Súbeh zamestnania, živnosti a dôchodku: Kompletný sprievodca

Založenie živnosti môže byť výhodnou alternatívou k pracovnému pomeru so stabilným príjmom. Často začínajúci podnikatelia riešia súbeh zamestnania a živnosti ako vhodný model na zabezpečenie života, kým sa im biznis „nechytí na plné obrátky“. Pre niekoho je to celoživotný spôsob prilepšenia. Zamestnanec môže mať uzatvorených aj niekoľko pracovných pomerov. V súbežnom pracovnom pomere môže zamestnávateľ zamestnať zamestnanca na plný aj skrátený pracovný úväzok. Jednotlivé pracovné pomery sa posudzujú samostatne, čiže je legálne mať aj niekoľko pracovných pomerov.

Súbeh zamestnania a živnosti

Zákonník práce však viaže možnosť uzatvorenia dvoch alebo viacerých pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa na druh práce - pre ďalší pracovný pomer sa vyžaduje splnenie podmienky, že musí ísť o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu (§ 50 Zákonníka práce). Zároveň každý pracovný pomer zamestnanca sa považuje za samostatné poistenie. Z tohto dôvodu musíte každý pracovný pomer prihlasovať do Registra poistencov Sociálnej poisťovne zvlášť, a to aj v prípade, že súbeh pracovných pomerov je uzatvorený u jedného zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec má viacero pracovných pomerov, vo vzťahu k maximálnej výške vymeriavacieho základu sa maximálna suma vymeriavacieho základu určuje z úhrnu príjmov zo všetkých pracovných pomerov zamestnanca. U zamestnávateľa sa vymeriavací základ posudzuje za každý pracovný pomer samostatne. Z tohto dôvodu by zamestnávateľ mal byť informovaný o tom, že zamestnanec má viac súbežných zamestnaní.

Zákonné obmedzenia pre štátnych zamestnancov a konkurenčné podnikanie

Podnikanie a živnosť možno prakticky chápať ako dve zamestnania, a to je pri niektorých funkciách nezlučiteľná kombinácia. Pozor si musíte dať v štátnej správe. Podľa zákona o štátnej službe (§ 61 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z.) si štátny zamestnanec nemôže zlepšiť svoje finančné zázemie podnikateľskou činnosťou. Nesmie vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť okrem pracovného pomeru, ktorá by bola zhodná, alebo podobná jeho pracovnej náplni. Taktiež sa musí vzdať miesta v riadiacich, kontrolných, alebo dozorných radách právnických osôb. V praxi to znamená, že ak snívate o teplom mieste v štátnej správe, na dobrodružný život podnikateľa môžete okamžite zabudnúť. Vykorčuľovať z tejto patovej situácie je možné iba príjmom, ktorý by nebol živnosťou ani podnikaním. Zárobok aj v štátnej správe môžete poberať za pedagogickú činnosť, prednášanie, umeleckú tvorbu, alebo publikačnú činnosť a podobné činnosti, ktoré zväčša spadajú do kategórie slobodného povolania.

Ak nemáte pracovnú zmluvu so štátom, môžete si založiť živnosť v princípe bez obmedzení. Pozor si však treba dávať, aby ste svojim podnikaním nevytvárali konkurenciu pre vlastného zamestnávateľa. V princípe sa žiadnemu zamestnávateľovi nebude páčiť, ak bude jeho zamestnanec viac podnikať ako pracovať pre jeho firmu, no ak by vytváral priamu konkurenciu, je to zakázané priamo zo Zákonníka práce. Podnikanie, ktoré by bolo konkurenčné, môže prevádzkovať zamestnanec len s písomným súhlasom zamestnávateľa. Získať ho v tomto prípade je takmer nemožné a preto sa takáto činnosť môže skončiť aj rozviazaním pracovného pomeru. Zákon platí aj bez toho, aby takáto klauzula bola zakotvená v pracovnej zmluve, no zároveň sa vzťahuje len na zamestnancov pracujúcich na riadnu pracovnú zmluvu. Dohodári ani brigádnici sa do tejto kategórie nevzťahujú. Ak by ste teda pracovali ako grafik v reklamnej agentúre a pracujete ako grafik aj na živnosť, je to rozpor. Prirodzene firma by sa mohla obávať nielen konkurencie, ale aj kradnutia kontaktov, čo naozaj nemusí skončiť šťastne.

Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od Vašej žiadosti, platí fikcia udelenia súhlasu. Treba mať na pamäti, že zamestnávateľ môže svoj súhlas, ktorý udelil, resp. fiktívny súhlas, odvolať z vážnych dôvodov a tým pádom budete mať povinnosť svoju podnikateľskú činnosť ukončiť.

Dane a odvody pri súbehu zamestnania a živnosti

V princípe sa v zamestnaní na vašom plate nič nezmení ani po založení živnosti. Jedinou zmenou bude, že zamestnávateľ vám vždy do 10. marca vystaví potvrdenie o zrážke preddavkov na daň z príjmov, no už to nebude tak jednoduché, že za vás všetky povinnosti voči daniarom vybaví. Ako živnostník si potvrdenie priložíte k vlastnému daňovému priznaniu ako príjem zo závislej činnosti a následne si na príjmy zo živnosti uplatníte skutočné, alebo paušálne výdavky a zaplatíte zvyšnú daň. Rozdielom je, že ak ste si u zamestnávateľa uplatnili nezdaniteľný základ dane, ten si už samozrejme v príjmoch z podnikania neuplatníte. Daňové priznanie nie je žiadny problém, v práci za vás daň zaplatí zamestnávateľ a vy zaplatíte len daň z podnikateľského zisku.

Zdravotné odvody

Nepríjemným zistením je vznik povinnosti platiť odvody aj z podnikania a prirodzene automaticky vám ostávajú strhávané aj odvody z platu. Povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne vznikne každému SZČO okamžite po začiatku podnikania. Keďže však za vás odvody platí aj zamestnávateľ, môžu byť preddavky nulové. Počas prvého roka tak prakticky odvody v zdravotnej poisťovni neplatíte, ak príjmy zo živnosti dosiahnu vyšší základ dane, rozdiel doplatíte v ročnom zúčtovaní, no na ďalší rok vám môže vzniknúť povinnosť platenia preddavkov aj zo živnosti. Preddavky sa vždy počítajú z predchádzajúceho roka. Výhodou však je, že za vás odvody stále niekto platí a preto sa na vás nevzťahuje minimálny vymeriavací základ, čiže nebude potrebné platiť preddavky na zdravotné poistenie v ich minimálnej výške, ak vám budú vypočítané nižšie. V porovnaní s čistými živnostníkmi majú živnostníci „popri“ zásadnú výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie, ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov.

Ak ste zamestnancom, ktorý si založí živnosť v roku 2025, na začiatku nemáte povinnosť platiť mesačne preddavky na zdravotné odvody, nakoľko ich už platíte ako zamestnanec. Nasledujúci rok podáte daňové priznanie zo svojej podnikateľskej činnosti a z tohto Vám zdravotná poisťovňa vypočíta ročné zúčtovanie, výsledkom ktorého môže byť preplatok alebo nedoplatok. Preto je vhodné zvážiť, aby ste si platili aj prvý rok preddavky na zdravotné poistenie, aby Vás ročné zúčtovanie nemilo neprekvapilo. Výhodou pre Vás je, že si môžete zvoliť platenie preddavkov aj v nižšej sume ako je nastavená pre bežného živnostníka, ktorý má povinnosť platiť preddavky hneď od začiatku svojej podnikateľskej činnosti v minimálnej výške 107,25 eur pre rok 2025. Nasledujúci rok po podaní daňového priznania Vám vznikne už aj povinnosť platiť mesačne zdravotné odvody. Ich výšku Vám vypočíta zdravotná poisťovňa.

Sociálne odvody

V prvom roku sa vás odvody do sociálnej poisťovne netýkajú. V tom druhom prichádza horšie obdobie. Sociálna poisťovňa si sama vypočíta, či ste presiahli hranicu pre vznik alebo zánik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie. Ak ste sumu presiahli, bude potrebné platiť minimálne odvody. Aj do sociálnej platíte však odvody v zamestnaní a tu žiadna úľava zatiaľ neexistuje. Výšku vášho vymeriavacieho základu pre platenie poistného vám pri vzniku povinného sociálneho poistenia oznámi príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane).

