Mnohí seniori vlastnia rôzny, aj nehnuteľný majetok. Domy, byty, ale aj pozemky. Často dedičstvo celých predošlých generácií, ktoré bolo nadobudnuté v pote tváre a mozoľmi našich predkov. Preto je prirodzené, že ako im v jeseni života sily ubúdajú, myslia na to, ako si usporiadajú aj svoje majetkové záležitosti. Podobe rozmýšľala aj pani Štefánia. Tá vlastnila okrem svojho domu aj viacero rolí v celom chotári obce. Keďže muž sa pominul už dávnejšie, je už jedinou vlastníčkou.
Už sa u nej vystriedali viaceré deti aj vnuci a nenápadne zisťovali, či nemá nejaké plány so svojim majetkom. „Predsa len“, hovorili oni, „treba rozmýšľať do budúcnosti, radšej sa rozhodnúť teraz.“. „Notári si priveľa pýtajú“, ďalej naliehali, „načo sa s tým ťahať do dedičského konania.“. Pani Štefánia teda začala rozmýšľať. Nebolo jej po chuti „prepisovať majetky“ už teraz, bála sa, že potom jej nič neostane a kde potom dožije? Ako teda postupovať?
Možnosti sú viaceré a každý si musí zvážiť riziká aj prínosy. Za života môže ktokoľvek svoj majetok darovať alebo predať. Každý má totiž právo sa svojho majetku zbaviť ako uzná za vhodné, za čo ale potom aj musí niesť dôsledky.
Výnimkou z nevratnosti darovania je možnosť domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Takéto prípady ale končia na súdoch, kde konanie môže trvať dlhší čas a môže mať otázny výsledok.
Ak sa senior takto „zbaví“ majetku ešte za svojho života, vzniká vážne riziko, že reálne môže prísť o dôstojné bývanie, ak ešte za života prevedie nehnuteľnosť, v ktorej doteraz býval. Ako sme uviedli v jednom z našich predošlých príspevkov, ani zriadenie vecného bremena nemusí situáciu adekvátne vyriešiť a zabezpečiť dôstojný život seniora.
Svoje by o tom vedela povedať pani Gizela, s ktorej prípadom sa stretli pracovníci Centra právnej pomoci. Toľko do nej deti húdli s prísľubom, že sa o ňu postarajú, až im „prepísala“ celý dom.
Možnosti odkazania majetku
V dnešnom slovenskom práve (na rozdiel od minulosti a na rozdiel od toho, s čím sa uvažuje v budúcnosti) nie je možná tzv. dedičská zmluva ani darovanie pre prípad smrti. Jediné, čo môže žijúci vlastník urobiť pre prípad smrti, je zriadenie závetu.
1. Závet
Závet môže poručiteľ spísať aj sám, avšak môžeme len odporučiť služby notára. Každý takýto závet je uložený v notárskom registri závetov a pri každom otvorení dedičského konania sa vykoná šetrenie, či náhodou v tomto registri neexistuje závet po tejto osobe.
Pri závete treba ale myslieť na to, že nie je možné ním naložiť so svojím majetkom akokoľvek, ale treba rešpektovať podiely tzv. neopomenuteľných dedičov.
Kto to nebude rešpektovať, dopadne ako pán Vincent, ktorý v dobrej viere vlastnoručne písaným závetom chcel odkázať svoj majetok svojmu vnukovi. Žiaľ, závet napísal na stroji a len ho vlastnoručne podpísal.
2. Dohoda dedičov v dedičskom konaní
Dedičia majú možnosť v rámci dedičského konania uzavrieť dohodu o tom, komu pripadne ktorá časť majetku. Niekedy sa však stáva, že poručiteľ (vlastník nehnuteľnosti) nechce, aby sa jeho majetok prejednával v dedičskom konaní, ale chce určiť konkrétneho dediča.
