná legislatíva, osobitne legislatíva rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, platný od 1. januára 2009, vymedzuje sociálnu rehabilitáciu ako odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Sociálna rehabilitácia nie je sociálnou službou samou o sebe, ale sa realizuje v rámci konkrétnych druhov sociálnych služieb ako ich súčasť (poskytovanie sociálnej rehabilitácie v rámci zariadenia podporovaného bývania; zariadenia pre seniorov; zariadenia opatrovateľskej služby; rehabilitačného strediska; domova sociálnych služieb; špecializovaného zariadenia pre osoby so špecifickými druhmi zdravotného postihnutia). Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý rovnako vstúpil do účinnosti 1. januára 2009, nepoužíva síce priamo pojem sociálna rehabilitácia, ale pojem „podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti“ s dôrazom na jej maximálnu aktivizáciu a zachovanie ľudskej dôstojnosti. Na základe Výnosu MPSVR SR z decembra 2007 v znení Výnosu z novembra 2008 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MPSVR SR je možno občianskym združeniam pôsobiacim v sociálnej oblasti poskytovať dotácie, okrem iného, aj na programy sociálnej rehabilitácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

Pracovníci rehabilitačného procesu

Rehabilitačný proces tvorí multidisciplinárny tím pracovníkov. Aby bol stanovený cieľ terapie dosiahnutý čo najlepšie, je potrebná prepojenosť a spolupráca rôznych zdravotníckych i humanitárnych odborov:

• Ošetrujúci lekári (rehabilitačný doktor, neurológ, ortopéd,…)
• Fyzioterapeut
• Ergoterapeut
• Zdravotná sestra
• Sociálny pracovník

Fyzioterapeut sa zaoberá diagnostikou, liečbou a prevenciou porúch pohybového aparátu s cieľom minimalizácie zdravotného deficitu a zlepšenia celkového stavu. Ergoterapeut sa zaoberá obnovou/zlepšením pohybovej funkcie a zručnosti pre vykonávanie bežných denných aktivít i pracovnej činnosti. Sociálny pracovník sa zaoberá sociálnou pomocou či už jednotlivcom, skupinám alebo komunitám v zmysle adaptácie, sebestačnosti a sociálnej integrácie.

Úloha sestry v rehabilitačnom procese

Ošetrovateľstvo je multidisciplinárny vedný odbor, v ktorého centre je pacient. Sestra sa snaží o prinavrátenie zdravia poskytovaním kvalitnej, efektívnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti a svojimi intervenciami pomáha predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu. Keďže pracuje ako člen tímu, často sa jej kompetencie prelínajú s inými odbormi. Veľký počet operačných výkonov, chronicita niektorých ochorení a predĺžená rekonvalescencia kladú na sestry stále vyššie nároky v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Týka sa to aj oblasti rehabilitácie a nakoľko vyťaženosť fyzioterapeutov je veľká, do hry tak môže vstúpiť sestra.

Jednou z kompetencií sestry je zabezpečiť mobilizáciu osoby a ošetrovateľskú rehabilitáciu a podieľať sa na prevencii porúch z imobility. Sestra poskytuje základnú ošetrovateľskú rehabilitačnú starostlivosť, na ktorú potom nadväzuje fyzioterapeut so svojou odbornou špecializovanou starostlivosťou. Tento typ ošetrovateľstva sa uplatňuje najmä v dlhodobej starostlivosti o chorých, v ADOS a hospicoch. Rehabilitačné ošetrovateľstvo si vyžaduje aktívny typ sestry ochotnej spolupracovať s celým tímom ale hlavne pacientom s cieľom mu polepšiť. Vhodne zvolená komunikácia a trpezlivosť zvyšuje šance na získanie pacientovej spolupráce. Výhodou sestry je, že je k dispozícii 24 hodín v rámci jedného oddelenia a vie sa pacientovi v tomto čase naplno venovať.

Prostriedky, ktoré sestra používa v rehabilitácii

Sestra môže pomôcť pacientovi prostredníctvom rôznych prostriedkov, ako napríklad:

• Polohovanie: Pravidelné a systematické zmeny polohy pacienta v posteli, aby sa zabránilo komplikáciám spôsobeným dlhodobou nehybnosťou.
• Pasívne pohyby: Realizácia pasívnych pohybov s končatinami pacienta počas manipulácie s ním, napríklad počas polohovania a hygieny.
• Mobilizácia a vertikalizácia: Pomoc pacientovi dostať sa z postele, posadzovanie a postupné stavanie na nohy, nácvik presunov z postele na vozík a späť.
• Nácvik sebaobslužných činností: Podpora pacienta v získavaní nezávislosti od ošetrujúceho personálu prostredníctvom nácviku hygieny, obliekania, stolovania a iných denných aktivít.
• Prevencia dekubitov: Hodnotenie rizika vzniku dekubitov, používanie antidekubitárnych pomôcok, starostlivosť o kožu pacienta a vizuálna kontrola predilekčných miest.