Ani keď začnete podnikať popri zamestnaní, nemáte povinnosť platiť v prvom roku podnikania sociálne odvody, rovnako ako bežný živnostník. To, či budete platiť sociálne odvody nasledujúci rok, alebo nie, bude závisieť od Vašich príjmov zo živnosti za aktuálny rok. V prípade ak Váš príjem z podnikania prekročí stanovenú hranicu, vznikne Vám povinnosť platiť sociálne odvody od 1.7. nasledujúceho roka (resp. od 1.10. ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania). Výšku samotných sociálnych odvodov určí Sociálna poisťovňa na základe Vašich príjmov zo živnosti.

Hranice príjmov pre povinné platenie sociálnych odvodov

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené hranice príjmov, od ktorých vzniká povinnosť platiť sociálne odvody pre SZČO v súbehu so zamestnaním:

Poznámka: Hranica príjmu, podľa ktorej sa posudzuje vznik alebo zánik povinného poistenia SZČO tvoria dosiahnuté príjmy z podnikania alebo výnosy súvisiace s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§6 ods. 1 a 2 Zákona 595/2003 Z. z.) za daný rok bez odpočítania výdavkov.

Daňové priznanie pri súbehu zamestnania a živnosti

Pre Vás ako živnostníka, ktorý podniká popri zamestnaní, neplatia osobitné pravidla pre daň z príjmov. Ak začínate podnikať v roku 2025, prvé daňové priznanie podávate v klasickom termíne do konca marca v roku 2026. Je nevyhnutné myslieť na to, že pri živnosti nemôžete požiadať svojho zamestnávateľa, aby Vám vykonal ročné zúčtovanie, preto musíte podať daňové priznanie Vy, a to na inom formulári (pôjde o Daňové priznanie FO typ B). Následne po podaní daňového priznania bude Vašou povinnosťou jednorázovo odviesť daň. Pre správne určenie daňovej povinnosti budete musieť poznať svoj základ dane z príjmov. V závislosti od výšky zdaniteľných príjmov a základu dane, ktorá Vám vyšla, budete platiť daň.

Ak patríte do 1. daňovej kategórie (dosiahnete príjmy do 100 000 eur), vaša sadzba dane bude pre rok 2025 vo výške 15%. V prípade sadzieb 2. a 3. daňovej kategórie, kde sú sadzby vo výške 19% a 25%, je to o čosi komplikovanejšie.

Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia: od určitého základu dane sa postupne znižujú, nezdaniteľná časť na manželku je závislá aj od mesiacov, počas ktorých sa manželka stará o dieťa, resp. je na materskej dovolenke. Je tu však jeden rozdiel: v zamestnaní mu vo väčšine prípadov na základe podpísaného vyhlásenia uplatňuje zamestnávateľ mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy na neho ako daňovníka, a teda o túto sumu mu znižuje mesačnú zrazenú daň. Ak sa pri príjmoch zo zamestnania „vyčerpá“ celá suma tejto úľavy, od príjmov z podnikania už nebude čo odpočítať. V každom prípade sa všetky príjmy ešte raz zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa ešte raz aj daňové úľavy (na konci roka sa uplatňuje napr. daňový bonus na dieťa).

Súbeh zamestnania a dôchodku

Popri poberaní starobného dôchodku môže zamestnanec pracovať bez akéhokoľvek obmedzenia (s výnimkou predčasného starobného dôchodku). Fyzická osoba, ktorá poberá starobný dôchodok, smie pracovať na hlavný pracovný pomer aj na dohodu. Takýto pracovný pomer starobného dôchodcu je dokonca výhodnejší, pretože dôchodca má znížené odvody na sociálne poistenie. Za jediné znevýhodnenie považujeme to, že starobný dôchodca si nemôže mesačne uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane (NČZD) a jeho ročný nárok na NČZD sa znižuje o dôchodok. Zároveň z vedľajšieho príjmu sa platí starobné poistenie, čo znamená, že dôchodcovi sa prepočíta starobný dôchodok jedenkrát za rok a na základe odvedeného poistného sa mu zvýši aj vyplácaný dôchodok. Dosiahnutie dôchodkového veku ani vznik nároku na dôchodok nie sú výpovedným dôvodom.

