Vzdelávanie žiakov so zdravotným postihnutím predstavuje dôležitú oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup a podporu. Systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve na Slovensku zahŕňa starostlivosť o deti od narodenia až po nástup do školského vzdelávania. Materská škola je prvá inštitucionalizovaná forma vzdelávania, s ktorou prichádza dieťa do kontaktu.
Hlavnou úlohou špeciálnej pedagogiky je sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím. Všeobecným cieľom je vytvoriť deťom a mládeži vyžadujúcej špeciálnu starostlivosť čo najoptimálnejšiu ponuku vzdelávania so zreteľom na individuálne záujmy, schopnosti a predpoklady a umožniť im v najširšej možnej miere prístup k výchovno-vzdelávaciemu procesu. Všeobecná deklarácia ľudských práv dáva rodičom právo zvoliť pre svoje dieťa spôsob vzdelávania. Prístup k spôsobu a formám výchovy a vzdelávania by mal zaručovať flexibilitu, otvorenosť, prístupnosť, odbornosť, zodpovednosť a individuálnosť.
Súčasný stav predškolského vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením
V školskom roku 2018/2019 dochádzalo do materských škôl 2 221 detí s diagnostikovaným zdravotným znevýhodnením. Podľa odhadov až 60 % detí so zdravotným znevýhodnením vo veku od troch rokov do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky materské školy nenavštevuje. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku ukazuje, že kým v školskom roku 2018/2019 tvorili deti so zdravotným znevýhodnením len 1,35 % všetkých detí v materských školách, v základných školách bol ich podiel takmer desaťnásobne vyšší a dosahoval 11,07 % všetkých žiakov. Nízke zastúpenie detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom vzdelávaní môže byť čiastočne vysvetlené administratívnymi dôvodmi, keďže zriaďovatelia bežných materských škôl na ich vzdelávanie nedostávajú navýšené normatívne prostriedky, a teda nie sú motivovaní oficiálne vykazovať ich počty. Štatistiky môžu byť do istej miery skreslené aj tým, že nie všetky deti, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, majú už v tomto veku stanovenú diagnózu. Bežné materské školy navštevuje len tretina (33,7 %) detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú zapojené do predškolského vzdelávania.
Väčšinou len pätina respondentov spomedzi riaditeliek, učiteliek, asistentov učiteľa a odborných zamestnancov v bežných materských školách, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum, sa domnieva, že ich škola je pripravená na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením. Neschopnosť zabezpečiť podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením môže viesť k odmietaniu ich prijímania do materských škôl. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa je v právomoci riaditeľa/riaditeľky. Ministerstvo školstva prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neukladá ako povinnosť. Voči rozhodnutiu riaditeľa sa rodičia nemôžu odvolať, keďže sa naň nevzťahuje zákon o správnom konaní.
Problémy a výzvy vo vzdelávaní
Za najväčšie problémy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením a nepripravenosť učiteľov pre prácu s týmito deťmi. Špeciálne materské školy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami zápasia s podobnými problémami ako bežné. Učitelia majú zo zákona zakázané podávať akékoľvek lieky. Prítomnosť fyzických bariér v budove materskej školy považuje za problém 35,2 % respondentov z materských škôl z prieskumu analýzy To dá rozum. Táto téma patrí k jedným z viacerých problémom pri začleňovaní detí so zdravotným znevýhodnením do materských škôl. Nepripravenosť učiteliek na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je veľmi rozsiahla. Až 40 % slovenských okresov nemá aspoň jednu špeciálnu materskú školu (ŠMŠ). Dokonca jednotlivé ŠMŠ sú väčšinou určené pre deti s konkrétnym druhom postihnutia.
