Sociálne poistenie na Slovensku predstavuje rozsiahly systém sociálneho zabezpečenia občanov. Je upravené Zákonom o sociálnom poistení a vzťahuje sa na všetkých občanov SR s výnimkou policajtov, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby. Cieľom tohto systému je zabezpečiť občanom príjem v prípade rôznych životných situácií, ako je choroba, invalidita, staroba, strata zamestnania či úraz.
Povinnosť a možnosti platby sociálneho poistenia
Povinnosť platiť sociálne poistenie vzniká prvým dňom pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého občan získava príjem. Zákon o sociálnom poistení stanovuje minimálnu výšku hrubého príjmu, z ktorého je občan povinný platiť sociálne poistenie, a taktiež definuje podmienky, pri ktorých táto povinnosť zaniká. Okrem povinných odvodov je možné si sociálne poistenie platiť aj dobrovoľne.
Osobný rozsah sociálneho poistenia sa mení v závislosti od toho, či ide o:
- nemocenské poistenie,
- dôchodkové poistenie,
- úrazové poistenie,
- garančné poistenie,
- poistenie v nezamestnanosti.
Výška sadzieb pre výpočet odvodov sociálneho poistenia závisí od toho, kto je platcom tohto poistenia. Pre výpočet konečnej výšky sociálnych odvodov je okrem sadzieb potrebné poznať aj vymeriavací základ, z ktorého sa poistné vypočítava. Všeobecný vymeriavací základ predstavuje priemernú mesačnú mzdu, ktorú za príslušný rok určuje štatistický úrad, vynásobenú číslom 12, teda celkovým počtom mesiacov v roku. Takto vypočítané poistné sa odvádza na účet Sociálnej poisťovne vždy spätne za predchádzajúci mesiac, a to do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.
Evidencia dôchodkov a jej vplyv na odvody
Ak zamestnávate pracovníkov s priznaným starobným, predčasným starobným, invalidným dôchodkom 40 % - 70 %, invalidným dôchodkom nad 70 %, výsluhovým alebo invalidným výsluhovým dôchodkom, je potrebné ho zaevidovať. V špecializovaných softvéroch ako OLYMP sa táto evidencia vykonáva na záložke "Evidencia dôchodkov".
Prvé tri typy evidencie (dovŕšenie dôchodkového veku, žiadosť o invalidný, resp. starobný dôchodok) slúžia na rozdelenie Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Ďalšie typy dôchodku sa zadávajú až pri priznaní konkrétneho typu dôchodku. Pri evidovaní dôchodku je veľmi dôležité vybrať správny typ dôchodku.
Príklady evidencie dôchodkov
Príklad 1: Priznanie starobného dôchodku
Zamestnanec pracuje na hlavný pracovný pomer od 1. 6. 2023. Zamestnancovi bol priznaný starobný dôchodok od 10. 8. 2023. Rozhodnutie o priznaní dôchodku bolo vydané 22. 9. 2023.
Pre výpočet odvodov na sociálne poistenie je dôležitý Dátum vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku, teda 22. 9. 2023.
Príklad 2: Priznanie invalidného dôchodku
Zamestnanec pracuje na hlavný pracovný pomer od 1. 6. 2023. Zamestnancovi bol priznaný invalidný dôchodok - invalidita nad 70 % od 10. 8. 2023. Rozhodnutie o priznaní dôchodku bolo vydané 22. 9. 2023.
Pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie je dôležitý Dátum priznania dôchodku, teda 10. 8. 2023.
Zdravotné obmedzenia a znížené odvody
Ak zadávate poberateľa predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku s priznaným dôchodkom k 1. 1., na záložke "Zdravotné obmedzenia" vyplníte mesiac a rok, odkedy má mať zadanie vplyv na výpočet mzdy. Následne vyberiete percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť voči zdravej fyzickej osobe alebo preukaz ZŤP.
V prípade, že zamestnancovi zaevidujete invalidný dôchodok 40-70 % alebo nad 70 % na záložke "Evidencia dôchodkov", program automaticky pridá pokles schopnosti na záložke "Zdravotné obmedzenia".
V mesiaci 9/2023 a 10/2023 boli v príklade vypočítané znížené odvody na zdravotné poistenie v sadzbe 2 % za zamestnanca a 5 % za zamestnávateľa.
Dôchodok nestačí? | #dôchodok #financie #osobnéfinancie #peniaze #finančnagramot #dôchodkovýsystém
Minimálny a maximálny vymeriavací základ pre SZČO
Nový minimálny a maximálny vymeriavací základ je platný vždy na obdobie kalendárneho roka, t.j. od 1. januára do 31. decembra. Pre rok 2024 je minimálny vymeriavací základ 652,00 eura a maximálny vymeriavací základ 9 128,00 eur.
