Zdravotné problémy môžu vážne ovplyvniť schopnosť zamestnanca vykonávať svoju prácu. Ak zamestnanec stratí spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov, vzniká otázka, aké možnosti má pri ukončení pracovného pomeru a či má nárok na odstupné. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa v takýchto situáciách podľa Zákonníka práce Slovenskej republiky.
Lekársky posudok ako základ pre rozhodovanie
Pre platnú výpoveď zo zdravotných dôvodov je nevyhnutný lekársky posudok. Ten musí jednoznačne potvrdzovať, že zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Nestačí iba odporúčanie lekára na zmenu druhu vykonávanej práce, ani krátkodobá pracovná neschopnosť. Lekársky posudok môže vydať všeobecný lekár alebo odborný lekár a je kľúčový pre ďalší postup.
Podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu.
Ponuková povinnosť zamestnávateľa a možnosti preradenia
Po predložení lekárskeho posudku, ktorý potvrdzuje dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, vzniká zamestnávateľovi ponuková povinnosť. Zamestnávateľ je povinný pokúsiť sa zamestnanca preradiť na inú, pre neho vhodnú prácu, ktorá zodpovedá jeho zdravotnej spôsobilosti. Zamestnávateľ musí vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak zamestnávateľ zamestnanca do 15 dní od predloženia posudku nepreradil na inú prácu, zamestnanec môže pracovný pomer skončiť okamžite.
Scenáre po predložení posudku:
- Zamestnávateľ má vhodnú prácu a zamestnanca preradí: V takomto prípade pracovný pomer pokračuje na inej pozícii.
- Zamestnávateľ nemá vhodnú prácu: Ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, ani na kratší pracovný čas, alebo zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol, musí zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď.
- Zamestnávateľ odmietne preradiť zamestnanca do 15 dní: Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.
Spôsoby skončenia pracovného pomeru a nárok na odstupné
Pracovný pomer možno skončiť rôznymi spôsobmi, a od toho závisí aj nárok na odstupné. Odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru, zatiaľ čo odchodné je odmena pri odchode na dôchodok.
1. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa
Ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce), zamestnancovi vzniká nárok na odstupné.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa:
- Ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok: odstupné vo výške minimálne jedného priemerného mesačného zárobku.
- Ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky: odstupné vo výške minimálne jedného priemerného mesačného zárobku.
- Ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov: odstupné vo výške minimálne dvoch priemerných mesačných zárobkov.
- Ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov: odstupné vo výške minimálne troch priemerných mesačných zárobkov.
- Ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov: odstupné vo výške minimálne štyroch priemerných mesačných zárobkov.
- Ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov: odstupné vo výške minimálne piatich priemerných mesačných zárobkov.
Výpovedná doba pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu je tri mesiace, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov (§ 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce).
Výpoveď zo zdravotných dôvodov a získanie odstupného
2. Skončenie pracovného pomeru dohodou
Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí zamestnancovi odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba. V prípade dohody je výška odstupného spravidla vyššia, napríklad pri odpracovaných 16 rokoch je v prípade dohody štvormesačné odstupné (§ 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce).
Tabuľka porovnania výšky odstupného podľa dĺžky pracovného pomeru:
| Dĺžka pracovného pomeru | Výpoveď (Zamestnávateľ) | Dohoda (Zamestnávateľ + Zamestnanec) |
|---|---|---|
| Menej ako 1 rok | 1x priemerný mesačný zárobok | 1x priemerný mesačný zárobok |
| 1 až 2 roky | 1x priemerný mesačný zárobok | 1x priemerný mesačný zárobok |
| 2 až 5 rokov | 2x priemerný mesačný zárobok | 2x priemerný mesačný zárobok |
| 5 až 10 rokov | 3x priemerný mesačný zárobok | 3x priemerný mesačný zárobok |
| 10 až 20 rokov | 4x priemerný mesačný zárobok | 4x priemerný mesačný zárobok |
| Viac ako 20 rokov | 5x priemerný mesačný zárobok | 5x priemerný mesačný zárobok |
3. Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom
Ak zamestnávateľ zamestnanca do 15 dní od predloženia lekárskeho posudku nepreradil na inú, pre neho vhodnú prácu, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Pri tomto spôsobe skončenia pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnanec urobiť písomne do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode dozvedel.
4. Výpoveď zo strany zamestnanca
Ak podá výpoveď zamestnanec z vlastnej iniciatívy (aj zo zdravotných dôvodov), nárok na odstupné mu v zásade nevzniká. Dôvod výpovede nemusí byť uvedený, a výpovedná doba je zvyčajne dvojmesačná (ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok).
Odchodné pre invalidných dôchodcov
Okrem odstupného existuje aj inštitút odchodného, ktorý je určený pre zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku. Zamestnancovi patrí odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Odchodné je najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení (§ 76a Zákonníka práce). Zákon pripúšťa aj súbeh odstupného s odchodným.
Čo robiť, ak zamestnávateľ odmieta vyplatiť nároky?
Ak zamestnávateľ odmietne vyplatiť odstupné alebo odchodné, odporúča sa podať podnet na Inšpektorát práce alebo sa obrátiť na súd. Finančná situácia zamestnávateľa nie je relevantným dôvodom na nevyplatenie zákonných nárokov.