3. Darovanie nehnuteľnosti za života
Často využívanou možnosťou je darovanie nehnuteľnosti budúcemu dedičovi. Vlastník sa môže rozhodnúť darovať nehnuteľnosť jednému z detí. Ostatným deťom nevzniká žiadny zákonný nárok na "výplatok" od obdarovaného súrodenca.
Darovanie nehnuteľnosti maloletému dieťaťu:
Aj maloleté dieťa môže nadobúdať majetok všetkými spôsobmi uvedenými v zákone, teda aj darovaním v zmysle ustanovenia § 628 OZ. Ak ide o dar od tretích osôb, nebudú spravidla žiadne ťažkosti. Nemožno však vylúčiť ani dar od rodičov, aj keď tu v jednej osobe bude darca, ako aj zákonný zástupca vyslovujúci súhlas s obdarovaním, pokiaľ nepôjde o kolíziu záujmov, čo vo väčšine prípadov nebude prichádzať do úvahy. Keby o taký prípad kolízie záujmov išlo, muselo by byť maloleté dieťa zastúpené zvláštnym opatrovníkom podľa ustanovenia § 31 ods. 2 a 3 ZR.
Pokiaľ ide o takéto dary, kde nejde o kolíziu záujmov a kde rodičia za dieťa dar aj prijímajú, je nutné znovu zdôrazniť, že musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy podľa ustanovení § 628 OZ vrátane predpísanej formy a že pri posudzovaní nie je rozhodujúcou skutočnosťou, či dieťa vec užíva, popr. spoluužívá s ostatnými členmi rodiny.
Prevod na maloletého potomka: Osobitne sa postupuje v prípadoch, ak by ste chceli nehnuteľnosť previesť na maloleté dieťa, ktoré pred dovŕšením 18. roku života nemá v plnom rozsahu spôsobilosť na právne úkony, a teda ani spôsobilosť na uzavretie zmluvy. „V týchto prípadoch musí byť maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom a kúpna zmluva musí byť schválená súdom. Až potom je možné zavkladovať ju v katastri nehnuteľností,“ zdôrazňuje advokát.
4. Predaj nehnuteľnosti
Rovnako ako darovanie, aj predaj nehnuteľnosti je dispozíciou s vlastníctvom, na ktorú má vlastník právo. Vlastník sa môže rozhodnúť, komu a za akých podmienok nehnuteľnosť predá. Samotné dojednanie nízkej kúpnej ceny by nemalo predstavovať problém. Problém by mohol nastať, ak by kúpna zmluva s neprimerane nízkou kúpnou cenou bola výsledkom konania v rozpore s dobrými mravmi. V takom prípade by bola kúpna zmluva neplatná. Neplatná by mohla byť aj v prípade, že by sa jednalo o tzv. zastretý právny úkon.
5. Vecné bremeno - právo doživotného bývania
Či už dôjde k prevodu nehnuteľnosti darovaním alebo predajom, odporúča sa priamo v zmluve dojednať vznik vecného bremena v prospech darcu/predávajúceho (právo doživotného bývania).
6. Zaopatrovacia zmluva
Menej známou možnosťou je uzatvorenie zaopatrovacej zmluvy. Táto zmluva nie je v našom právnom poriadku upravená ako samostatný zmluvný typ. Predmetom zaopatrovacej zmluvy je záväzok zaopatrenca prenechať zaopatrovateľovi nehnuteľnosť a záväzok zaopatrovateľa poskytnúť zaopatrencu opateru vymedzenú v zmluve.
Špecifikácia záväzku opatery: V zmysle rozhodovacej praxe súdov je záväzok opatery potrebné dostatočne určito špecifikovať. Nepostačuje iba všeobecné uvedenie, že zaopatrovateľ bude zaopatrenca opatrovať. Odporúča sa presne vymedziť, čo všetko bude zaopatrovateľ povinný vykonávať.
