Pandy, majestátne a ikonické stvorenia, si získali srdcia ľudí na celom svete. Ich čiernobiely vzhľad, pokojná povaha a nenásytná chuť na bambus z nich urobili symboly ochrany prírody a diplomacie. Tento článok sa ponorí do fascinujúceho sveta pánd, od náročnej starostlivosti o mláďatá v zoologických záhradách až po ochranárske úsilie, ktoré im pomáha prežiť vo voľnej prírode. Zameriame sa na dva hlavné druhy: pandu červenú a pandu veľkú.
Panda červená: Malý medvedík s mačacím správaním
Panda červená (Ailurus fulgens) vyzerá síce ako malý medvedík, ale tvárou a správaním pripomína skôr mačku. Je to jeden z najkrajších, divo žijúcich zvieratiek a patrí medzi ohrozené druhy. Je známa aj ako panda malá alebo panda červenohnedá.
Výskyt a biotop
Panda červená sa vyskytuje v Nepále, Indii, Mjanmarsku, Bhutáne a v južnej a centrálnej časti Číny. Obýva horské lesy a bambusové húštiny v nadmorskej výške 2 500 - 4 800 m a v porovnaní s pandou veľkou (Ailuropoda melanoleuca) preferuje chladné počasie. Počas zimy sa zvykne vyhrievať na slnku, aby znížila stratu tepla. Je ich tam stále čoraz menej, a preto zahliadnuť ju vo voľnej prírode je takmer nemožné. Okrem toho, že sa nachádza v Himalájach, v celku pekné množstvo sa ich nachádza aj v Južnej Číne, Indii, Laose, Nepále či Mjanmarsku.
Vzhľad a charakteristika
Panda červená je maličká, 50 až 60 cm vysoká a dosahuje hmotnosť maximálne iba 5 kilogramov. Váži 4,5 - 5,5 kg a okrúhla hlava s telom dosahuje dĺžku 45 - 60 cm, samotný nenápadne pruhovaný huňatý chvost je dlhý 30 - 35 cm. Zdobí ju mäkká srsť, sfarbená do krásnej orieškovohnedej farby, v hornej časti tela hrdzavej až gaštanovej, najtmavšia je v strede chrbta. Papuľka, pery, líca a okraje veľkých špicatých uší sú biele. Má chlpaté chodidlá a polosťahovacie pazúry. Počas chôdze sa jej šľapy dotýkajú zeme po celej dĺžke, pričom hustá kožušina na nohách poskytuje ochranu proti chladu a súčasne slúži ako snežnica. Osrstené šľapy tiež ukrývajú pachové žľazy. Má 36 - 38 zubov, pričom stoličky a črenové zuby sú extrémne dobre adaptované na žuvanie bambusov. Podobne ako pandy veľké, aj pandy červené majú falošný palec, ktorý je predĺženou sezamskou kosťou na vnútornej strane zápästia. U pandy veľkej uľahčuje manipuláciu s bambusovými listami a stonkami, u pandy červenej ide o prispôsobenie životu na stromoch. Navyše, dokáže otočiť členky o 180 stupňov a aj vďaka tomu vie zliezať zo stromu dole hlavou. V prírode sa dožíva 8 - 10 rokov, v ľudskej starostlivosti 15 - 20 rokov. Jej krásna srsť priťahuje mnohých pytliakov.
Strava pandy červenej
Jej strava sa skladá z 95 % z bambusov. Práve kvôli tomu, že je jej tráviaci trakt prispôsobený na bambusové listy, niečo iné ako toto si predstaviť na obed či večeru nevie. Ak dostane chuť na niečo iné, občas jej stravu tvorí aj ovocie, korene rôznych rastlín, trávu, hmyz či vajíčka. Aby sa dobre nasýtili, za jeden deň musia zjesť až 20 - 30 % svojej hmotnosti, čo predstavuje 1 až 2 kilogramy bambusu. Je to naozaj veľké číslo, keďže listy bambusu sú veľmi ľahké. Aby ste mali lepšiu predstavu, za deň dokáže zjesť až 20 000 bambusových listov.
