Striedavá starostlivosť: komplexný sprievodca pre rodičov

Po rozchode rodičov je nevyhnutné vyriešiť otázky starostlivosti o maloleté deti. Ak rodičia dokážu rozumne komunikovať a spolupracovať, písomná dohoda nie je nutná. Avšak, ak vznikajú konflikty, hádky a nezodpovedný prístup k starostlivosti o deti, je namieste spísať rodičovskú dohodu alebo podať návrh na súdne konanie.

Rozchod alebo rozvod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Práve preto medzi rodičmi často vznikajú otázky, kedy súd schváli striedavú starostlivosť, kedy ju zamietne a ako sa pri rozhodovaní posudzuje výživné či názor dieťaťa.

Zákon o rodine uprednostňuje rodičovskú dohodu, ktorú si rodičia môžu spísať sami, bez nutnosti schválenia súdom. Rozdiel spočíva v tom, že podmienky dohody si rodičia vyjednajú sami, prípadne s odbornou pomocou, a ak ju dodržiavajú, nemusia podávať návrh na súd (okrem rozvodového konania). Ak však dohoda nie je súdom schválená, jej porušenie nemožno vymôcť exekúciou, napríklad pri neuhradení výživného.

Rodičovskú dohodu je možné nechať schváliť súdom aj neskôr, ak ju jeden z rodičov nedodržiava. Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, pričom jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie prebieha v súdnom konaní. Aj v priebehu konania môžu rodičia uzavrieť dohodu a predísť tak ďalším nákladom a stresu. Súd dohodu schváli, ak je v súlade so záujmom maloletého.

V rodičovskej dohode alebo v rozhodnutí súdu by mali byť upravené štyri základné aspekty výkonu rodičovských práv a povinností:

• Zverenie dieťaťa do starostlivosti: Súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (na základe dohody alebo autoritatívne), alebo do spoločnej starostlivosti oboch rodičov (iba na základe dohody).
• Zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku: Určuje sa, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
• Výživné na maloleté dieťa: Zvyčajne ho hradí rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, alebo rodič s vyšším životným štandardom (v prípade striedavej starostlivosti). O výživnom zákon uvádza, že bude určené dohodou rodičov alebo nebude určené vôbec.
• Styk rodiča s maloletým dieťaťom: Zvyčajne je právo kontaktu s dieťaťom určené tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti. Určenie styku nie je povinné, pretože vyplýva priamo zo zákona. Možno tiež požiadať ponechať styk neurčený.

Donedávna existovali iba dve formy starostlivosti: osobná starostlivosť jedného z rodičov a striedavá osobná starostlivosť. Všetky tri formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné, pričom rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa.

Spoločná starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako pred rozvodom. Vládny návrh zákona má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj po rozvode.

Pri oboch formách musí byť táto forma v záujme dieťaťa, musia tak byť zaistené potreby dieťaťa. Musia byť splnené praktické podmienky na výchovu - dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie väzieb, záujmov dieťaťa, podobnosť prístupov rodičov k výchove a pod. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, inak súd nemôže sám určiť rodičom túto formu starostlivosti. Súd nemôže autoritatívne rozhodnúť a ponechať neupravené presné dni striedania.

Aj pri spoločnej starostlivosti rodičia môžu spísať rodičovskú dohodu, no táto nebude prenesená do výrokov rozhodnutia súdu. Túto dohodu si môžu časom sami meniť, prispôsobovať sa okolnostiam. Nemusia mať písomne špecifikované dokonca vôbec nič, dôležité je, že sa vedia jeden druhému prispôsobiť a spolupracovať. Dôležitá je istá miera stability, aby dieťa vedelo ako bude fungovať.