Cievna mozgová príhoda a rehabilitácia

Cievna mozgová príhoda (CMP), známa aj ako mozgová mŕtvica, je vážne neurologické ochorenie, ktoré môže viesť k trvalým neurologickým následkom. Rýchla lekárska starostlivosť a následne dobre nastavená fyzioterapia je kľúčová pre minimalizáciu škôd a zlepšenie prognózy pacienta po CMP. Po CMP je dôležité začať s rehabilitáciou čo najskôr. Cieľom rehabilitácie je pomôcť pacientovi obnoviť stratené funkcie, ako je chôdza, reč, jemná motorika a sebestačnosť. Rehabilitácia po CMP je individuálna a závisí od rozsahu poškodenia mozgu a celkového stavu pacienta.

Prístup fyzioterapeuta k pacientovi po CMP

Fyzioterapeut pristupuje ku každému pacientovi po CMP individuálne, s ohľadom na jeho špecifické potreby a ciele. Dôležitá je komunikácia s pacientom a jeho rodinou, aby sa zistilo, čo je pre pacienta najdôležitejšie a čo chce dosiahnuť. Fyzioterapeut sa snaží stimulovať postihnuté časti tela a "zobudiť" ich. Vysvetľuje pacientovi proces neuroplasticity a povzbudzuje ho k aktívnemu cvičeniu. V dôsledku toho je dnes neurorehabilitácia dôležitým prvkom, ktorý si kladie za cieľ vytvárať nové inovatívne terapeutické plány, ktorých aplikácia u tohto typu pacientov dáva nádej na výrazné zlepšenie oproti klasickým zaužívaným metódam.

Moderné technológie v neurorehabilitácii

Medzi moderné technológie, ktoré sa využívajú v rehabilitácii, patria:

• Roboticky asistovaná lokomočná terapia (LOKOMAT®): Roboticky asistovaný tréning chôdze pomocou počítačom riadených ortéz dolných končatín.
• Zariadenie ARMEO®: Pohyblivá ortéza, ktorá odľahčuje hmotnosť končatiny a tým poskytuje aj pacientom s ťažkým stupňom ochrnutia pohybovať s končatinou a precítiť jej ovládanie.
• Systém TETRAX: Vykonáva funkčnú diagnostiku najjemnejších odchýlok stability pacienta s cieľom určiť ich pôvod v tele.
• Zariadenie TYMO: Na diagnostiku porúch stability a rovnováhy nadväzuje tréningom na balančných plošinách.
• Koordinačná dynamická terapia v systéme GIGER MD®: U pacientov s detskou mozgovou obrnou, ale aj s poruchami držania tela, so skoliózou a u pacientov so syndrómom bolestivého ramena je potvrdené zlepšenie motorických funkcií, držania tela, pohyblivosti, ako aj zmiernenie bolesti po aplikácii koordinačnej dynamickej terapie v systéme GIGER MD®.

Spolupráca s pacientom: Kľúč k úspešnej rehabilitácii

Pacient by sa nemal stať len pasívnym prvkom, ktorý sa necháva posúvať z jednej ordinácie do druhej. Mal by byť hlavným odborníkom na svoj život a mal by prevziať svoj diel zodpovednosti. Aspoň v hrubých rysoch by mal rozumieť tomu, čo sa s ním v danej chvíli deje. Základom by tu mala byť jednoduchá schéma, podľa ktorej sú najprv stanovené ciele liečby. Práve tu by určite názor pacienta mal zaznieť, pretože aj to je cesta, ako predísť nerealistickým očakávaniam. Cieľom liečby potom treba prispôsobiť prvky starostlivosti - či už ide o voľbu konkrétnej terapie, alebo kontrolu rizikových faktorov, pravidelné kontroly a konzultácie.

Úspech rehabilitácie závisí od aktívnej spolupráce pacienta, jeho motivácie a ochoty podieľať sa na rehabilitačnom procese. Výsledkom spolupráce fyzioterapeutov s pacientmi je liečba bolesti, obnovenie rovnováhy, pohyblivosti a motorických funkcií.

Faktory ovplyvňujúce spoluprácu a úspešnosť liečby

K podobnému cieľu smerujú všetci zdravotníci, len si to spravidla nepíšu na vývesný štít (alebo webovú stránku). Vetu „Liečime pacienta, nie chorobu“ počujú medici počas štúdia veľakrát a väčšina z nich si ju aj neskôr osvojí, aj keď je ťažké sa tým riadiť. Odborné informácie sa valia stále rýchlejšie a sledovať vývoj vo všetkých oblastiach medicíny nedokáže nikto. Špecializácia sa tak nevyhnutne prehlbuje. Sú lekári, ktorí sa dlhé roky zaoberajú len jednou chorobou, na ktorú trpí možno len pár stoviek pacientov. Poznajú všetky štúdie, vedia o najnovších trendoch v liečbe a často sa sami podieľajú na výskume. Také presné zacielenie je v poriadku a chorý z neho profituje. Musí ale dobre fungovať komunikácia s ostatnými. Každý lekár by mal vedieť, kde jeho znalosti a možnosti končia, a poslať chorého tam, kde mu pomôže niekto iný.