Životný štýl a správanie
Červené pandy sú skôr aktívne za súmraku a svitania. Počas celého dňa sú dosť omámené, unavené a málo aktívne. Skoro stále spia a nazhromaždenú energiu potom využívajú najmä v noci. Práve vtedy jedia, lovia a šplhajú. Sú to samotárske tvory, ktoré by ste v skupinkách nenašli. Vo voľnej prírode žijú solitérne, v období rozmnožovania sa však zdržiavajú v pároch alebo v malých rodinných skupinách, pozostávajúcich zo samca, samice alebo matky s mláďatami. Mláďatá zvyknú zostávať s matkou približne do jedného roka. Sú to pomerne mierumilovné zvieratá. K bojom však môže dôjsť medzi samcami počas obdobia párenia. Oponenti najprv pomaly a rytmicky hýbu hlavami, fučia a hrozivo prehýbajú chrbát. Zvyčajným zvukom, ktorý pandy vydávajú, je séria krátkych hvizdov alebo písknutí. Keď sú vyprovokované, postavia sa na zadné nohy, syčia alebo odfrkávajú. Svoje teritórium označujú močom, výkalmi a sekrétmi z análnych žliaz. Cez deň väčšinou spia stočené s chvostom preloženým cez hlavu, ktorú majú zaborenú pod hruďou. Na zemi sa zdržujú pomerne málo. Veľmi radi sa počas dňa povaľujú na konároch a „opaľujú“ sa, čo znamená, že milujú teplo a slnečné lúče. Ak im je v noci zima, našuchoria si svoje chvosty a zabalia sa do nich. Rovnako ako aj skunky, tak červené pandy majú jednu nepeknú a nepríjemnú ochranársku „silu“, ktorú využívajú proti nepriateľovi. Ak sa cítia v nebezpečenstve, nadvihnú chvost a pustia nepríjemný zápach, ktorý odoženie snáď každého. Ak to nefunguje, vytasia svoje dlhé pazúry a začnú bojovať.
Rozmnožovanie a vývoj mláďat pandy červenej
Červené pandy rodia počas jari. Pária sa obvykle od januára do marca, pričom samice mávajú ovuláciu len raz ročne a sú plodné väčšinou iba niekoľko dní. Zvyknú si stavať hniezdo z konárikov, tráv a listov približne dva týždne pred pôrodom. Pôrod dokážu odložiť až do vhodnej chvíle. Na odchov mláďat si vyberajú rôzne duté kmene alebo jaskyne. Ich gravidita je dlhá 112 - 158 dní. Je to najmä v závislosti od počasia a podľa toho, či je na jar už dostatok tepla, aby malé pandy dokázali prežiť. V ľudskej starostlivosti môže samica porodiť jedno ale aj štyri mláďatá. Najčastejšie však rodí jedno až dve mláďatá. Mláďatá sa rodia pokryté svetlou srsťou. Po narodení vážia cca 100 g, sú slepé a jemne osrstené sivohnedou srsťou. Prvé dva týždne len spia a pijú mlieko. Medzi 40. - 50. dňom už začínajú byť aktívnejšie a skúmajú hniezdo. To postupne opúšťajú vo veku troch mesiacov a ako 8-mesačné sú samostatné. Vo veku približne 5 mesiacov ochutnávajú prvýkrát bambus. Pandy červené dosahujú pohlavnú dospelosť približne po 18 - 20 mesiacoch, vtedy sú pripravené založiť si rodinu. Samice budujú rôzne brlohy v pňoch stromov alebo v dutinách, ktoré si skvelo strážia a čakajú v nich na prírastok. V prírode prežije len malé množstvo mláďat.
První záběry mláďat pandy červené (Denisa Zběhlíková)
Ohrozenie a ochrana pandy červenej
Úhyn a poľovanie na tieto zvieratká im zaručuje to, že ich je menej a menej, no veľkým problémom je aj to, že bambusových lesov je máličko a pomaly nemajú tieto červené pandy, rovnako ako klasické veľké, čo jesť. Vo svojej domovine sú ohrozené odlesňovaním, stratou teritória, fragmentáciou biotopov a s tým súvisiacim nedostatkom ich hlavnej potravy - bambusu, v dôsledku čoho ročne uhynie až 10 000 pánd. Ohrozuje ich aj pytliactvo, ich kožušina sa vysoko cení na ilegálnych trhoch Ďalekého východu. Za posledných 50 rokov klesol ich počet až o 40 %. Pandy nemajú žiadnu prirodzenú obranu proti dravcom, preto sa stávajú ľahkou korisťou, najmä snežných leopardov. Pomáha im len dobrá kamufláž medzi bambusovými stonkami a úkryt vysoko v korunách stromov. Panda červená nepatrí medzi ekonomicky významné druhy živočíchov. Panda červená ako druh a všetky jedince žijúce v ľudskej starostlivosti sú evidované v rôznych medzinárodných a európskych inštitúciách. Tie dohliadajú na celý manažment jej chovu.