Riziká zaopatrovacej zmluvy: Nesprávne spísanie zaopatrovacej zmluvy môže pre obe zmluvné strany predstavovať veľké riziko. Nie je vylúčené, aby bola zaopatrovacia zmluva vyhodnotená ako dve samostatné zmluvy na jednej listine (darovacia zmluva aj nepomenovaná zmluva zaväzujúca obdarovaného k opatrovaniu). Ak by súd takúto listinu vyhodnotil ako dve samostatné zmluvy, mohlo by sa stať, že obdarovaný nadobudne nehnuteľnosť darovaním, ale povinnosť opatrovať si následne nebude riadne plniť. Právny poriadok SR nezakotvuje možnosť odstúpenia od zaopatrovacej zmluvy.
Riziká spojené s odkazovaním majetku jednému dieťaťu
Ak váš súrodenec dostal od rodičov majetok vyššej hodnoty a vám naopak mama a otec nedarovali nič, máte viacero možností, ako postupovať. Ani jedna však nepredstavuje priamočiaru cestu k výplate podielu z majetku.
1. Započítanie daru na dedičský podiel
Započítanie daru na dedičský podiel obdarovaného je najjednoduchší a najmenej konfliktný spôsob, ako dosiahnuť (matematicky) spravodlivé delenie rodičovského majetku. Dar už pochopiteľne nemôže byť súčasťou dedičstva, pretože v deň úmrtia už poručiteľovi nepatril. Rieši sa teda len jeho hodnota.
Pravidlá započítania (tzv. kolácie) sú nasledovné:
- Pri dedení zo zákona platí, že sa súrodencovi na jeho dedičský podiel započíta aj to, čo za života od rodičov bezplatne dostal nad rámec obvyklých darovaní (nezapočítavajú sa teda darčeky k narodeninám či na Vianoce, ktoré sa nevymykajú bežným pozornostiam). Ak obdarovaný súrodenec zomrel a v dedičskom konaní dedia jeho deti, môžete započítanie uplatniť aj voči nim.
- Pri dedení zo závetu sa započítava, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti potomkom poručiteľa.
Pri započítaní na dedičský podiel je ďalej potrebné rozlišovať, kto bol darcom. Ak k bezodplatnému prevodu majetku došlo z bezpodielového vlastníctva oboch rodičov, môže byť v dedičskom konaní po jednom z nich predmetom započítania len hodnota majetku, ktorá zodpovedá podielu poručiteľa (zvyšok sa následne dorieši až v dedičskom konaní po druhom rodičovi).
Pre započítanie je rozhodujúca všeobecná cena daru v čase darovania - t. j. nie v dobe prejednávania dedičstva (rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp.zn. 3 Cdo 40/2017).
Započítanie si treba uplatniť práve počas dedičského konania. Nemá to však zmysel vtedy, keď poručiteľ okrem darovaného majetku už nič hodnotnejšie nevlastnil - v takom prípade vás súrodenec nemusí dorovnávať a vašou jedinou šancou je napadnúť platnosť darovacej zmluvy.
Výnimky, v ktorých sa žiadosti o započítanie nemusí vyhovieť:
- Ak rodičia na súrodenca previedli majetok výmenou za to, že ich osobne doopatroval a vy ste sa na starostlivosti prakticky nepodieľali (dôležité ale budú samozrejme aj ostatné okolnosti prípadu, viď rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp.zn. 9Co/48/2015).
- Rodičia nedarovali majetok vášmu súrodencovi, ale priamo jeho deťom (ich vnukom); tento výklad prijal Najvyšší súd ČR k právnej úprave, ktorá bola v ČR v minulosti rovnaká, ako na Slovensku (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo 486/2016).
2. Napadnutie platnosti darovacej zmluvy
Platnosť zmluvy možno napadnúť najmä vtedy, ak bol pri jej uzatváraní porušený zákon či dobré mravy. V súvislosti s prevodom majetku z rodiča na dieťa možno o neplatnosti uvažovať najmä, ak zdravotný stav rodiča v dobe podpisu zmluvy mohol ovplyvniť jeho úsudok, prípadne ak existujú indície, že rodič majetok daroval pod nátlakom.
