Liečebná rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Podľa zákona č. 576/2004 Z. z. je liečebná rehabilitácia súčasťou zdravotnej starostlivosti a podľa zákona č. 577/2004 Z. z. spadá do rozsahu úhrad zdravotnej starostlivosti. Liečebná rehabilitácia nie je luxus. Bez liečebnej rehabilitácie deti so znevýhodnením stagnujú. Nie preto, že by nemali potenciál, ale preto, že im nedáme šancu naučiť sa to, čo zdravé dieťa dosiahne prirodzene.
Výzvy v dostupnosti liečebnej rehabilitácie
Liečebné rehabilitačné pobyty sú takmer nedostupné - hlavne pre deti so zdravotným znevýhodnením mimo veľkých miest. Títo klienti sú považovaní za náročných pacientov, vyžadujú trpezlivosť, špeciálne zručnosti aj fyzickú výdrž a často dlhodobú intenzívnu starostlivosť. Ak štát nezmení svoj prístup, slovenské deti budú naďalej odkázané na charitu, verejné zbierky a pomoc od známych. Pre mnohé rodiny to zostane jediná možnosť, ako zabezpečiť deťom potrebnú komplexnú zdravotnú starostlivosť. Takýto stav však nie je vhodný ako riešenie pre moderný a sociálny štát.
Odporúčania pre zlepšenie situácie
- V druhej fáze minimálne 5 detských lôžok v nemocniciach III.
- Podporiť systematické vzdelávanie odborníkov v detskej liečebnej rehabilitácii.
- Začať budovať systém, ktorý zvyšuje dostupnosť rehabilitácií a skutočne pomáha rodinám - nie ich necháva v neistote.
- Odľahčuje finančnú záťaž rodičov prostredníctvom funkčnej podpory (napr. dlhodobé kontrakty so zdravotnými poisťovňami).
- Dostavby alebo rekonštrukcie priestorov v nemocniciach s cieľom vytvoriť alebo rozšíriť pracoviská FBLR pre detských pacientov.
Charakteristika a ciele Fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (FBLR)
Rehabilitácia je komplexný proces, ktorý zlepšuje priebeh ochorenia, zmenšuje deficit a urýchľuje znovuzaradenie pacienta do rodinného, príp. pracovného prostredia. Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia, ktorej je súčasťou, patrí v Slovenskej republike medzi základné odbory. Má svoje diagnostické metódy, liečebné prostriedky, pacientov i vedecké zázemie. Komplexnosť procesu je daná tým, že chápe človeka ako celok, ktorý má ťažkosti telesné i duševné, tie najmä v závažnejších prípadoch s poškodením pracovného potenciálu a handicapom, majú pracovno-sociálne dopady a navyše ich treba niekedy riešiť i výchovnými postupmi.
Pracoviská FBLR
Klinika FBLR je lokalizovaná v priestoroch bývalého chirurgického pavilónu a zabezpečuje komplexnú fyziatricko-rehabilitačnú starostlivosť.
- Ambulantná časť - zabezpečuje komplexnú fyziatricko-rehabilitačnú starostlivosť formou plánovaných vyšetrení, kontrol a individuálnej terapie.
- Lôžková časť - poskytuje intenzívnu rehabilitačnú starostlivosť hospitalizovaným pacientom. Klinika FBLR disponuje 23 lôžkami, z toho 1 nadštandardnou izbou s vlastným televízorom, chladničkou, mikrovlnnou rúrou, sprchou, umývadlom a varnou kanvicou. Ostatné izby sú dvojlôžkové, trojlôžkové a štvorlôžkové. Zabezpečujeme 24-hodinovú ošetrovateľskú starostlivosť.
Uprednostňujeme preklady pacientov z iných kliník a oddelení, hlavne po operáciách a úrazoch na pohybovom aparáte, ďalej stavy po NCMP, sklerosis multiplex a iných neurologických ochoreniach, vertebrogénne algické syndrómy, stavy po amputáciách po zhojení rany a obdržaní protézy a iné. Rehabilitácia sa poskytuje v čase 7:00 - 14:30 hod. Možnosť zakúpenia procedúr na priamu platbu.