Mláďatá pánd červených v ZOO
Národná zoologická záhrada Bojnice sa môže pochváliť úspešným chovom pánd červených. V roku 2024 sa tu narodili dve mláďatá pandy červenej. Za odchov získala zoo v súťaži Bílý slon 3. miesto. Odchov mláďat pandy červenej je však chúlostivá záležitosť. Začiatkom júna minulého roka čakalo na ošetrovateľky z úseku šeliem Dianu Mozolovú a Adriánu Dombayovú milé prekvapenie. Samica pandy červenej Bambu, ktorá prišla iba rok pred tým, porodila dve mláďatá. Z dôvodu zabezpečenia pokoja, so oznámením radostnej správy sa istý čas čakalo. V momente, keď sa Bambu cítila dosť bezpečne na to, aby mláďatá prenášala aj počas návštevníckych hodín, zoo sa rozhodla informovať verejnosť. Zároveň vyzvala návštevníkov, aby boli voči zvieratám ohľaduplní a nesnažili sa mláďat dotýkať. Mláďatá, ako aj matku, pravidelne kontrolovali ošetrovateľky, zvieratá boli aj pod dohľadom veterinárneho lekára. Otcom mláďat je Mao, ktorý má desať rokov. Bambu má tri roky. Samice zvyčajne porodia svoje prvé mláďa, keď majú asi dva roky a takto to presne bolo aj v prípade Bambu.
Párenie pánd červených dochádza na zemi a gravidita u samíc v starostlivosti človeka trvá od 114 do 145 dní. Predpokladá sa, že dĺžka gravidity je ovplyvnená pomalým metabolizmom a energetickou náročnosťou gravidity. V zoologických záhradách na severnej pologuli rodí panda červená koncom mája až začiatkom augusta.
V roku 2025 sa v zoo Bojnice opäť radovali z prírastku - narodili sa ďalšie mláďatá pandy červenej. Mláďatá sa momentálne nachádzajú v búdke mimo očí návštevníkov. Ak všetko pôjde dobre, tak o niekoľko týždňov by sa už mohli začať objavovať aj vo výbehu. Zisk tretieho miesta za odchov pandy červenej v súťaži Bílý slon je najmä ocenenie práce ošetrovateľov.
Starostlivosť o mláďa pandy červenej v ZOO Bratislava
Zoo Bratislava ako prvá a jediná na Slovensku zahájila v roku 2011 chov pandy červenej. Samec Pung sa narodil v roku 2010 v belgickom Parc Paradisio a tam ho odchovali rodičia, s ktorými žil v rodinnom klane, až kým ho netransportovali do bratislavskej ZOO. Na konci septembra do bratislavskej Zoo zavítala samička Coco. Tá sa narodila v roku 2010 v chorvátskej Zoo Záhreb. Pochádzala z dvojčiat a jej dovoz odporučil európsky koordinátor chovu ako chovnú samicu k Pungovi. Vzťah Punga a Coco bol veľmi súdržný, no po mláďati ani stopa. Až koncom januára 2013 ich spozorovali pri párení, ktoré trvalo celý deň a sprevádzalo ho časté pachové značkovanie a hlasná vokalizácia. V polovici júna trávila Coco nezvyčajne dlho času v búdke a… narodilo sa mláďa. Bola to samička, ktorú na základe verejného hlasovania pomenovali Aiko. Pri príchode chovateľa vyšla Coco na konár a sledovala, či kontrola mláďatka prebieha podľa jej predstáv. Obaja rodičia boli veľmi ostražití a niekedy na chovateľov výstražne fučali. Pung sa k búdke nepribližoval. Pandy potrebovali čo najviac súkromia, preto sa mláďa kontrolovalo len raz do dňa, ráno. Po dvoch týždňoch začala Coco sťahovať mláďa do druhej búdky a nepravidelne ho prenášala medzi prvou a druhou búdkou. O necelý mesiac otvorilo mláďa oči. Hoci pandie mláďatko rástlo ako z vody, naďalej zostávalo v búdke. Pandy trávia svoj život najmä v korunách stromov, a tak mláďatá musia nabrať dostatok síl, aby sa