Vplyv spoločnosti na osamelosť seniorov: Komplexný pohľad na tichú epidémiu

Osamelosť je komplexný a čoraz naliehavejší problém, ktorý postihuje všetky vekové skupiny, avšak so zvláštnym dopadom na seniorov. Je to skrytý fenomén súčasnej doby, spoločenský fenomén, ktorý sa týka rozmanitej skupiny osôb. Osamelosť je pritom individuálna a vyplýva zo subjektívneho prežívania reálnej skutočnosti, pričom sa viaže sa v určitom zmysle na pocitový svet jedinca, ktorý vníma svoje postavenie v spoločnosti pod vplyvom rôznych životných udalostí tak, že sa cíti osamelý.

Hoci osamelosť sa v minulosti spájala predovšetkým so staršími ľuďmi, dnes zasahuje aj mladšie vekové skupiny, ktoré majú bohaté sociálne kontakty. Napriek tomu, najväčší podiel osamelých ľudí tvoria starší jedinci, ktorí sú náchylnejší k osamelosti a k sociálnej izolácii predovšetkým preto, lebo sú viac ohrození celým radom zdravotných a sociálnych problémov, ktoré následne osamelosť determinujú.

Definícia a rozdiely: Samota vs. Osamelosť

Je nutné vymedziť rozdiel medzi samotou a osamelosťou. Tieto dva pojmy sa často integrujú, dokonca až zamieňajú, avšak ide o dva rozdielne pojmy.

• Samota: Samotu chápeme ako reálne existujúcu životnú skutočnosť, ktorá sa premieta do osobitnej situácie, v ktorej sa jedinec nachádza. Samota ako určitá forma prežívania môže byť dobrovoľná alebo môže vzniknúť vplyvom vonkajších faktorov. Nemusí vždy predstavovať nepríjemný pocit z osamelosti. Niekedy je samota dokonca dobrá, pretože sa človek môže venovať sebe samému, svojim pocitom a usporiadať si myšlienky. Obdobia sebarozvoja bývajú často chvíle, keď sme sami so sebou.
• Osamelosť: Osamelosť je pocit úzkosti, ktorý je sprevádzaný vnímanými nedostatkami v sociálnych vzťahoch. Je to negatívny mentálny a emocionálny stav, pre ktorý sú typické pocity izolácie a nedostatok významnejších vzťahov s inými ľuďmi. Na rozdiel od sociálnej izolácie, osamelosť viac súvisí s vnímanou kvalitou sociálnych vzťahov, než s jej množstvom.

Z uvedených definícií usudzujeme, že vnímanie osamelosti jedincom je vždy individuálne, pretože vychádza zo subjektívneho hodnotenia reálnej skutočnosti a vždy sa pocit osamelosti spája s negatívnym pocitom, ktorý je prepojený na interpersonálne vzťahy a to predovšetkým na ich intenzitu, hĺbku a častosť.

Typy osamelosti

Weiss rozlišuje dva typy osamelosti:

• Emocionálna osamelosť: Charakterizuje ju absencia blízkeho až dôverného vzťahu. Prejavuje sa v prípade neuspokojenej potreby pozitívnych citových prejavov zo strany ostatných ľudí (náklonnosť, uznanie, láska atď.). Tento typ osamelosti je často považovaný za najhorší.
• Sociálna osamelosť: Súvisí s priamymi pocitmi absencie širšej sociálnej siete. Objavuje sa v prípade, kedy je v okolí veľmi málo ľudí alebo nikto, s kým by mohol jedinec zdieľať svoje významné myšlienky (diskutovať, riešiť problémy a pochybnosti atď.).

Nedávne empirické dôkazy podporujú tri odlišné rozmery osamelosti a to osamelosť v intímnom, relačnom a kolektívnom zapojení. Osamelosť, ktorú vnímame v dvoch paradigmatických modeloch, sa nám môže javiť aj ako aktuálna samota, spôsobená momentálnou situáciou, pričom nemusí mať sama o sebe negatívny náboj. Osamelosť je však vo svojej podstate subjektívny zážitok každého jednotlivca, ktorý je vo všeobecnosti výsledkom percipovania istej nedostatočnosti v interpersonálnych vzťahoch a vyznačuje sa nepríjemným pocitom.

