Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a nárok na odchodné

Štátnozamestnanecký pomer predstavuje špecifický druh pracovného vzťahu, ktorý sa môže skončiť z viacerých dôvodov ustanovených zákonom. Pochopenie týchto dôvodov a s nimi spojených nárokov, ako napríklad odchodné, je kľúčové pre každého štátneho zamestnanca.

Spôsoby skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

Štátnozamestnanecký pomer sa môže skončiť na základe zákona, dohodou alebo výpoveďou. Dohodnutý deň skončenia musí byť v dohode uvedený, rovnako ako dôvody jej uzavretia.

Služobný úrad aj štátny zamestnanec môžu ukončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. V prípade výpovede sa štátnozamestnanecký pomer skončí uplynutím výpovednej doby, ktorá je spravidla dva mesiace rovnako pre služobný úrad ako aj pre zamestnanca.

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov ustanovených zákonom. Medzi takéto dôvody patrí napríklad zrušenie alebo zrušenie štátnozamestnaneckého miesta v dôsledku organizačnej zmeny, ak služobný úrad nemá pre zamestnanca vhodné miesto alebo ak zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením. Výpoveď je tiež možná pri neuspokojivých výsledkoch v opakovanom služobnom hodnotení.

Existujú však aj tzv. ochranné doby, počas ktorých služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď.

Štátny zamestnanec má možnosť okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, napríklad ak mu služobný úrad nevyplatil plat alebo iné náhrady do 15 dní po ich splatnosti, alebo ak je bezprostredne ohrozený jeho život či zdravie.

V rámci skúšobnej doby môžu obe strany, služobný úrad aj štátny zamestnanec, písomne skončiť štátnozamestnanecký pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez jeho uvedenia. Existujú však výnimky pre tehotné ženy, matky, dojčiace ženy alebo zamestnancov na otcovskej dovolenke, kedy skončenie v skúšobnej dobe je možné len vo výnimočných prípadoch nesúvisiacich s ich situáciou.

Právo na odchodné

Odstupné patrí štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov ustanovených zákonom o štátnej službe. Konkrétne, pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu. Táto podmienka platí, ak zamestnanec požiadal o poskytnutie dôchodku pred skončením pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

Grafické znázornenie podmienok nároku na odchodné

Ak štátnemu zamestnancovi bolo odchodné vyplatené v nižšej sume podľa osobitného predpisu, ako by mu patrilo podľa zákona o štátnej službe, poskytne sa mu rozdiel. Ak bola suma vyššia alebo rovnaká, odchodné mu nepatrí.

Je dôležité poznamenať, že podmienky pre vznik nároku na odchodné upravuje § 54 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Podmienkou vzniku nároku na odchodné je okrem iného aj preukázanie nároku na invalidný dôchodok.

V prípade, ak štátnemu zamestnancovi nebol priznaný invalidný dôchodok, nemôže túto skutočnosť preukázať, a teda nemá nárok na odchodné.

Odstupné a jeho výška

Odstupné patrí štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov ustanovených zákonom. V prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodu straty spôsobilosti vykonávať štátnu službu pre zdravotný stav, patrí zamestnancovi odstupné v závislosti od dĺžky jeho trvania v stálej štátnej službe:

  • najmenej jeden rok a menej ako dva roky: dvojnásobok funkčného platu
  • najmenej dva roky a menej ako päť rokov: trojnásobok funkčného platu
  • najmenej päť rokov: štvornásobok funkčného platu

Ak je funkčný plat nižší ako naposledy priznaný funkčný plat, odstupné sa vypočíta z naposledy priznaného funkčného platu podľa rovnakých pravidiel.

Pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru po odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca alebo z dôvodu zrušenia jeho miesta patrí odstupné rovnako podľa dĺžky trvania služobného pomeru.

Tabuľka: Výška odstupného podľa dĺžky štátnozamestnaneckého pomeru

Odstupné môže byť vyššie v prípadoch, ak štátny zamestnanec nesmie vykonávať štátnu službu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pri dosiahnutí najvyššej prípustnej expozície faktorom práce a pracovného prostredia. V takom prípade patrí odstupné v sume desaťnásobku funkčného platu, pokiaľ nebolo porušenie predpisov zo strany zamestnanca.

Ak štátny zamestnanec opätovne vznikne štátnozamestnanecký pomer pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.

Princípy štátnej služby

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Štátny zamestnanec a služobný úrad pri výkone štátnej služby a v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým a konajú v súlade s Ústavou SR, právnymi aktmi EÚ a právnymi predpismi SR.

Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov, čo odráža princíp stability.

VYČERPÁME PLÁN OBNOVY?

Štátny zamestnanec má právo domáhať sa ochrany, ak sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi.

tags: #odchodne #statna #sluzba