udržali na konároch. V polovici septembra začalo mláďatko chodiť s matkou von. Matka ho na strome kojila a starala sa o jeho srsť. Pung si aj naďalej zachovával odstup. Keď mláďa trávilo vo výbehu stále viac času a privyklo aj na prítomnosť chovateľov, pristúpilo sa k čipovaniu a určeniu pohlavia. Bola to samička. Ako podrástla, prestal sa jej Pung vyhýbať a neskôr sa často hrávali. Počas ranného kŕmenia sa pandy naučili chodiť dole zo stromu, kde sa im podáva ich obľúbená potrava, sladké ovocie. Takto bolo možné skontrolovať ich zdravotný stav a v prípade potreby podať lieky. Aiko spočiatku len pozorovala rodičov a v decembri si už aj ona začala brať kúsky ovocia z ruky. V prvých mesiacoch života mladej samičky sa chovatelia snažili zasahovať a vstupovať do života rodiny čo najmenej. Pandy červené sú totiž pri odchove na to veľmi citlivé. Prístupy k odchovu týchto zvierat v ľudskej starostlivosti sa rôznia. Zdá sa však, že v tomto prípade sa postupovalo správne.
Panda veľká: Ikonický symbol ochrany prírody
Panda veľká (Ailuropoda melanoleuca) je jedným z najznámejších a najobľúbenejších zvierat na svete. Jej výrazné čiernobiele sfarbenie, bambusová diéta a pokojná povaha z nej urobili symbol Číny a ochrany prírody. Pandy veľké žijú v lesoch už milióny rokov. Tieto jemné obry, ľahko rozpoznateľné vďaka čiernobielej srsti, sa stali ikonickým druhom.
Pôvod a charakteristika pandy veľkej
Pandy veľké (Ailuropoda melanoleuca) pochádzajú z Číny, konkrétne z provincií Čchin-ling a Sečuán. Hoci majú rovnaký pôvod, pandy žijúce v týchto dvoch oblastiach sa líšia vzhľadom a telesnou stavbou. Sečuánska panda má hlavu pripomínajúcu medveďa, zatiaľ čo panda z Čchin-ling má menšiu lebku a širšie tesáky, čo jej dodáva skôr mačací vzhľad. Tieto rozdiely sú pravdepodobne spôsobené odlišnými podmienkami prostredia, ako sú pôda, teplota a vegetácia. Paleontológovia odhadujú, že tieto dve populácie pánd stratili kontakt pred približne 50 000 rokmi. Pandy veľké sú špeciálne. Sú jedným z mála druhov, ktoré sú známe ako „živé fosílie“, keďže sa za milióny rokov života na Zemi veľmi nevyvinuli. Najväčšou zmenou, ktorou tento druh prešiel za tri milióny rokov je, že sa zväčšil. Najstaršie pandy boli dlhé len jeden meter - dnes môžu mať až 1,9 metra a vážiť medzi 75 kg a 135 kg. Dospelá panda meria 120 - 190 cm a váži 70 - 160 kg. Samec dorastá do väčšej veľkosti ako samica a je asi o 10 až 20 % ťažší, ale vzhľadovo sa nelíšia. Sfarbenie: Výrazné čiernobiele sfarbenie pandy veľkej má dve hlavné funkcie: maskovanie a komunikáciu. Čierne znaky slúžia na vzájomnú komunikáciu. Klasifikácia: Vedecky povedané, pandy sú medvede. Genetické testy ukázali, že panda veľká je geneticky bližšie k medveďom, zatiaľ čo panda červená k mývalom. Na rozdiel od iných medveďov, pandy nie sú všežravé. Názov: Vedecký názov pre pandy veľké, Ailuropoda melanoleuca, v preklade znamená „čierna a biela mačacia noha“. Názov „panda veľká“ sa objavil preto, lebo vedci si všimli, že panda má podobnú stravu a štruktúru labiek ako panda červená, ktorá bola objavená pred 50 rokmi. Vzhľadom na tieto podobnosti sa predpokladalo, že tieto dve zvieratá patria do rovnakej čeľade. V čínštine je názov veľkej pandy da xiong mao, čo sa prekladá ako „veľký mačací medveď“.