Spoločenské faktory prispievajúce k osamelosti seniorov

Dramatické starnutie populácie spolu so sociálnymi a ekonomickými zmenami, ktoré prebiehajú v spoločnosti, zvyšujú pravdepodobnosť nárastu fenoménu osamelosti práve v seniorskej vekovej skupine a to predovšetkým v rámci nedostupnosti rôznych zdrojov sociálnej podpory.

Faktory zvyšujúce riziko osamelosti

• Rodinná situácia: Najväčšou skupinou, ktorá žije osamote, je skupina ľudí nad šesťdesiatpäť rokov. Je to preto, lebo väčšina týchto jedincov už odchovala svoje deti, ktoré aktuálne nežijú s rodičmi, ale aj preto, lebo mnohí z nich stratili svojich partnerov. Dospelé deti sú často zapojené do ich vlastných životov a nemajú čas, aby boli s rodičmi. Častou príčinou osamelosti je, ak sa o seniora prestane zaujímať rodina a svoj záujem zúži len na sporadické návštevy alebo telefonáty.
• Miesto bydliska: Samotou sú väčšmi ohrození seniori žijúci v mestách. Často sa stáva, že ľudia žijúci v panelákoch sa so susedmi vôbec nepoznajú alebo len veľmi málo. Život na dedinách je spravidla viac komunitný.
• Zdravotný stav: Starnutie je často spojené s prehĺbením osamelosti a izoláciou. Choroba pritom vytvára ďalší pocit izolácie a osamelosti, ktoré následne môžu viesť k depresii u starších dospelých. Strata zraku a sluchu v dôsledku staroby predstavuje osobitné riziko zvyšujúce pocit izolovanosti.
• Psychické faktory: Mnohí seniori sa stávajú osamelými po tom, čo sa začnú dobrovoľne strániť ostatných ľudí. Nechcú byť iným na príťaž, hanbia sa za svoj zhoršený zdravotný stav a nechcú sa ukazovať pred inými ľuďmi. Na izolácii a osamelosti sa podpisujú aj psychické choroby a zhoršenie a spomalenie komunikácie. Poruchy pamäte zapríčiňujú problémy s vybavením potrebných slovných výrazov.
• Straty blízkych: Smrť rovesníkov môže prispieť k presvedčeniu, že seniora už na svete nič pozitívne nečaká. Utz v súvislosti s osamelosťou upozornila na ten aspekt osamelosti, že aj napriek zvýšeniu sociálnej podpory pri ovdovení, osamelosť patrí medzi najčastejšie hlásené príčiny úmrtia pozostalých.
• Nemožnosť nadväzovať nové vzťahy: Nájsť si nových priateľov je v starobe omnoho ťažšie a to najmä pre tých, ktorí boli hanbliví a introvertní aj počas produktívneho života.

Osamelosť starších jedincov sa pritom kvalitatívne líši, jej charakteristiku ovplyvňuje rodinný stav, pohlavie, vek, úroveň vzdelania, ekonomická úroveň, životné usporiadanie, zdravotný stav a celková úroveň poskytovanej sociálnej podpory.

Dôsledky osamelosti na seniorov

Osamelosť, úzkosť a depresie sú bežnými problémami u starších dospelých, ktorí sú v dlhodobej starostlivosti, kvôli zhoršenému zdravotnému stavu. Osamelosť sa veľmi negatívne podpisuje na psychike seniora a prejavuje sa smútkom, podráždenosťou, nervozitou, apatiou, vedie k depresii a vo veľkej miere znižuje duševnú pohodu.

