Skončenie pracovného pomeru je komplexný proces, ktorý je upravený v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Vzhľadom na pomerne prísnu a komplikovanú právnu úpravu sa však v praxi môžeme často stretnúť s neplatným skončením pracovného pomeru, s ktorým sú spojené viaceré povinnosti a nároky oboch strán.
Tento článok sa zameriava na problematiku nároku na dovolenku pri okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom zohľadňuje aj aktuálnu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.
Právna úprava a nárok na dovolenku
Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnanec má právo na dovolenku za kalendárny rok alebo za odpracované dni. Pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok, a to bez obmedzenia jeho rozsahu.
Zákonník práce nepodmieňuje vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku podaním žiadosti zo strany zamestnanca. Ak by zamestnávateľ náhradu za nevyčerpanú dovolenku nevyplatil, zamestnanec sa môže jej vyplatenia domáhať súdnou cestou ako zaplatenia každej inej peňažnej pohľadávky, a to vrátane úrokov z omeškania.
Ako letieť lacno v roku 2026?✈️ TOP 3 destinácie + triky na lacné letenky 😱
Kedy vzniká nárok na preplatenie dovolenky
Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
| Druh dovolenky | Možnosť krátenia |
|---|---|
| Dovolenka za kalendárny rok | Možné pri nesplnení 60 odpracovaných dní alebo pri neospravedlnenej absencii |
| Dovolenka za odpracované dni | Možné len za neospravedlnené absencie |
| Dodatková dovolenka | Možné len za neospravedlnené absencie |
Okamžité skončenie pracovného pomeru
Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný inštitút, ktorý má presné pravidlá. Okamžité skončenie pracovného musí byť v prvom rade písomné. V písomnom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru musí zamestnávateľ skutkovo vymedziť dôvod skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Okamžite skončiť pracovný pomer môže zamestnávateľ iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Vzhľadom na skutočnosť, že k ukončeniu pracovného pomeru dochádza okamžite, zamestnávateľ nemá možnosť využiť svoje oprávnenie podľa ustanovenia § 111 Zákonníka práce a nemôže zamestnancovi nariadiť čerpanie dovolenky. Zamestnancovi tak v prípade okamžitého skončenia patrí za nevyčerpanú dovolenku priamo náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.