Fakty o pandách veľkých
- Sfarbenie: Výrazné čiernobiele sfarbenie pandy veľkej má dve hlavné funkcie: maskovanie a komunikáciu.
- Klasifikácia: Vedecky povedané, pandy sú medvede. Mnohé roky si výskumníci neboli presne istí, ako klasifikovať pandy veľké. Na rozdiel od iných druhov medveďov, pandy nie sú všežravé. Takže po celé roky vedci klasifikovali pandy veľké ako úzko súvisiace s medvedíkmi čistotnými a pandami červenými.
- Meno: Vedecký názov pre pandy veľké, Ailuropoda melanoleuca, v preklade znamená „čierna a biela mačacia noha“. Názov „panda veľká“ sa objavil preto, lebo vedci si všimli, že panda má podobnú stravu a štruktúru labiek ako panda červená, ktorá bola objavená pred 50 rokmi.
- Životný cyklus: Rok pandy zodpovedá približne trom ľudským rokom z hľadiska dĺžky života. Pandy veľké žijú vo voľnej prírode 18 - 20 rokov a v zajatí 25 - 30 rokov.
- Zručnosti: Napriek svojej veľkosti a na pohľad nemotornému telu s krátkymi nohami sú pandy veľké prekvapivo dobré v plávaní a šplhaní. Vo veku 5 mesiacov sa mláďatá pandy učia liezť - niekedy si to precvičujú tak, že vylezú na svoju mamu. Neskôr sa môžu vyšplhať do nadmorských výšok až 3,9 kilometra. Pandy lezú aj na stromy. Niekedy pandy lezú na strom zadnými nohami, až kým nie sú v úplnej stojke hore nohami, čo im umožní zanechať svoj pach na vyšších miestach. Sú tiež dobrými plavcami.
- Palec: Pandy majú 5 krátkych prstov a kolíkovitú sezamskú kosť, ktorú používajú ako palec.
- Hibernácia: Pandy veľké nezimujú. Bambus jednoducho neposkytuje dostatok energie ani živín na to, aby panda vydržala také dlhé obdobie bez jedla. Namiesto toho, keď teploty v zime klesnú, pandy mieria do nižších nadmorských výšok, kde sa môžu ukryť pred prírodnými živlami a vyhnúť sa najchladnejšej časti lesa. Pandy sa neboja chladu.
- Symbolika: Pandy veľké sa v ich rodnej krajine, v Číne, stali dôležitými symbolmi. Sú považované za neoficiálny národný symbol a sú súčasťou čínskej kultúry a folklóru po stáročia.
- Ekosystém: Panda veľká v jej ekosystéme zohráva kľúčovú úlohu. Prítomnosť pánd pomáha udržiavať zdravie bambusových lesov, ktoré poskytujú biotop pre mnoho iných druhov.
Životný štýl a strava
Pandy veľké sú samotári a vo voľnej prírode si strážia svoje teritórium. Ich strava pozostáva takmer výlučne z bambusu (99 %), čo eliminuje potrebu spoločného lovu. Dospelá panda trávi 10 - 16 hodín denne konzumáciou bambusu, aby uspokojila svoje nutričné potreby. Napriek prevažne vegetariánskej strave majú pandy mäsožravý tráviaci systém, a preto môžu príležitostne konzumovať aj vajcia, malé zvieratá a zdochliny. Potrebujú vo svojom areáli aspoň 2 rôzne druhy bambusu, aby sa vyhli hladovaniu. Hoci si pochutnávajú iba na bambuse, táto rastlina pre nich nie je zdrojom potravy bohatým na živiny, čo znamená, že ho musia zjesť veľa, aby sa zasýtili. Pandy veľké trávia 10 - 16 hodín denne jedením bambusu, ktorý svojimi šikovnými labkami vytrhávajú zo zeme. Pandy majú dve hlavné záľuby: jedenie a spánok. Za jeden 24-hodinový deň strávia pandy veľké asi 12 až 16 hodín denne jedením a zvyšných 8 až 12 hodín spia. V horúcich letných mesiacoch môže ich denný spánok trvať ešte dlhšie. Dokáže sedieť na jednom mieste veľmi dlho (10 - 12 hodín) denne a jeho životný štýl je v porovnaní s jeho príbuznými veľmi pomalý. Pandy veľké chodia na veľkú potrebu aj 40-krát denne. Keďže tráviaci systém pandy nie je prispôsobený na spracovanie veľkého množstva bambusu, musia sa vyprázdňovať veľmi často. Dokážu stráviť asi len 17 % bambusu, ktorý jedia, čo znamená, že veľká väčšina z neho vychádza z ich tela ako odpad.