Zdravotné a psychické dopady

Osamelosť je jeden z hlavných rizikových faktorov pre vznik najčastejšej psychickej poruchy vyššieho veku, teda depresie. Medzi ďalšie riziká ochorení v súvislosti s osamelosťou patria:

• Kardiovaskulárne ochorenia
• Náhle cievne mozgové príhody
• Zvýšená hladina stresu
• Zhoršenie pamäti a učenia
• Asociálne správanie
• Zhoršená schopnosť rozhodovania
• Zhoršenie Alzheimerovej choroby
• Závislosť na alkohole a drogách
• Zhoršené myslenie
• Zvýšené riziko úmrtia

Patterson a Veenstra (2010) uvádzajú, že chronická osamelosť výrazne zvyšuje riziko úmrtia. Riziko mortality je totiž významne vyššie u tých respondentov, ktorí uvádzajú, že sa cítia osamelí v porovnaní s tými, ktorí uvádzajú, že sa osamelými necítia nikdy alebo málokedy. Luo a Waite (2014) v súvislosti s osamelosťou a zvýšenou mortalitou osamelých starších jedincov uvádzajú, že v rámci výskumu zistili, že až 28% starších čínskych dospelých sa cíti osamelo a osamelí dospelí v Číne budú v priebehu nasledujúcich rokov čeliť zvýšenému riziku smrti práve v dôsledku pretrvávajúcej osamelosti.

Osamelosť seniorov môže zvýšiť šancu predčasnej smrti až o 14 %. Absencia pozitívnych vzťahov je významným faktorom pre široko založené morbidity a mortality. Výskumy v tejto oblasti naznačujú, že osamelosť zvyšuje citlivosť k sociálnym hrozbám a môže motivovať obnovu sociálnych kontaktov, ale tiež môže na strane druhej výrazne narušiť výkonnostnú funkciu, spánok a duševnú pohodu.

Štúdia realizovaná v roku 2012 Aylazom, Aktürkom, Ercim, Öztürkom a Aslanom popisuje vzťahy medzi depresiou a osamelosťou u starších ľudí v nadväznosti na ovplyvňujúce faktory. Bolo zistené, že existuje významná korelácia medzi osamelosťou a depresiou u starších jedincov, ktorí žijú v komunite. Vyššie hladiny osamelosti sa objavujú aj u tých u starších jedincov, ktorí žijú sami a nevyužívajú sociálne siete v rámci internetu.

Osamelosť a suicidálne správanie

Osamelosť, ktorá následne ústi do samovraždy je autorkou podávaná ako výrazný extrémny jav, ktorý má stúpajúcu tendenciu predovšetkým u vekovej skupiny seniorov. Jedinci, ktorí sú vyššieho veku uvádzajú dokonca v spojitosti s osamelosťou túžbu po smrti a niektorí z nich dokonca vykazujú signifikantný sklon k samovraždám a to práve v kontexte dlhodobého prežívania života v osamelosti.

Aj podľa Stravynského a Boyera sú hlásené niektoré významné väzby medzi osamelosťou a rôznymi prejavmi samovražedného správania a to u rôznych podskupín, avšak výrazný nárast samovrážd z dôsledku osamelosti je hlásený práve u starších jedincov. Silná asociácia medzi samovražednými sklonmi a osamelosťou seniorov je definovaná buď subjektívne alebo objektívne. Navyše výskyt samovražedných myšlienok sa zvyšuje so stupňom osamelosti.

Prevencia a riešenia osamelosti

Najúčinnejším spôsobom, ako sa vyhnúť osamelosti, je zostať v kontakte s rodinou a priateľmi alebo bývalými kolegami. Rodina by nemala vylučovať seniora z rodinného života, ale rozprávať sa s ním a zapájať ho do spoločných aktivít. V prípade, ak senior býva sám, samozrejmosťou by mali byť pravidelné návštevy, spoločné prechádzky alebo výlety.

Podpora sociálnych vzťahov

• Rodina a priatelia: Rodina je pritom vnímaná ako najdôležitejší zdroj sociálnej opory a nasleduje hneď za priateľmi. Samotný príjem sociálnej podpory zo strany rodiny a priateľov následne zlepšuje subjektívnu psychickú pohodu a duševné zdravie seniorov. Spoločná sociálna podpora z oboch strán - priateľov aj rodiny znižuje až o 35% negatívne pocity vyplývajúce z osamelosti. Osamelosť pritom viac koreluje s podporou od priateľov než s oporou od rodiny.
• Medzigeneračné projekty: Kontakt s vnúčatami a pravnúčatami je pre seniorov nenahraditeľný. Cítia sa súčasťou ich života, obohacujú ich život, sprostredkúvajú im nezažité hodnotné skúsenosti a múdrosť starého človeka. Seniori môžu svoje vnúčatá učiť trpezlivosti, rozvahe a správnemu úsudku, čo im dáva pocit, že sú v živote svojich vnúčat dôležití a potrební. Občianske združenie Aktivitka realizuje program "Babička zo susedstva", ktorého cieľom je spájať mladé rodiny s aktívnymi seniorkami.
• Komunitný život: Starší ľudia žijúci sami nemusia byť nutne osamelí, ak sa spoločensky angažujú. Pre seniora je veľmi dobré, ak navštevuje kluby dôchodcov alebo ďalšie centrá a spolky, kde sa môže stretnúť s rovesníkmi, porozprávať sa a zabaviť.