V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, ani nič iné. Každý z rodičov má rovnaké postavenie a nároky na dieťa. Výhodou je, že rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti prispôsobovať a meniť. V prípade, že medzi rodičmi vznikne konflikt, nebude možné vymáhať plnenie dohody, lebo v súdnom rozhodnutí nebude vymáhateľná špecifikácia. Táto forma starostlivosti má najprísnejšie kritériá, pretože dohoda rodičov a priaznivé podmienky spolupráce rodičov (absencia konfliktov) sú nevyhnutnosťou.

Striedavá starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem výkonu rodičovských práv a povinností po rozchode alebo rozvode rodičov. Na Slovensku ju upravuje § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. V praxi ide o situáciu, keď dieťa býva určitý čas u jedného rodiča a následne rovnaký alebo porovnateľný čas u druhého rodiča. Striedavá osobná starostlivosť znamená, že obaja rodičia sa rovnomerne podieľajú na výchove a každodennej starostlivosti o dieťa. Súd môže schváliť aj iný model, ak to zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa.

Striedavá osobná starostlivosť stojí medzi nimi - každý z rodičov vykonáva osobnú starostlivosť samostatne, ale v striedavých intervaloch. Ak rodičia dokážu komunikovať, rešpektovať sa a spolupracovať, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa ideálnym riešením. Ak však medzi rodičmi prevláda nedôvera, rivalita alebo snaha o kontrolu, môže sa stať zdrojom dlhodobého konfliktu a psychickej záťaže dieťaťa.

Striedavá osobná starostlivosť je vo všetkých vyspelých krajinách zahrnutá do zákonov, vo všetkých krajinách z roka na rok narastá jej využívanie. Bolo urobených mnoho výskumov, ktoré potvrdili, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú v priemere lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.

Vplyv formy starostlivosti na dávky a bonusy

Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti o dieťa vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu. V prípade zverenia dieťaťa jednému z rodičov tomuto budú patriť i nároky.

Podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Zároveň zákon uvádza, že sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia sa teda môžu dohodnúť, ktorý z nich bude poberať rodinné prídavky a súd to následne uvedie i v rozsudku.

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňový bonus suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, ak títo žijú spolu.

Áno, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú.

Podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti

Súd musí zohľadniť určité podmienky pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. O striedavej starostlivosti rozhoduje súd len vtedy, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, a to buď na návrh jedného z rodičov, alebo po vzájomnej dohode.

Ak rodičia dokážu komunikovať, rešpektovať sa a spolupracovať, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa ideálnym riešením. Ak však medzi rodičmi prevláda nedôvera, rivalita alebo snaha o kontrolu, môže sa stať zdrojom dlhodobého konfliktu a psychickej záťaže dieťaťa. Rozhodovanie o forme starostlivosti teda nie je len právna otázka, ale aj psychologické a ľudské rozhodnutie. Každý prípad je individuálny a vyžaduje citlivé právne aj psychologické posúdenie.

Súd môže nariadiť striedavú osobnú starostlivosť na návrh jedného alebo oboch rodičov. V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa“.

Z tohto je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti súd zohľadňuje rôzne faktory:

• Doterajšia starostlivosť o dieťa: Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, je predpoklad, že sa o neho dokážu postarať aj v striedavke.
• Ukotvenosť dieťaťa na rodičov: Dieťa by malo byť prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča by malo fungovať bez strádania druhého rodiča.
• Názor dieťaťa: Súdy zisťujú názor dieťaťa už od útleho veku, pričom záleží od jeho vyspelosti. Názor dieťaťa často odráža rodinný stereotyp, v ktorom doteraz žilo. Súd zisťuje názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti. Od veku približne 12 rokov súd prihliadne na názor dieťaťa vo väčšej miere, hoci nie je ním viazaný.
• Osobnostné vlastnosti dieťaťa: Dôležitú úlohu zohrávajú aj osobnostné vlastnosti dieťaťa.
• Vzdialenosť bydlísk rodičov: Vzdialenosť bydlísk rodičov môže byť problémom, najmä v spojení s dochádzkou do jednej školy.
• Pracovné možnosti a rozdelenie času: Rodičia musia prispôsobiť svoje pracovné možnosti a rozdelenie času striedavej starostlivosti, čo znamená, že v čase, keď majú deti, menej pracujú a naopak.
• Úroveň komunikácie rodičov: Komunikácia rodičov je pri striedavke podstatná, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácií o podstatných veciach dieťaťa.