Reprodukcia a vývoj mláďat pandy veľkej
Samice pandy sú v ruji len dva až tri dni v roku, zvyčajne od marca do mája. Samice pandy veľkej zvyčajne rodia len raz za dva až tri roky. Priemerná gravidita trvá päť mesiacov (83 - 163 dní). K časovému posunu dochádza preto, aby sa mláďatá narodili vo vhodnú dobu, keď sú bambusové listy najbohatšie na živiny. Samica rodí v nore (jaskyni alebo dutom kmeni stromu), ktorá musí byť dostatočne priestranná, aby si mohla sadnúť a dojčiť. Môžu sa narodiť až tri mláďatá, ale zriedkakedy prežije viac ako jedno. Kvôli nie veľmi výdatnej bambusovej strave nemá samica dostatok energie na to, aby vyprodukovala dostatok mlieka na nakŕmenie všetkých mláďat.
Mláďatá pandy sa rodia ružové a merajú približne 15 cm! Sú slepé a oči otvárajú až po šiestich až ôsmich týždňoch. Novorodenec váži len asi 150 g (cca 0,1 % hmotnosti matky) a v porovnaní s veľkosťou dospelého jedinca patrí medzi najmenšie mláďatá placentálnych cicavcov. Po narodení sú mláďatá úplne závislé od matky, ktorá s nimi trávi takmer 100 % času počas prvého mesiaca. Matka mláďa drží v náručí a chráni ho labkou alebo hlavou. Matky pandy majú so svojim mláďaťom kontakt takmer 100 % celodenného času počas prvého mesiaca. V prvých týždňoch ho matka kojí až 14-krát denne. Do dvoch mesiacov je mláďa plne sfarbené s typickým vzorovaním a matka s ním vychádza z bezpečia brlohu. Stále ho nosí v čeľustiach alebo v náručí a kojí 3 - 4-krát denne. Na prvú, ale ešte stále vratkú prechádzku sa mláďa odváži približne vo veku 75 - 80 dní. Okolo šiesteho mesiaca veku začne mláďa prijímať menšie množstvo bambusu, ale až do takmer jedného roka je jeho hlavnou potravou materské mlieko. Od mlieka je odstavené v 8. - 11., najneskôr 14. mesiaci. S matkou zostáva až do veku 18 mesiacov alebo do dvoch, prípadne aj troch rokov. Vo voľnej prírode rodia samice pandy väčšinou len jedno mláďa, hoci v zajatí sa častejšie rodia dvojčatá. Ak má samica vo voľnej prírode dve mláďatá, zvyčajne sa stará len o to silnejšie a druhé ponechá osudu. Samec sa na starostlivosti o potomstvo nepodieľa.
Starostlivosť o mláďatá v zajatí
V zoologických záhradách a chovných staniciach sa mláďatám pandy venuje mimoriadna starostlivosť. Vzhľadom na ich krehkosť a závislosť od matky v prvých mesiacoch života je dôležité zabezpečiť im optimálne podmienky pre rast a vývoj. Matky pandy v zajatí dostávajú špeciálnu stravu a veterinárnu starostlivosť, aby sa zabezpečilo zdravie mláďat. V prípade, že sa narodia dvojčatá, chovatelia často striedajú mláďatá, aby sa obe dostali k dostatočnej výžive a starostlivosti. V Berlíne sa narodili vôbec prvé pandy veľké v Nemecku. Riaditeľ zoo Andreas Knieriem uviedol, že dvojčatám sa dobre darí, a to vďaka starostlivosti ich matky Meng Meng. Ona aj jej partner Ťiao Čching prišli do Nemecka pred dvoma rokmi z Číny. Čínska zoologická záhrada predstavila novorodené trojčatá pandy veľkej, ktorá prišla na svet koncom júla. Ide o prvé známe trojčatá pandy, ktoré prežili počiatočné dni svojho života. Samička Ťü-siao, ktorej meno znamená v preklade "úsmev chryzantémy", mláďatá porodila 29. júla v prírodnom parku Cch'-me-lung v oblasti Kanton. Chovatelia najprv umiestnili trojčatá do inkubátora, kým ich matka znovu nenadobudne silu. Teraz už Ťü-siao mláďatá dojčí. Dvadsaťštyri hodín denne sú novorodeniatka pod dozorom ošetrovateľského tímu.