Vylučovanie nemalej časti detí so zdravotným znevýhodnením z možnosti navštevovať materskú školu má totiž nepriaznivý vplyv nielen na deti samotné, ale aj na ich rodiny. Deťom je odopieraná jedna z významných možností na rozvoj ich schopností, zručností, ako aj sociálnych vzťahov. Materská škola ako vstupná brána do inštitucionalizovaného vzdelávania má za cieľ podporiť nielen socializáciu detí, ale prostredníctvom vlastnej aktivity detí podporovať poznávanie sveta okolo seba. Materská škola ako prvý stupeň inštitucionalizovaného vzdelávania je aj vstupom do rozvoja kompetencií. Platný štátny vzdelávací program pre materské školy upozorňuje na to, že dieťa by malo mať vytvorené podmienky na aktívny kontakt s rovesníkmi, ale aj dospelými a pri poznávaní sveta a vzťahov využívať hru, priamu skúsenosť aj bádanie.
Špeciálne verzus bežné materské školy
Špeciálne školy narozdiel od spádovej nemajú povinnosť prijať dieťa. V prípade zamietnutia žiadosti je škola uvedie dôvody neprijatia dieťaťa a navrhne spolu s CPP, kde môže byť dieťa umiestnené v rámci povinnej školskej dochádzky. Odvolanie proti rozhodnutiu sa podáva do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Špeciálne materské školy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami zápasia s podobnými problémami ako bežné. Učitelia majú zo zákona zakázané podávať akékoľvek lieky. Medzi špeciálnymi a bežnými materskými školami sú len minimálne rozdiely vo využívaní metód a foriem výučby, dominuje rozhovor o téme. Vyučovanie (prostredníctvom umenia) v sebe zahŕňa nielen hudobné a pohybové aktivity, ale aj rôzne riekanky pri rozvoji komunikačných kompetencií detí alebo obrazové materiály na podporu vnímania a orientácie. Učitelia a učiteľky v špeciálnych materských školách deklarujú individuálne vyučovanie a prácu v malých skupinách. Toto zistenie potvrdzujú aj analyzované správy Štátnej školskej inšpekcie, v ktorých sa opakovane objavuje pozitívne hodnotenie prístupu učiteliek špeciálnych materských škôl najmä v súvislosti s diferenciáciou práce podľa potrieb detí. Individuálne vyučovanie v špeciálnej materskej škole je posudzované dvomi spôsobmi. Ide jednak o rešpektovanie potrieb detí - predovšetkým prispôsobením dĺžky činnosti alebo zaťaženia podľa postihnutia dieťaťa. To sa prejavuje aj v rešpektovaní času, počas ktorého sa dieťa dokáže sústrediť. Pri práci vo dvojici sa rozvíjajú nielen komunikačné kompetencie detí, rozširuje sa ich slovná zásoba, podporuje sa učenie sa navzájom, ale rozvíja sa aj schopnosť akceptovať druhého, kontrolovať svoju agresiu. Vzájomná pomoc detí počas práce v skupinách alebo pri práci vo dvojiciach im tak pomáha rozvíjať nielen svoje zručnosti a schopnosti, ale aj podporuje pocit samostatnosti (do miery, ako to umožňuje typ a závažnosť postihnutia) a spolupatričnosti.
Len málo štátnych škôlok je pripravených pre deti so zdravotným znevýhodnením. Na Slovensku podľa geografickej polohy, pretože iba 60 % okresov na Slovensku majú aspoň 1 špeciálnu materskú škôlku. Tá však má svoje obmedzené kapacity. Je však veľmi dôležité riešiť inkluzívne vzdelávanie čo najskôr, ideálne už od druhého roka života dieťaťa alebo podľa zdravotného stavu. Hlavnou výhodou špeciálnej škôlky je množstvo asistentov v prepočítanom množstve na dieťa (častokrát v pomere 1:2 - jeden učiteľ na dve deti). Druhou výhodou je špeciálne upravený program - s možnosťou canisterapie, fyzioterapie, logopédie a podobne. Nevýhodou, najmä pre deti s menšou mentálnou poruchou je brzdiaci kolektív.
