Nelegálna práca a invalidný dôchodok: Následky a ochrana práv

Dobrý deň, práca popri invalidnom dôchodku je možná a zákon nezakazuje invalidným osobám pracovať. Môžete poberať aj dôchodok, aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ vám to váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť.

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.

Invalidný dôchodca a pracovné právo

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas a zdravotné obmedzenia

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže vám prácu nadčas nariadiť len s vaším súhlasom.

Práca cez víkendy

Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Ochrana pred výpoveďou

Ak ste počas PN, ste chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."

Preradenie na inú prácu a odstupné

Rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku je dokladom, že zamestnanec sa v zmysle Zákonníka práce považuje za zamestnanca so zdravotným postihnutím, ale nepreukazuje neschopnosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnávateľ je povinný v zmysle ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec podľa lekárskeho posudku vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zákon výslovne uvádza, že záverom lekárskeho posudku musí byť, že zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Ak zamestnávateľ nemá možnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, môže mu dať výpoveď z výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Tento výpovedný dôvod je spojený s nárokom zamestnanca na odstupné. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru aj od spôsobu skončenia pracovného pomeru a jeho výška je uvedená v ustanovení § 76 Zákonníka práce.

Nelegálna práca a jej následky

Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie majú negatívny dopad na zamestnancov, podnikateľské prostredie i na celú spoločnosť. Osoby, ktoré pracujú nelegálne, sa vystavujú problémom s nárokom na mzdu, stravovanie, zákonom stanovenú maximálnu výmeru pracovného času, minimálnu výmeru oddychu, či dovolenku. V neskoršom období tiež riskujú problémy pri uplatňovaní si nároku na dôchodok.

„Prácu na čierno“ definuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a skladá sa z dvoch zložiek.

Podľa zákona je nelegálnou prácou „závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, pokiaľ s touto osobou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer.“

Závislá práca znamená, že počúvate príkazy a pokyny svojho nadriadeného o tom, ako máte svoju prácu vykonávať.

Riziká pre zamestnanca pri "šedej mzde"

Ak vám zamestnávateľ vypláca inú sumu „na ruku“ a inú „na papieri“, ide o nelegálne konanie (tzv. „šedá mzda“), čo je porušenie § 119 a nasl. Zákonníka práce a môže ísť aj o trestný čin. Ak vás zamestnávateľ vedie na nižší úväzok, než v skutočnosti pracujete, okráda vás aj na odvodoch a dávkach.

Ak ako pracovník pracujete nelegálne, je toto porušenie považované za priestupok. Pokuta za tento priestupok sa môže vyšplhať až do výšky 331€. Na spáchanie tohto priestupku sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti. Okrem priamych postihov vám hrozia aj nepriame postihy.

Príklad nelegálnej práce

Predstavte si, že váš kamarát pracuje na zmluvu na 20 hodín týždenne s hrubou mzdou 430 eur mesačne, čo je ekvivalent polovičného úväzku. V skutočnosti však pracuje 8 hodín denne, okrem víkendov. Zvyšné peniaže mu zamestnávateľ pravdepodobne vypláca „na ruku“. Toto je typický príklad nelegálnej práce alebo „šedej mzdy“.

V takomto prípade prichádza váš kamarát o:

• Stravné lístky/obedy: Nárok na ne vzniká pri splnení určitých podmienok, ktoré pri nelegálnej práci nie sú dodržané.
• Sociálne a zdravotné odvody: Zamestnávateľ za neho odvádza nižšie sumy, čo má dopad na budúce dôchodkové a nemocenské dávky. Ak ste riadne prihlásená do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ za vás odvádza poistné, máte nárok na nemocenské dávky.
• Dôchodkové zabezpečenie: Nízke odvody znamenajú nízky základ pre výpočet budúceho dôchodku.
• Nemocenské dávky: V prípade práceneschopnosti budú dávky vypočítané z nižšieho základu.
• Právna ochrana: Nemá právnu istotu v prípade sporu so zamestnávateľom, napríklad pri nevyplatení mzdy alebo úraze.
• Dovolenka a prekážky v práci: Nemá nárok na platenú dovolenku ani na náhradu mzdy pri prekážkach v práci.
• Prekročenie maximálnej dĺžky pracovnej zmeny: Pracovať 14 hodín denne je v rozpore s § 87 Zákonníka práce, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku pracovnej zmeny na 12 hodín (pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase). Navyše, musíte mať zabezpečený odpočinok medzi zmenami a minimálny týždenný odpočinok.

Sankcie pre zamestnávateľa

Zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú, krivia rovnosť podmienok na podnikanie, vystavujú sa vysokým pokutám, zrušeniu živnostenského oprávnenia a ďalším sankciám.

Nelegálne zamestnávanie považuje zákon za správny delikt. Keďže ide o správny delikt, vôbec nezáleží na tom, či je zamestnávateľovo správanie zavinené. Zároveň nepriame sankcie sú pre zamestnávateľa často ešte zničujúcejšie ako samotná pokuta. V prípade nepriamych sankcií býva zamestnávateľ zapísaný do zoznamu subjektov, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Takýto zápis ho automaticky diskvalifikuje z účasti na verejnom obstarávaní.

Výhody legálnej práce

Aj keď sa vám môže "šedá mzda" zdať priaznivá, takáto výhoda je len klamlivá. V celkovom porovnaní má nelegálna práca oveľa viac nástrah a negatív ako výhod.

• Právna istota: Zamestnávateľ si s vami nebude môcť robiť, čo sa mu bude chcieť. Na základe podpisu pracovnej zmluvy alebo dohody vám vzniknú presne určené práva a povinnosti, ktorých plnenie budete môcť od vášho zamestnávateľa vyžadovať.
• Minimálna mzda: Ako zamestnanec alebo brigádnik máte právo na minimálnu mzdu. V hodinovom vyjadrení vychádza minimálna mzda za rok 2020 vo výške 3,333 € v hrubom.
• Prestávky v práci: Podľa Zákonníka práce máte právo na prestávky v práci. Ak je váš pracovný čas dlhší ako 6 hodín, máte počas neho nárok na 30 minút prestávky. Ak máte menej ako 18 rokov, potom už od 4 a pol hodinovej zmeny. Taktiež máte právo na nepretržitý denný odpočinok a nepretržitý odpočinok v týždni (väčšinou voľný víkend).
• Odvody: Ak by ste zarobili viac ako 200€ mesačne, budete platiť odvody, čo je však pozitívne pre vaše budúce nároky.

Podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.

Povinnosti zamestnávateľov

Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

tags: #praca #na #cierno #zastavia #vyplacanie #invalidneho