Dôchodok je téma, ktorá sa netýka len ekonomických argumentov, ale aj morálnych presvedčení o tom, čo dôchodok vlastne znamená. Rôzne spoločenské inštitúcie sa líšia v tom, ako odchod do dôchodku zdôvodňujú. Odborové zväzy vnímajú dôchodok ako sociálne právo, ktoré je v súčasnosti ohrozené. Podnikatelia naopak chápu fixný vek odchodu do dôchodku ako zastaranú a nákladnú inštitúciu. Okrem práva na zaslúžený odpočinok požadujú dôchodcovia aj právo nebyť vylúčení z pracovnej spoločnosti. Tieto odlišné konceptualizácie priamo alebo nepriamo odrážajú koncepty dôchodku, ktoré si jednotlivci vytvárajú sami. Hlavnými dôsledkami zmien v inštitúte dôchodku sú rôznorodejšie cesty k odchodu do dôchodku a platená práca v dôchodkovom veku.
Psychológia odchodu do dôchodku pomáha zvládať psychologické reakcie na prebiehajúce zmeny spojené s dôchodkom. Vek odchodu do dôchodku sa v súčasnosti postupne stáva viac individuálnou voľbou, keďže mnoho ľudí využíva predčasný odchod do dôchodku alebo naopak prácu aj po dosiahnutí dôchodkového veku.
Faktory ovplyvňujúce plánovaný vek odchodu do dôchodku
Keďže plánovaný vek do dôchodku zamestnancov ovplyvňuje personálnu situáciu zamestnávateľov, je dôležité rozumieť jeho faktorom. Cieľom štúdie bolo preskúmať, aké vybrané demografické a psychologické premenné predikujú plánovaný vek do dôchodku. Výskumu sa zúčastnilo 450 Slovákov a Sloveniek v preddôchodkovom veku 50 až 62 rokov (M = 54,9; SD = 3,51). Respondenti boli rekrutovaní cez online panel prieskumnej agentúry. Vyplnili sadu demografických otázok, otázku o plánovanom odchodu do dôchodku, Škálu konceptov dôchodku, Škálu dôchodkovej anxiety a Škálu naplnenia psychologických potrieb.
Výsledky výskumu
Neskorší vek odchodu do dôchodku plánujú osoby s vyšším vzdelaním, skôr muži a osoby s nižším vekom. Z psychologických premenných súvisí s vyšším plánovaným vekom odchodu do dôchodku vyššia dôchodková anxieta a predstava dôchodku ako vynúteného prerušenia doterajšieho života.
Limitácie štúdie
Limitom štúdie je najmä meranie plánovaného veku odchodu do dôchodku jednou položkou, ktorá je vyjadrením iba jedného aspektu plánu odchodu do dôchodku. Napriek tomu výsledky prispievajú k pochopeniu faktorov, ktoré ovplyvňujú plánovaný vek odchodu do dôchodku.
| Typ premennej | Vplyv na plánovaný vek odchodu do dôchodku |
|---|---|
| Vyššie vzdelanie | Neskorší odchod do dôchodku |
| Pohlavie (muži) | Neskorší odchod do dôchodku |
| Nižší vek (respondentov) | Neskorší odchod do dôchodku |
| Vyššia dôchodková anxieta | Neskorší odchod do dôchodku |
| Dôchodok ako vynútené prerušenie života | Neskorší odchod do dôchodku |
Osamelosť seniorov a medzigeneračné priateľstvá
Osamelosť seniorov, ktorej dôsledkom je fyzické aj duševné chradnutie, riešia aj domovy sociálnych služieb pre seniorov. Osamelosť seniorov podľa štúdie z Brigham Young University spôsobila nárast predčasných úmrtí až o päťdesiat percent. Osamelí a spoločensky izolovaní ľudia trpia zvýšeným krvným tlakom, majú zvýšenú hladinu cholesterolu, depresie a zásadne sa znižujú ich kognitívne zručnosti. Sú teda v oveľa väčšom riziku, že sa u nich rozvinie Alzheimerova choroba. Lekári prvého kontaktu by vedeli veľa hovoriť o tom, ako do ich ordinácií opakovane prichádzajú babky a dedkovia s tým, že ich niečo bolí. Raz je to hlava, potom brucho, medzitým kríže… Lekár urobí vyšetrenia, no krvný obraz, sonografia ani magnetická rezonancia neodhalia zásadný problém. Emocionálna nerovnováha a osamelosť sa po čase prejavia ako fyzická choroba.
