V kontexte ukončenia pracovného pomeru sa zamestnanci stretávajú s pojmami ako odstupné a odchodné. Tieto peňažné plnenia predstavujú dôležitú finančnú kompenzáciu alebo odmenu, ktorá je upravená slovenským Zákonníkom práce. Cieľom tohto článku je podrobne objasniť podmienky, za ktorých vzniká nárok na odstupné a odchodné, ich výšku, zdaňovanie a tiež zodpovedať na otázku, či má zamestnanec nárok na obe plnenia súčasne.
Čo je odstupné a kedy naň vzniká nárok?
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Nárok na odstupné má zamestnanec pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
Dôvody vzniku nároku na odstupné
Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Tieto dôvody sú taxatívne vymenované a zahŕňajú napríklad:
- ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje,
- ak sa zamestnanec stane nadbytočným pre zamestnávateľa alebo pre organizačné zmeny,
- ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou.
Pracovný pomer môže byť ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f), alebo dohodou z tých istých dôvodov.
Výška odstupného
Výška odstupného závisí od počtu rokov, ktoré zamestnanec u zamestnávateľa odpracoval. Ustanovenie § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce stanovuje minimálnu výšku odstupného. Zamestnávateľ však môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Príklad:
- Ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok, zamestnanec nemá nárok na odstupné.
- Ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky, patrí mu odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
- Ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, patrí mu odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
- Ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov, patrí mu odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Kedy sa odstupné nevypláca?
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy, alebo ak je pracovný pomer skončený dohodou z iných ako zákonom vymedzených dôvodov. Taktiež nevzniká nárok zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Čo je odchodné a kedy naň vzniká nárok?
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca.
Podmienky vzniku nároku na odchodné
Zákonník práce vymedzuje dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti o viac ako 70%). Stačí vznik nároku na dôchodok, nie jeho priznanie.
- o poskytnutie dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.
Tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa a len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
Výška odchodného
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Kedy zamestnávateľ nemusí poskytnúť odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Súčasný nárok na odstupné a odchodné
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučuje. To znamená, že zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Právny nárok na odchodné a odstupné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru.
Príklad situácie
Predstavme si zamestnanca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a požiadal o starobný dôchodok. Zároveň jeho zamestnávateľ končí svoju činnosť a ruší firmu, pričom zamestnancovi ukončí pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. Ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa napríklad 15 rokov a splnil aj podmienky pre odchodné (ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru), vzniká mu nárok na odstupné aj odchodné súčasne. V takom prípade má nárok na odstupné najmenej vo výške trojnásobku mesačného priemerného zárobku a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku.
Pellegrini ROZHODOL o referende, Naď a spol budú PLAKAŤ
Zdaňovanie a odvody z odstupného a odchodného
Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Avšak existujú výnimky. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Ukončenie pracovného pomeru a výpovedná lehota
Pracovný pomer môže byť ukončený viacerými spôsobmi, ktoré udáva Zákonník práce. Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Dĺžka výpovednej lehoty
Dĺžka výpovednej lehoty závisí od trvania pracovného pomeru:
- Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok, je najmenej dva mesiace.
- Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