Aktivity a angažovanosť

• Nové koníčky: Aj v jeseni života sa dá objaviť nový koníček, pri ktorom sa dajú spoznať ľudia v podobnom veku. Môžu to byť tanečné kluby, skupinové cvičenie pre seniorov, výtvarné dielne a pod.
• Vzdelávanie: Mnohé organizácie ponúkajú jazykové alebo počítačové kurzy pre dôchodcov. Zaujímavou možnosťou môžu byť aj univerzity tretieho veku. Všeobecne tak môžeme konštatovať, že využitie internetu má významné miesto v kontexte metód, ktoré prispievajú k zníženiu osamelosti zrelých dospelých jedincov.
• Domáci miláčikovia: Ak je senior ešte aktívny a jeho zdravotný stav to dovoľuje, riešením ako eliminovať osamelosť, môže byť kúpa psa alebo mačky. Senior nadobudne pocit užitočnosti, pretože sa bude môcť o niekoho starať. Obstaranie psa môže zvýšiť aj mieru každodenného pohybu, pretože vyžaduje prechádzky.
• Zariadenia pre seniorov: V určitých prípadoch, keď dochádza k strate sebestačnosti, môžu zariadenia sociálnych služieb pre seniorov poskytnúť pomoc a starostlivosť. V zariadení si senior môže nájsť priateľov, socializovať sa, participovať na rôznych spoločných aktivitách.

Programy a iniciatívy

Na Slovensku žije viac ako 80-tisíc seniorov starších ako 65 rokov. V reči čísel to znamená 15,5 % populácie. Tichá epidémia samoty sa týka nás všetkých, nie je to problém len starých ľudí, je to problém celej spoločnosti.

Nadačný fond Dr. Max zriadený pri Nadácii Centra pre filantropiu spustil grantový program „Dar času“ s cieľom podporiť zariadenia sociálnych služieb v boji proti osamelosti. Program ponúka trojročnú podporu - od štartovacieho grantu až po pomoc s fundraisingom. Plánuje podporiť v každom samosprávnom kraji Slovenska minimálne jedno zariadenie, ktoré má víziu, stratégiu a chuť meniť atmosféru v domovoch dôchodcov. V rámci grantového programu budú podporené projekty a aktivity v zariadeniach sociálnych služieb, ktorú budú znižovať pocit osamelosti a izolácie seniorov, prinesú zážitky, zmysluplné aktivity a osobné prepojenia.

V Spojenom kráľovstve existuje samostatná profesia, ktorá prepája zdravotnícky rezort s rezortom sociálnych služieb a záujmových komunitných činností (social prescribing). Toto prepájanie zdravotníckeho rezortu so sociálnymi službami a komunitnými aktivitami je efektívnym riešením aj pre Slovensko.

Odporúčania pre spoločnosť

• Monitorovanie osamelosti: Cielené monitorovanie miery osamelosti osôb vo vyššom veku na lekárskych prehliadkach.
• Podpora záujmových činností: Vytváranie priestoru na zmysluplné aktivity pre rôzne vekové kategórie.
• Finančná podpora: Úhrada vstupeniek na podujatia pre ohrozené komunity.
• Rozvoj sociálnych zručností: Podpora synchronizácie v interakcii s druhými.
• Zmena hodnôt: Zameranie sa na vzťahy a komunikáciu namiesto výkonu a produktivity.

tags: #vplyv #spolocnosti #na #samotu #seniorov