Cieľ a princípy edukácie v rehabilitácii
Cieľom a základným princípom v edukácii je komplexne riešiť akútne a chronické dysfunkcie, multiorgánové primárne a sekundárne následky, patologické reflexné prepojenia so zreťazením porúch za využitia celostného prístupu s aktívnym dopadom na regulačné dysfunkcie, patologické riadiace spúšťacie mechanizmy, ako aj v aplikácii prostriedkov fyzikálnej terapie. Využívame reedukačné postupy a zásahy, ktoré vždy musia k niečomu smerovať a niečo podstatné priniesť pre ďalší liečebný postup. Za rok 2009 bolo u nás vyšetrených a liečených 22 204 pacientov.
Mnohokrát pri chronickej dekompenzácii končí pacient s psychologickým, psychiatrickým a sociálnym zápisom, v mnohých prípadoch celkom zbytočne. Tak isto aj pri akútnych traumatických stavoch sa môžeme stretnúť s psychosociálnym, pracovným, výchovným a estetickým hendikepom. Snahou v edukačných a liečebných postupoch je „ušiť“ na mieru pre jednotlivca to, čo bude pre jeho ďalšiu funkčnú kapacitu prospešné (použitie menej pasívnych prostriedkov - vždy len v akútnej fáze a podstatne navodenie aktívneho prekliesnenia v prístupe a realizácii základných, špecializovaných a nadstavbových postupov).
Metódy a prostriedky liečebnej rehabilitácie
Pre potreby internej medicíny sú tu prezentované prostriedky liečebnej rehabilitácie, výchovnej rehabilitácie, sociálnej rehabilitácie a pracovnej rehabilitácie. Je samozrejmé, že pri všetkých typoch cvičení sa zapájajú aj ostatné systémy, avšak boli vyznačené tie, na ktoré je konkrétny typ cielený.
Pohybová liečba
Na začiatku pohybovej aktivity pracuje organizmus na tzv. kyslíkový dlh (anaeróbna fáza, acidóza, vzostup kyseliny mliečnej, čo má mohutný vplyv na respiračný, kardiovaskulárny systém, pohybový aparát, atď.). Prehĺbením inspíria, zvýšením systolického volumu, zrýchlením frekvencie srdca, zvýšením minútového volumu organizmus kompenzuje zvýšené nároky jednotlivých systémov na prísun kyslíka. Keď skončí, nasleduje zotavovacia fáza.
Cvičenie začíname najľahším stupňom, t. j. pasívnymi pohybmi. Pri objavení zášklbu požadujeme už aktívnu účasť na cvičení, alebo vykonávame cvičenie pomocou silnejších svalových skupín. Pri svaloch, ktoré dosahujú stupeň 2 svalového testu, vykonávame pohybovú liečbu aktívnymi pohybmi s dopomocou. Podobné účinky dosiahneme cvičením vo vode alebo v závese (pacient môže cvičiť sám po inštruktáži rehabilitačným pracovníkom). Pri svalovom stupni 3 cvičíme postupne proti odporu, ktorý kladie gravitácia na tiaž pohybovaného segmentu. Sval postupným zväčšovaním odporu silnie. Z hľadiska nároku na svalovú silu začíname najprv s kyvadlovými pohybmi, potom nasledujú švihové a nakoniec ťahové a odporové pohyby. Odpor pri cvičení sa kladie buď ručne, alebo pomocou náradia, náčinia, pružín, kladiek, závažia, vody atď.
Techniky a facilitačné prvky
- Rehabilitačný pracovník informuje pacienta o možnosti realizácie požadovaného pohybu. Pacient si predstavuje, že sa pohyb na plegickej končatine uskutočňuje.
- Pacient uskutočňuje pohyb v takých prípadoch, keď nie je ešte schopný realizovať požadovaný pohyb v plnom rozsahu.
- Je najčastejšie používaný prostriedok v rámci rehabilitačných programov. K facilitačným prvkom patrí: jednoduché natiahnutie svalu, maximálne natiahnutie svalu, recipročná inervácia, pozitívna a negatívna oporná reakcia, symetrické a asymetrické šijové reflexy, panvové reflexy, staré pohybové vzory, plazenie a pod. Všetky využívajú postupnú kumuláciu podnetov na sub- a post- synaptickú membránu z atypických zdrojov a dráh s následným povelom k vôľovému pohybu.
Keď pacient zvládol pohyb aktívne, je možné upevňovať jeho realizáciu opakovaním. Uvádzané typy cvičení a jednotlivé prvky sú zoraďované do špeciálnych zostáv, ktoré sú označené najčastejšie podľa jednotlivých autorov.