Nadradené kritérium pri každom rozhodovaní súdu je najlepší záujem dieťaťa podľa § 5 zákona o rodine. Súd posudzuje celkový prospech dieťaťa vrátane jeho fyzického, psychického a sociálneho vývoja. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.

Výhody a nevýhody striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť prináša so sebou viacero výhod, ktoré prispievajú k zdravému vývoju dieťaťa a spokojnosti rodičov:

• Zachovanie blízkeho vzťahu s oboma rodičmi: Dieťa má možnosť udržiavať pravidelný kontakt s oboma rodičmi, čo posilňuje jeho emocionálnu stabilitu.
• Emocionálna stabilita dieťaťa: Dieťa cíti, že je rovnako dôležité pre oboch rodičov, čo zvyšuje jeho sebahodnotu.
• Rovnaké práva a zodpovednosť oboch rodičov: Obaja rodičia sú plne zainteresovaní do života dieťaťa a majú rovnakú zodpovednosť za jeho výchovu a starostlivosť.
• Spravodlivé rozdelenie starostlivosti: Striedavá starostlivosť zabezpečuje rovnováhu a spravodlivé rozdelenie starostlivosti medzi oboch rodičov.

Hoci striedavá starostlivosť prináša mnohé výhody, je dôležité si uvedomiť aj jej potenciálne nevýhody a výzvy:

• Stres pre dieťa: Neustále presuny medzi dvoma domácnosťami môžu byť pre dieťa stresujúce a narúšať jeho pocit stability a bezpečia.
• Pocit neistoty: Dieťa sa môže cítiť, že nikde nepatrí úplne.
• Logistické problémy: Časté sťahovanie vecí medzi domácnosťami a náročné harmonogramy môžu byť pre rodičov aj dieťa zaťažujúce.
• Nutnosť vysokej miery komunikácie a spolupráce: Striedavá starostlivosť vyžaduje od rodičov vysokú mieru komunikácie, rešpektu a ochoty prispôsobovať sa.

Ak máte záujem o zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, je dôležité sa na to dôkladne pripraviť a zvážiť všetky aspekty:

1. Zariaďte si život tak, aby ste sa dokázali o dieťa plnohodnotne postarať: Prispôsobte svoj pracovný aj osobný život potrebám dieťaťa.
2. Vytvorte pre dieťa plnohodnotný domov u oboch rodičov: Zabezpečte, aby dieťa malo u oboch rodičov komfortné a plne vybavené prostredie.
3. Dohodnite sa s druhým rodičom: Urobte všetko pre to, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na striedavke. Ak sa dohodnete, súd nebude poznačený zbytočným sporom a dieťa nebude traumatizované. Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora.
4. Uzavrite písomnú rodičovskú dohodu: Ak sa dohodnete, uzavrite písomnú rodičovskú dohodu, ktorú predložíte súdu na schválenie.
5. Odskúšajte dohodnutý model striedavej starostlivosti: Čas, kým súd vytýči pojednávanie, využite na odskúšanie dohodnutého modelu striedavej starostlivosti.
6. Podajte návrh na súd: Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode maloleté dieťa žije.
7. V návrhu uveďte všetky potrebné informácie: V návrhu uveďte osobné údaje rodičov a dieťaťa, zdôvodnenie návrhu, opis majetkových pomerov, návrh na výšku výživného (ak je to potrebné) a úpravu styku počas prázdnin.
8. Pripravte sa na súdne konanie: Súd vypočuje rodičov, zistí názor dieťaťa a vykoná dokazovanie (napr. prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo súdneho znalca).

Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate t.j. zverenia mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Návrh podrobne odôvodnite, t.j. Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa. Je nevyhnutné aby súd vedel z čoho žijete, t.j. Určenie výšky výživného, prípadne návrh, že výživné nenavrhujete určiť. Výživné sa pri striedavke neurčuje jedine v prípade, ak majetkové pomery najmä príjmy rodičov sú obdobné. Určenie úpravy styku, t.j. špecifickej úpravy starostlivosti počas niektorých prázdnin. Pokiaľ nebude v rozsudku uvedené inak, tak platí interval striedania bez ohľadu na či sú alebo nie sú prázdniny alebo sviatky.

Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru mal. dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom USPVAR. Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia vykoná dokazovanie k určeniu alebo neurčeniu výživného, príp. Striedavka v praxi má svoje špecifiká na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť.

Špecifiká striedavej starostlivosti v praxi

Striedavá starostlivosť má v praxi svoje špecifiká, na ktoré je potrebné sa pripraviť:

• Pravidlo dvoch domovov: Je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov.
• Preberanie a odovzdávanie dieťaťa: Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi.
• Komunikácia rodičov: Komunikácia rodičov vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa.
• Financovanie potrieb dieťaťa: Rozlišujte medzi bežnými výdavkami (strava, oblečenie, hračky) a spoločnými výdavkami (školské poplatky, záujmové aktivity), ktoré uhrádzajú rodičia spoločne.
• Rozhodovanie o dieťati: V bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne, vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne, a ak sa nedohodnú, rozhodne súd.
• Styk počas prázdnin a sviatkov: Styk počas prázdnin a sviatkov je potrebné upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi.

Na to, aby súd zmenil svoje pôvodné rozhodnutie musí pri rozhodovaní skúmať, či všetky uvedené podmienky sú naďalej splnené, teda či od posledného rozhodnutia súdu o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti došlo k takým zmenám pomerov, či už na strane maloletého alebo jeho rodičov, že táto forma osobnej starostlivosti o maloletého už nie je možná. Ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, môžu sa dohodnúť aj na tom, kde bude dieťa navštevovať školu.

Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal problematikou striedavej starostlivosti a dospel k záveru, že okresné súdy musia brať do úvahy, že obaja rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a hlavne súdy musia prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Skutočnosti, ktoré svedčia proti striedavej starostlivosti, musia byť nie len tvrdené, ale aj preukázané. Vek dieťaťa nemožno považovať za prekážku v striedavej starostlivosti, jedine ak z objektívnych dôvodov ako napríklad kojenie je dieťa závislé na matke. Pracovné vyťaženie rodiča možno považovať ako prekážku len v mimoriadnych prípadoch.

Zlá úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti. Súdy majú skúmať dôvody nízkej kvality komunikácie a pokúsiť sa o jej zlepšenie. Dokonca zverenie maloletého do striedavej starostlivosti môže zlepšiť vzťahy medzi rodičmi.

Súd môže nariadiť striedavú starostlivosť aj bez súhlasu jedného z rodičov, ak dospeje k záveru, že je to v najlepšom záujme dieťaťa. Nesúhlas jedného rodiča nie je automatickým dôvodom na zamietnutie návrhu. Zákon nestanovuje minimálny vek dieťaťa pre striedavú starostlivosť. V praxi súdy posudzujú každý prípad individuálne. Pri deťoch mladších ako 3 roky je striedavá starostlivosť menej častá, najmä ak je dieťa dojčené.

Pri striedavej starostlivosti súd posudzuje príjmy oboch rodičov. Ak sú príjmy porovnateľné, súd výživné neurčí a každý rodič znáša náklady počas svojho obdobia starostlivosti. Ak sa zmenia pomery, ktoré boli rozhodujúce pre pôvodné rozhodnutie, rodič môže podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností. Dôvodom môže byť presťahovanie, zhoršenie komunikácie medzi rodičmi, prianie staršieho dieťaťa alebo iné závažné okolnosti.

tags: #omedzit #striedavu #starostlivost