Zohľadniť treba aj niektoré skutočnosti, ktoré zdanlivo idú mimo medicínu - psychologické nastavenie pacienta, jeho výživu, to, ako si sám dokáže poradiť s nepriazňou osudu. Preto ďalšími zapojenými odborníkmi môžu byť nutričný terapeut, psychológ, fyzioterapeut alebo špecializovaná sestra. Základným partnerom v starostlivosti o zdravie je stále praktický lekár.

• Sociálne determinanty zdravia: Úspech liečby záleží aj od ekonomickej situácie pacienta. Doplatok za liek je pre niekoho zanedbateľný, pre iného ale môže byť dôvodom k tomu, prečo si recept vôbec nevyzdvihne. Všeobecne platí, že bohatší ľudia sú aj zdravší.
• Psychosociálne faktory: Každý sa s chorobou vyrovnáva inak. Veľmi záleží od zázemia pacienta, od toho, či žije v rodine, či má podporu priateľov.
• Štruktúrovaná edukácia a podpora: Chorému by mali byť vo vhodnej forme poskytnuté všetky informácie, ktoré sú preňho dôležité. Treba počítať s tým, že jednorazové poučenie spravidla nestačí.
• Sledovanie a systematické vyhľadávanie (skríning) komplikácií: Napríklad u diabetikov by malo pravidelne prebehnúť vyšetrenie očného pozadia, pomocou ktorého sa zistí, či cukrovka nepoškodila sietnicu, a tiež vyšetrenie funkcie obličiek (napr. bielkovina v moči).
• Efektívna prax a organizovanie starostlivosti: Nekonečné sedenie v čakárni a dlhé objednávacie lehoty neprospievajú dobrej spolupráci medzi zdravotníkmi a chorými.

Nárok pacienta na rehabilitáciu na Slovensku

Rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ak ju pacient na Slovensku potrebuje, je plne hradená z verejného zdravotného poistenia Slovenskej republiky. O potrebe a rozsahu rehabilitácie však rozhoduje ošetrujúci lekár. Príkladom je aj kúpeľná či ústavná liečba, ktorej dĺžku a charakter indikuje rehabilitačný lekár. Kúpele poskytujú doplnkovú liečbu pacientom s rôznym spektrom diagnóz. Kúpeľnú liečbu na podklad lekára uhrádza zdravotná poisťovňa - a to plne alebo jej určitú časť. Poisťovňa návrh lekára posúdi a schváli úhradu stanovenej liečby. Do kúpeľov môže ísť však pacient aj ako samoplatiteľ.

Zdravotnícke a ortopedické pomôcky (barle, podsedák, operadlá, vozík, chodítko,...) sú taktiež po odsúhlasení lekárom plne alebo čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou. Nárok na liečebnú rehabilitáciu v nemocničnom lôžkovom či ambulantnom prostredí v štátnom zariadení posudzuje ošetrujúci lekár. Obvodný lekár vás pošle k špecialistovi (rehabilitačný lekár), ktorý vám následne stanoví presnú rehabilitačnú liečbu v príslušnom regionálnom zariadení. O konkrétne fyzioterapeutické a fyzikálne postupy sa po väčšinou už starajú samotní fyzioterapeuti a rehabilitační pracovníci.

Liečebná rehabilitácia môže byť poskytovaná v rámci:

• Konzervatívnej terapie s cieľom liečby zdravotného problému
• Konzervatívnej terapie s cieľom predchádzania operácie
• Predoperačnej terapie s cieľom lepšej rekonvalescencie po operácii
• Rannej pooperačnej lôžkovej fázy
• Neskorej pooperačnej ambulantnej fázy

Pacienti, ktorí so svojím zdravotným problémom bojujú dlhodobo, hľadajú určitú fyzikálnu prístrojovú liečbu, prípadne im nevyhovovala predošlá skúsenosť - sa vždy môžu obrátiť na početné súkromné rehabilitačné zariadenia. Výkony v súkromných zariadeniach však nie sú hradené zdravotnou poisťovňou.

Informácie o zdravotnom stave

V súlade s platnou legislatívou, nariadením GDPR a zákonom č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, poskytujeme informácie o zdravotnom stave výlučne pacientovi. Pacient má možnosť pri prijatí určiť oprávnenú osobu a zvoliť si overovacie heslo, prostredníctvom ktorého je možné poskytnúť informácie o jeho zdravotnom stave. Svoj súhlas o vyššie uvedenom postupe potvrdí pacient svojim podpisom v zdravotnej dokumentácii. V prípade, že pacient nie je schopný plne porozumieť poskytovaným informáciám ani po primeranom prispôsobení komunikácie, postupuje sa v súlade s platnou legislatívou a informácie sa poskytujú zákonnému zástupcovi alebo osobe oprávnenej podľa zákona (súdom ustanovený opatrovník) v prípadoch ustanovených právnymi predpismi. Bez splnenia týchto podmienok nie je možné poskytnúť žiadne informácie o zdravotnom stave pacienta.

tags: #spolupraca #s #pacientom #rehabilitacia