Výchovná rehabilitácia
Kladie si za úlohu naučiť pacienta alebo postihnutého žiť s handicapom alebo chronickou chorobou s čo najvyššou úrovňou kvality života. Zároveň sa snaží naučiť známe a neznáme okolie žiť s postihnutým jedincom. Najbližších príbuzných, spolupracovníkov a susedov považujeme za známe okolie. Za neznáme okolie považujeme všetkých, s ktorými môže postihnutý jedinec prísť do kontaktu mimo rodiny a pracovisko. Výchovná rehabilitácia zahŕňa výchovné prístupy, ktoré majú za úlohu kompenzovať psychické, psychosociálne alebo fyzické postihnutie.
Tento problém je vždy kľúčovým momentom rehabilitačného procesu, napr. pri kardiovaskulárnych ochoreniach je dôležitá výchova k vylúčeniu rizikových faktorov ako základnému momentu pri predchádzaní recidív. Pre pacientov s poruchami pohybového aparátu (poškodenie centrálneho a periférneho motoneurónu) je po realizácii pohybového programu najdôležitejšia výchova k nezávislosti, sebestačnosti so sebasýtiacimi a sebaobslužnými prvkami. Pri vertebrogénnych ochoreniach je najdôležitejšia výchova k správnej posturálnej aktivite a pohybovej kultúre. Pri pooperačných stavoch na bedrovom kĺbe je dôležité nacvičiť s pacientom správny pohybový režim s dlhodobým čiastočným zaťažovaním operovanej DK.
Rehabilitačná kineziológia
Je časť výchovnej rehabilitácie, ktorá sa snaží prevychovať svojho absolventa v postoji ku svojmu pohybovému aparátu a k adekvátnej činnosti tohto aparátu. Pacient dostáva v problematike informácie o fyziológii svalstva, anatómii chrbtice, patofyziológii.
Cvičenie podľa Mojžišovej
Je výchovný systém zameraný na telesné cvičenie, pri ktorom sa využíva vzťah medzi dýchaním a držaním tela, čo ovplyvňuje aj psychiku. Význam tohto cvičenia spočíva v schopnosti zapájať svalstvo bránice, hlboké stabilizátory trupu, svalstvo panvového dna a svalstvo brušnej steny, ktoré spolu tvoria oporu pri pohyboch driekovej chrbtice a tým aj celého trupu. Pri cvičení sa využívajú za účelom presného cielenia a efektívnosti, špeciálne k tomu vyvinuté prístroje.
Pracovná rehabilitácia a ergoterapia
Coping je spôsob riešenia kríz u pacienta s chronickým ochorením. Pri pracovnej rehabilitácii je práca využívaná najmä v rámci skupiny. Ergoterapia je priamym pokračovaním, prípadne doplnkom liečebnej rehabilitácie. Chránená dielňa je zariadenie, ktoré sa uplatňuje v pracovnej, sociálnej aj výchovnej rehabilitácii. V chránenej dielni môžu pracovať osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou. Chránená dielňa nemá stanovený výrobný plán. Postihnutý jedinec v nej môže, ale nemusí každý deň pracovať.
Vzdelávanie v odbore FBLR
Špecializačné štúdium odboru Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia (FBLR) trvá 4 roky. Špecializačné štúdium pozostáva z teoretickej a praktickej časti, pričom praktické vzdelávanie má prevahu. Lekár v špecializačnom štúdiu je priebežne hodnotený garantom špecializačného štúdia každých 6 mesiacov. Po absolvovaní špecializačného vzdelávania a úspešnom zložení špecializačnej (atestačnej) skúšky sa odborná spôsobilosť lekára navyšuje na špecializovanú spôsobilosť.
Rozdiely v praxi a ďalšie štúdium
Požiadavky sa u každej špecializácie líšia, čo sa týka oddelení aj minimálnej dĺžky praxe strávenej na jednotlivých oddeleniach. Podrobný zoznam požadovaných teoretických vedomostí ako aj praktických zručností (vrátane minimálneho počtu požadovaných zdravotných výkonov) k atestačnej skúške nájdete na webstránkach príslušného akreditovaného pracoviska (napríklad tu). Slúžia v prípade záujmu k rozšíreniu odbornej spôsobilosti po ukončení špecializačného štúdia. Špecializačné štúdium v subšpecializačnom odbore trvá obvykle 3 roky a je zakončené špecializačnou skúškou. Ďalšie informácie o špecializačnej príprave lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov sú dostupné v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 157/2002 Z. z.
tags: #liecebna #rehabilitacia #po #slovensky