Psychologička Dominika Pasnišinová zo seniorského zariadenia Agapé Senior Park v obci Horný Bar vysvetľuje, že hoci senior žije sám, nemusí byť osamelý. Treba rozlišovať dobrovoľnú samotu od nedobrovoľnej. Aj seniori, rovnako ako všetci ľudia, potrebujú byť niekedy sami, usporiadať si myšlienky, oddýchnuť si, je to prirodzené. Byť osamote so svojimi myšlienkami nám dáva priestor zamýšľať sa a pociťovať vďačnosť za život. Na druhej strane to však môže mať aj odvrátenú stránku, ak sa seniorovi so samotou spájajú subjektívne pocity osamelosti, zapríčinené chýbajúcim kontaktom napríklad s jeho blízkymi. Vtedy môžu prísť pocity sebaľútosti, nepotrebnosti a straty zmyslu života, ako keby senior nemal nikoho, kto ho má rád, kto mu rozumie a s kým by sa mohol úprimne podeliť o svoje emócie, či už pozitívne, alebo negatívne.
Projekt „Babička zo susedstva“
Našťastie existujú projekty zacielené na seniorov a ich kvalitu života. Jeden z takýchto projektov je „Babička zo susedstva“, ktorý realizuje občianske združenie Aktivitka, založené mladou Bratislavčankou Danielou Kellerovou. Cieľom projektu je spojiť osamelé seniorky s deťmi, ktoré nemajú blízko seba svoje babičky. „Mladé rodiny, chceli by ste obohatiť svoj život o kontakt so seniorkou z okolia? Zároveň hľadáme aktívne ženy po päťdesiatke, ktoré by dobrovoľne venovali svoj čas a skúsenosti mladej rodine na pár hodín týždenne. Môže ísť o hru s deťmi, čítanie, odprevádzanie na krúžok či čas na ihrisku,“ znie inzerát projektu.
Do projektu sú zapojené poväčšine čerstvé dôchodkyne, ktoré zrazu vypadli z pracovného procesu a ich vlastná rodina je ďaleko. Ide prevažne o aktívne ženy, ktoré sú súčasťou rôznych proseniorských aktivít, ale chýba im práve medzigeneračný aspekt - stretávanie sa s mladými. Seniorky a mladé rodiny prepojíme na základe formulárov, a potom je to už na nich. Babička si môže napríklad povedať, či bude radšej kočíkovať alebo sa chce venovať škôlkarovi, a koľko hodín týždenne. Predovšetkým však ide o to, aby zafungovala „chémia“, skrátka aby si navzájom vyhovovali.
Štúdie ukazujú prospešnosť a prínos medzigeneračných priateľstiev. Deti, ktoré majú blízky kontakt so starými rodičmi, sú spokojnejšie a šťastnejšie. A funguje to aj naopak. Pre seniorov je totiž obdobie odchodu do dôchodku veľkou životnou zmenou, ktorá môže so sebou prinášať aj pocity nepotrebnosti, a kým predtým museli byť aktívni, výkonní a boli potrební, s pribúdajúcim vekom sa všetko mení. Klesá počet sociálnych kontaktov, klesá výkonnosť, pribúdajú zdravotné problémy. Prežívanie neopodstatnenosti a straty zmyslu života u seniorov negatívne ovplyvňuje aj ich fyzické zdravie. Kľúčovú úlohu v prevencii týchto pocitov pritom zohráva kontakt s rodinou a s priateľmi.
Kontakt s vnúčatami a pravnúčatami je pre seniorov nenahraditeľný. Cítia sa súčasťou ich života, obohacujú ich život, sprostredkúvajú im nezažité hodnotné skúsenosti a múdrosť starého človeka. Seniori môžu svoje vnúčatá učiť trpezlivosti, rozvahe a správnemu úsudku, čo im zase dáva pocit, že sú v živote dôležití a potrební.
Podpora seniorov v sociálnych zariadeniach
V určitej skupine seniorov dochádza k strate sebestačnosti, ktorá je dôsledkom kombinácie zdravotného postihnutia, nárokov z prostredia a sociálnej situácie. V tomto prípade odporúčam využiť služby sociálnych zariadení pre seniorov. Tieto zariadenia dokážu seniorom poskytnúť pomoc a starostlivosť, ktorú potrebujú. Prioritou v starostlivosti seniora, ktorý už nedokáže byť sebestačný, je dbať na jeho dôstojnosť a autonómiu. V zariadení si senior môže nájsť priateľov, socializovať sa, participovať na rôznych spoločných aktivitách, ale byť aj súčasťou svojej rodiny a blízkych.
tags: #odchod #do #dochodku #psychologia