Predčasný starobný dôchodok a práca

Práca popri predčasnom starobnom dôchodku je ale špecifická tým, že žiadateľ o penziu nesmie byť dôchodkovo poistený (čiže v deň, kedy sa zamestnanec rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok, musí mať ukončený pracovný pomer, prácu na živnosť alebo prácu na dohodu). Avšak po priznaní penzie sa môže zamestnať, no len na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, pričom jej príjem za kalendárny rok nesmie presiahnuť 2 400 eur (v roku 2024). Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže zarobiť v úhrne najviac 2400 eur ročne za kalendárny rok. Tento limit sa sleduje vždy nanovo od začiatku kalendárneho roka a pokiaľ sa v nejakom kalendárnom mesiaci prekročí, Sociálna poisťovňa od nasledujúceho kalendárneho mesiaca zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.

Dôchodca si môže uplatniť odvodovú úľavu, a to tak, že si určí jednu dohodu, z ktorej nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie, a to vôbec, ak príjem z dohody za kalendárny mesiac nepresahuje 200 eur alebo v zníženom rozsahu, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z danej dohody presiahne 200 eur (v roku 2024). Poistné na dôchodkové poistenie v takom prípade platí zamestnanec len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Ak má dôchodca uzatvorených viacero dohôd o pracovnej činnosti, poistné na dôchodkové poistenie zo všetkých ostatných dohôd platí už v plnom rozsahu.

Po priznaní predčasného starobného dôchodku je možné pracovať formou výpomoci rodinnému príslušníkovi bez pracovnej zmluvy. Súčasne musí platiť, že vypomáhajúci rodinný príslušník musí byť k podnikateľovi, resp. spoločníkovi s.r.o. v priamom rade - starý rodič, rodič, dieťa, vnuk a vnučka alebo sú súrodenci - brat alebo sestra. Poberateľ predčasného starobného dôchodku tak môže pracovať v pozícii vypomáhajúceho rodinného príslušníka bez pracovnej zmluvy pri splnení vyššie uvedených podmienok - napríklad výpomoc manželke, ktorá je SZČO, výpomoc bratovi v jeho jednoosobovej s.r.o.

SZČO a predčasný starobný dôchodok

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku (ak spĺňa ďalšie podmienky) má povinne dôchodkovo poistená SZČO, ak sa za SZČO považuje z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov = § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona. O predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne (§ 67 ods. 12 ZSP).

Súbeh zamestnania a dohody

Uzatvorenie dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, pri ktorej si občan uplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) podľa § 227a ZSP, je možné až po vydaní rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku.

Súbeh činnosti v rámci EÚ

Ak zamestnanec/SZČO vykonáva činnosť vo dvoch alebo viacerých členských štátoch Európskej únie, pri určovaní uplatniteľnej legislatívy platia osobitné pravidlá [článok 13 nariadenia č. 883/2004]. Rozhodujúcim ukazovateľom pre určenie príslušnej legislatívy je skutočnosť, kde sa vykonáva podstatná časť výkonu práce zamestnanca/SZČO. Za podstatnú časť výkonu činnosti sa považuje najmenej 25 % z celkového pracovného času a/alebo najmenej 25 % z celkovej odmeny. Ak vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v členskom štáte bydliska (za bydlisko sa považuje miesto, kde sa osoba zvyčajne zdržiava a kde sa nachádza zvyčajné centrum jej záujmov, najmä kde má rodinné väzby, majetok, atď.), uplatňujú sa právne predpisy členského štátu bydliska. Ak nie, uplatňujú sa ďalšie osobitné pravidlá. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Sociálnej poisťovne v časti súbežné vykonávanie činnosti.

tags: #subeh #zamestnani #dohoda #a #zivnost #dochodok