Ohrozenie a ochrana pandy veľkej
Najväčšou hrozbou pre pandy veľké vo voľnej prírode je strata biotopu. Odlesňovanie a rozvoj infraštruktúry zmenšujú a fragmentujú ich prirodzené prostredie, čo sťažuje pandám nájsť dostatok potravy a partnerov na rozmnožovanie. Kedysi sa lovila pre svoju cennú kožušinu, dnes však čelí najmä premene pôvodných lesov na poľnohospodársku pôdu, ťažbe dreva, výstavbe priehrad, diaľnic a iným rozvojovým projektom. V rokoch 1950 až 2004 Čína stratila viac ako 30 % svojich zalesnených oblastí, čo sa zhoduje s prudkým poklesom populácie pandy. Okrem degradácie biotopov ľudskou činnosťou ohrozujú pandy veľké aj prírodné katastrofy, najmä seizmická aktivita, keďže obývajú oblasti s vysokou seizmickou aktivitou. Hoci dospelé pandy veľké majú len málo prirodzených predátorov (prakticky žiadnych, ak nepočítame človeka), ich mláďatá sa musia mať na pozore. Pandy s hmotnosťou do 50 kg občas loví miestny poddruh leoparda škvrnitého. Ďalším potenciálnym predátorom môže byť leopard snežný, charza žltohrdlá (Martes flavigula), šakal zlatý, medveď ušatý, vlk dravý, líška hrdzavá, mačka Temninckova či mačka bengálska. Hrozbu môžu predstavovať aj niektoré dravé vtáky. Strata a zúženie biotopu podporuje šírenie parazitov, pretože sa príbuzní aj ďalší živočíchy pohybujú na menšom území a ľahšie sa dostanú do kontaktu. Takto sa Baylisascaris schroederi, druh škrkavky z čeľade Ascarididae, preniesol na pandu veľkú pravdepodobne od mačiek, psov alebo líšok. Pandy často trpia na rôzne zubné abnormality, najmä opotrebenie a zlomeniny zubov. Vďaka rozsiahlemu ochranárskemu úsiliu sa však populácia pánd veľkých v posledných desaťročiach zvýšila. V roku 2016 Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN) preklasifikovala tento druh z ohrozeného na zraniteľný. Ochranné iniciatívy zahŕňajú zalesňovanie, vytváranie chránených oblastí a boj proti pytliactvu. Podľa najnovších dostupných údajov z apríla 2025 žije vo voľnej prírode približne 1 900 jedincov pandy veľkej a v zajatí sa chová 757 jedincov.
Panda v diplomacii
Pandy zohrávajú významnú úlohu v diplomacii Číny. Požičiavanie pánd zoologickým záhradám v iných krajinách je známe ako „pandia diplomacia“. Zoologické záhrady platia za zapožičanie pánd ročný poplatok, ktorý sa zvyčajne pohybuje od 500 000 do 1 milióna dolárov za kus. Tieto zvieratá slúžia ako ambasádori dobrej vôle Číny a prispievajú k zlepšovaniu medzinárodných vzťahov. Mláďatá narodené v zahraničí musia byť v priebehu niekoľkých rokov vrátené do Číny. V americkom Kongrese sa aktuálne rieši aj ustanovenie, že mláďatá pandy, ktoré sa narodili v zahraničí, musia byť v priebehu niekoľkých rokov odoslané do Číny. Keď sa v Spojených štátoch narodí mláďa pandy, zoologická záhrada musí Číne zaplatiť jednorazový poplatok vo výške 400 000 dolárov.
tags: #obrazok #pandy #starostlivost #o #mladata