Vymeriavací základ SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu / 1. októbru kalendárneho roka (v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania), resp. pri opätovnom vzniku. Nemení sa vymeriavací základ tých SZČO, ktorých skutočný vymeriavací základ, určený k 1. júlu / 1. októbru 2024, resp. ich skutočný vymeriavací základ, určený k 1. júlu / 1. októbru 2024, je rovnaký ako minimálny.
Výpočet dôchodku
Pri výpočte dôchodku sa používa "technika" tzv. osobného vymeriavacieho základu poistenca, v prípade zamestnanca zjednodušene povedané jeho hrubú mzdu, ktorú dosiahol v danom roku. Ak zamestnávateľ neodviedol poistné za zamestnanca, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.
Osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 sa zohľadňuje inak ako v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003.
Príklady výpočtu dôchodku
Príklad 1: Pán Alex
Pán Alex dosiahol v roku 2019 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 12500 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2019 bol 13104 €. Výpočet osobného mzdového bodu: 12500 € / 13104 € = 0,953907...
Príklad 2: Pani Adriana
Pani Adriana mala v roku 2019 súbežne dve zamestnania. Pri výpočte dôchodku, samozrejme, ešte nemôže byť známy všeobecný vymeriavací základ za rok, v ktorom poistenec "odchádza do dôchodku". Podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa na určenie sumy dôchodku použije všeobecný vymeriavací základ zistený za predposledný kalendárny rok pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok. Obdobne aj osobný mzdový bod za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa vypočíta tak, že sa vydelí osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia a všeobecný vymeriavací základ zistený za dva kalendárne roky dozadu.
Príklad 3: Pán Alojz
Pán Alojz má nárok na starobný dôchodok od 14.11.2023. V roku 2022 dosiahol osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 15000 €. V roku 2023 dosiahol osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 14500 €.
Princíp solidarity a obmedzenie mzdového bodu
Princíp solidarity sa pri výpočte dôchodku prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 9 zákona o sociálnom poistení).
Príklad: Pani Agnesa
Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 45000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2021 bol 14532 €. Výpočet: 45000 € / 14532 € = 3,0967... Avšak, z dôvodu obmedzenia je osobný mzdový bod pre pani Agnesu 3.
Platby štátu na dôchodkové poistenie
Podľa § 138 ods. 3 ZSP štát platí poistné na dôchodkové poistenie za niektoré kategórie osôb. V roku 2023 napríklad štát platí poistné na dôchodkové poistenie za zamestnankyňu na materskej a rodičovskej dovolenke z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021), čo je suma 726,60 €.
Invalidný dôchodok a jeho vplyv na osobný mzdový bod
V prípade poberateľa invalidného dôchodku priznaného, resp. zvýšeného po 31. decembri 2003, sa osobný mzdový bod za obdobie poberania invalidného dôchodku určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu za obdobie poberania invalidného dôchodku a všeobecného vymeriavacieho základu určeného podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. V prípade poberateľa kráteného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %) priznaného, resp. zvýšeného po 31. decembri 2003, sa osobný mzdový bod za obdobie poberania invalidného dôchodku určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu za obdobie poberania invalidného dôchodku a všeobecného vymeriavacieho základu určeného podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
Príklad: Pán Zoltán
Pán Zoltán mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 2006. Podľa § 278 ods. 2 ZSP, ak bol poistencovi priznaný invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, osobný mzdový bod sa za obdobie poberania invalidného dôchodku určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu za obdobie poberania invalidného dôchodku a všeobecného vymeriavacieho základu určeného podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
Príklad: Pán Zdeno a Pani Zdena
Pán Zdeno mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 1998. Pani Zdena mala priznaný čiastočný invalidný dôchodok v roku 2003. Podľa § 62 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec poberá invalidný dôchodok, osobný mzdový bod za obdobie poberania invalidného dôchodku sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu za obdobie poberania invalidného dôchodku a všeobecného vymeriavacieho základu určeného podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
Príklad: Pán Cyril
Pán Cyril poberal invalidný dôchodok počas celého roka 2019.
Náhradné doby a ich vplyv na dôchodok
Podľa § 255 ods. 3 ZSP, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, resp. do roku 2004 tak platilo, že aj za dobu práceneschopnosti alebo poberania dávky v nezamestnanosti sa "čo-to" započítalo do výšky priznávaného dôchodku.
Príklad: Pán Bohuš
Pán Bohuš bol v roku 2003 v čase od 1.1.2003 do 30.6.2003 evidovaný nezamestnaný na úrade práce. Za mesiace január až apríl 2003 mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti. V mesiacoch máj a jún 2003 bol ešte v evidencii, avšak už bez nároku na podporu.
Príklad: Pani Božena a Pani Bohumila
Hrubý príjem pani Boženy za rok 2019 tak dosiahol sumu 12 x 1200 € = 14400 €. Hrubý príjem pani Bohumily za rok 2019 tak dosiahol sumu 11 x 1200 € = 13200 €. Všeobecný vymeriavací základ bol 13104 €. Výpočet: 13200 € / 13104 € = 1,0074... čo je o 0,0916 menej ako u pani Boženy.