Podmienky napadnutia platnosti darovania sa líšia podľa toho, kedy chcete prevod napadnúť. V uvedenom zmysle rozlišujeme napadnutie platnosti zmluvy:
- Za života rodiča (darcu): Ide o mimoriadne problematickú záležitosť, pretože súdy zastávajú názor, že potenciálny zákonný dedič v zásade nemôže s žalobou o určenie neplatnosti darovania uspieť pre nedostatok právneho záujmu na takomto určení (napr. rozhodnutia Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 6Co/21/2019). Pomôcť môže, ak by sa neplatnosti rozhodol domáhať priamo rodič.
- Po smrti rodiča (darcu a zároveň poručiteľa): Otázka neplatnosti darovacej zmluvy sa môže vyriešiť v konaní o určenie, že predmet daru patrí do dedičstva - toto už môže začať aj osoba z okruhu dedičov (rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp.zn. 2Cdo/155/2020).
Dôvody neplatnosti sa samozrejme musia spoľahlivo preukázať.
3. Iniciovanie zrušenia darovania
Proces zrušenia darovacej zmluvy (teda nie napadnutie jej platnosti) možno začať len za života rodiča. Iba on sám vo svojom mene totiž môže žiadať o vrátenie daru. Tento spôsob opätovného získania šance na nadobudnutie podielu na rodičovskom majetku teda prichádza do úvahy vtedy, keď rodič darovanie majetku súrodencovi ľutuje a praje si, aby sa navrátil do jeho vlastníctva.
Platná darovacia zmluva sa ale nedá zrušiť len preto, že si to darca želá. Vrátenia daru sa môže domáhať iba, ak sa k nemu alebo k členom jeho rodiny obdarovaný správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy.
Aj keby rodič dosiahol zrušenie darovacej zmluvy, znamená to len toľko, že ak vrátený dar bude vlastniť až do smrti, rozdelíte si ho v dedičskom konaní s ostatnými dedičmi.
Ako zabezpečiť, aby majetok dostal iba maloletý syn?
Ak chcete zabezpečiť, aby váš majetok dostal iba váš maloletý syn, máte niekoľko možností:
- Darovanie majetku synovi počas života: V prípade nehnuteľného majetku musíte napísať darovaciu zmluvu a požiadať príslušný súd o schválenie tohto právneho úkonu, pretože dieťa nie je plnoleté.
- Spísanie závetu: V závete uveďte, že chcete, aby všetok váš majetok zdedil váš syn. V závete uveďte meno syna a dátum narodenia. Okrem toho je dobré, ak tam presne popíšete, o aký majetok ide.
Dôležité upozornenie: Spoločný závet manželov nie je možný. Každý manžel musí spísať závet sám. Môže v ňom uviesť, že pre prípad smrti chce, aby všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bude ku dňu smrti vlastniť, nadobudol pozostalý manžel (manželka). Môžete tam uviesť aj to, že manžel alebo manželka spíše závet, v ktorom uvedie, že po jeho (jej) smrti majetok zdedia deti.
Dedenie nastupuje vtedy, ak rodičia neurobia so svojimi majetkami žiadne dispozičné úkony.
Záver
Ako vidieť, neexistuje jedna jednoznačná rada. Každý spôsob má svoje plusy aj mínusy. Každý by však mal myslieť na to, ako bude postarané oňho a taktiež doteraz normálne fungujúce vzťahy v rodine sa môžu po rozdelení majetku ešte za života radikálne zmeniť.
Seniori sú často vedení dobrými úmyslami pomôcť deťom a vnúčatám, avšak zabúdajú na seba a nenechajú si ani len tie povestné „zadné vrátka“. Preto je možné len a len odporučiť poradiť sa u odborníkov a taktiež si nechať u odborníkov vypracovať potrebnú zmluvnú dokumentáciu.
Na základnú orientáciu v právnom probléme a nasmerovanie ďalej môže ktokoľvek využiť služby Centra právnej pomoci, tzv. predbežnú konzultáciu v trvaní maximálne jednej hodiny za poplatok 4,50 €.