Integrácia a špeciálne školy
Pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím sa zriaďujú špeciálne školy až do úrovne vyššieho sekundárneho vzdelávania, t.j. materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy. Vzdelanie získané v školách hlavného prúdu a systéme špeciálneho školstva pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím je rovnocenné. Podnet na zaradenie žiaka do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania môže dať buď samotný rodič dieťaťa alebo iný zákonný zástupca, lekár, riaditeľ školy, resp. Rodičovi dieťaťa, ktoré má zdravotné postihnutie sa odporučí, aby navštívil centrum špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré uskutoční alebo sprostredkuje potrebné vyšetrenia a pripraví dokumentáciu, na základe ktorej riaditeľ rozhodne o prijatí dieťaťa do systému špeciálneho školstva. Konečnú špeciálnopedagogickú diagnózu, z ktorej sa vychádza pri odporúčaní spôsobu, foriem a metód vzdelávania žiaka so zdravotným znevýhodnením stanovuje potom špeciálny pedagóg a to až po prehodnotení všetkých vyšetrení. Súčasne sa definujú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby s naznačením pedagogickej prognózy. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania je v kompetencii riaditeľa školy, resp. školského zariadenia, vždy však s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa.
V prípade individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy môže školský špeciálny pedagóg na vyučovacích hodinách podľa potreby pracovať so žiakom/žiakmi so zdravotným znevýhodnením individuálne alebo v skupinkách podľa individuálneho vzdelávacieho programu žiaka/žiakov. U žiakov so zdravotným znevýhodnením môže školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, logopéd, školský psychológ v rámci vyučovania pracovať individuálne s vybranými žiakmi s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia.
V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Žiaci so zdravotným postihnutím (okrem žiakov s mentálnym postihnutím) plnia rovnaké ciele vzdelávania ako žiaci bez zdravotného znevýhodnenia. Všeobecné ciele vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a kompetencie sa prispôsobujú individuálnym osobitostiam žiaka so zdravotným znevýhodnením v takom rozsahu, aby učebné výsledky žiaka zodpovedali profilu absolventa príslušného stupňa vzdelávania s prihliadnutím na druh a stupeň postihnutia alebo narušenia žiaka.
Individuálny vzdelávací program
Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program. Riaditeľ školy je povinný pri výchove a vzdelávaní takéhoto žiaka zabezpečiť systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy.
Ak je žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci daného predmetu v spolupráci so špeciálnym pedagógom ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu. Ide o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, nie o redukciu obsahu učiva. Vychádza sa pri tom z učebných osnov konkrétneho predmetu v zmysle úpravy učiva s prihliadnutím na špecifiká vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia žiaka. Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu. Individuálny výchovno-vzdelávací program sa v priebehu školského roka môže upravovať a dopĺňať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka.
Žiaci, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak (napr. žiaci hluchoslepí, žiaci s viacnásobným postihnutím), sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
Hodnotenie a prechod na vyšší stupeň vzdelávania
Žiaci so zdravotným postihnutím postupujú do vyššieho ročníka základnej školy v prípade, že ich učebné výsledky boli hodnotené ako "prospel" a to v súlade s platnými metodickými pokynmi na hodnotenie a klasifikáciu žiakov. Zásady a spôsoby hodnotenia sú súčasťou školského vzdelávacieho programu, prípadne individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu konkrétneho žiaka. Žiak, ktorý nemá mentálne postihnutie, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiakov v základných školách a stredných školách, pričom sa zohľadňuje charakter jeho zdravotného znevýhodnenia. Žiak s mentálnym postihnutím je hodnotený podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s mentálnym postihnutím. Priebežne sa hodnotia osobné výkony a pokroky žiaka.
V prípade, ak sa zdravotne postihnutý žiak hlási na štúdium na bežnú strednú školu, prihláška musí obsahovať aj rozhodnutie príslušnej lekárskej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia o schopnosti študovať zvolený odbor. Ak žiak absolvoval povinnú školskú dochádzku v bežnej základnej škole a hlási sa na špeciálnu strednú školu, prihláška na štúdium obsahuje lekárske vyjadrenie a potvrdenie o charaktere postihnutia. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu pokračovať v štúdiu v odborných učilištiach alebo praktických školách. Prihlášku podáva zákonný zástupca žiaka, obsahuje vyjadrenie odborného dorastového lekára o zdravotnej spôsobilosti žiaka spolu s pedagogickou dokumentáciou. V špeciálnych školách možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky.
tags: #zdravotne #postihnuti #ziaci