Nároky na náhradu škody v obchodnom zastúpení

Tento článok sa zaoberá právnou úpravou nárokov na náhradu škody v kontexte obchodného zastúpenia, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy Slovenskej republiky a Európskej únie. Analyzuje tiež relevantné judikáty slovenských súdov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave a jej aplikácii v praxi.

Všeobecný rámec náhrady škody v obchodnom zastúpení

Právna úprava zodpovednosti za škodu je upravená v Občianskom zákonníku č. 40/1964 Zb., ktorý rozlišuje prípady všeobecnej a osobitnej zodpovednosti, a v Obchodnom zákonníku č. 513/1991 Zb. Ustanovenia tohto zákona sa použijú na nároky na náhradu škody vzniknuté po 26. decembri 2014 a na konania o náhradu škody začaté po 26. decembri 2014.

Právna úprava náhrady škody v kontexte obchodného zastúpenia je obsiahnutá predovšetkým v Obchodnom zákonníku. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník. To znamená, že nárok na náhradu škody vzniká pri porušení povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu alebo zo zákona, za predpokladu splnenia ďalších podmienok.

Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že zavinenie sa nevyžaduje.

Definícia škody a rozsah náhrady

Všeobecne ňou možno označiť majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Prejavuje sa ako skutočná škoda a ušlý zisk. Náhrada škody pozostáva z náhrady skutočnej škody, ušlého zisku a úrokov z omeškania zo sumy skutočnej škody a ušlého zisku plynúcich od okamihu vzniku škody.

Poškodenému sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, namiesto skutočne ušlého zisku môže v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch poškodená strana požadovať náhradu tzv. obvyklého zisku. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, okrem toho má poškodený právo na náhradu straty na zárobku, resp. dôchodku, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a právo na jednorazové vyrovnanie.

Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Obchodný zákonník za škodu považuje aj ujmu, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinností druhej strany.

Okolnosti vylučujúce zodpovednosť

Z objektívnej obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu je možné sa liberovať. Liberačné dôvody Obchodný zákonník označuje ako okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Za takú okolnosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana uvedenú prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Zodpovednosť ale nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené na dobu trvania prekážky, s ktorou sú dané účinky spojené.

Dlžník svoje povinnosti zo záväzku spravidla plní sám. Pokiaľ to nevylučujú ustanovenia upravujúce jednotlivý typ zmluvy, môže plniť aj prostredníctvom tretej osoby. Ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám. To znamená, že dlžník zodpovedá za škodu spôsobenú treťou, poverenou, osobou. Dlžník nebude zodpovedať len v tom prípade, ak okolnosti vylučujúce zodpovednosti sú u neho a zároveň sú aj u tretej osoby (osoby, ktorej sa plnenie zverilo). Ak sa povinný, teda dlžník, zodpovednosti liberáciou nezbaví, môže si náhradu škody následne uplatniť u tretej osoby.

Naopak, poškodenej strane nevznikne nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

Notifikačná povinnosť

Obchodný zákonník pre stranu porušujúcu povinnosť upravuje tzv. notifikačnú povinnosť, t.j. povinnosť podať poškodenému správu bez zbytočného odkladu, že na strane povinného sú prekážky, ktoré bránia alebo budú brániť v plnení povinnosti a o dôsledkoch uvedenej skutočnosti. Pokiaľ notifikačná povinnosť nebude splnená, alebo oprávnenej strane správa nedôjde včas, vzniká jej súčasne právo na náhradu škody spôsobenej včasným neinformovaním.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Princíp objektívnej zodpovednosti

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2008, sp. zn., potvrdzuje, že úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že ak sú splnené všetky podmienky, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti.

Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a náhrada škody

Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že žalobu o náhradu škody zamietol. Poukázal na ustanovenia § 289 ods. 1, § 290 ods. 1 a 2, § 292 ods. 3 a 5 Obchodného zákonníka. Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že žalovaný sa zaviazal uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu po tom, čo sa žalobca stane víťazom obchodnej verejnej súťaže. Na výzvy žalobcu nereagoval, neakceptoval jeho návrhy na povinnosť uzatvorenia kúpnych zmlúv. Žalovaný reagoval listom, ktorým oznámil, že z dôvodu závažných zmien, za ktorých boli uzatvorené zmluvy o budúcich zmluvách, zaniká podľa § 292 ods. 5 Obch. zák. záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu.

Odvolací súd dospel k záveru, že na základe zmlúv zo dňa 2.10.1998 sa žalobca podľa článku II. zmluvy zaviazal k tomu, že ak sa stane víťazom obchodnej verejnej súťaže na predaj časti podniku, uzavrie s vyhlasovateľom zmluvu o predaji podniku. Najvyšší súd mal za to, že na základe zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy vznikol záväzok žalobcovi a nie žalovanému na uzavretie kúpnej zmluvy. Uzatvorenia kúpnych zmlúv sa mohol domáhať len žalovaný. Ak žalobcovi vznikla škoda, tak nie konaním žalovaného, pretože žalovaný neporušil zmluvnú povinnosť. Žalobcovi preto nevzniklo právo požadovať náhradu škody podľa § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka a jeho žaloba je nedôvodná.

Implementácia smernice EÚ a náhrada škody

Osobitne sa žiada uviesť, že odvolací súd v napádanom rozhodnutí zdôraznil, že slovenský zákonodarca implementoval Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 do slovenského právneho poriadku v podobe možnosti uplatnenia oboch spôsobov odškodnenia. Právna norma § 668a Obchodného zákonníka upravuje podmienky náhrady škody v písm. a) a písm. b), kedy pri nevyplatených províziách, ktoré by patrili obchodnému zástupcovi z dôvodu výkonu obchodného zastúpenia v súlade s § 655 ods. 1 Obchodného zákonníka je určujúce, že obchodný zástupca priniesol zastúpenému svojou činnosťou podstatné výhody.

Právny rámec náhrady škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže

Zákon č. 29/2017 Z. z. upravuje niektoré právne vzťahy súvisiace s právom na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže a niektoré pravidlá uplatňovania tohto práva. Tento zákon implementuje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 5. 12. 2014).

Porušenie práva hospodárskej súťaže

Za porušenie práva hospodárskej súťaže sa považuje porušenie čl. 101 alebo čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016), nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4. 1. 2003) v platnom znení, zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.

Orgány hospodárskej súťaže

Orgánmi hospodárskej súťaže sú Európska komisia, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky a na účely § 4 ods. 2 aj orgán určený iným členským štátom podľa osobitného predpisu ako orgán zodpovedný za uplatňovanie čl. 101 alebo čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Program zhovievavosti

Program zhovievavosti je program podľa osobitného predpisu alebo program, ktorý sa týka uplatňovania čl. 101 alebo čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Dôkaz o porušení práva hospodárskej súťaže

Konečné rozhodnutie o porušení práva hospodárskej súťaže vydané v inom členskom štáte Európskej únie sa považuje za dôkaz o porušení práva hospodárskej súťaže, pokiaľ v súdnom konaní o náhradu škody nebude preukázaný opak.

Premlčacia doba

Nárok na náhradu škody sa premlčí uplynutím piatich rokov od splnenia podmienok podľa odseku 1 alebo uplynutím doby podľa § 6 ods. 2 zákona č. 29/2017 Z. z. Plynutie premlčacej doby sa preruší, ak orgán hospodárskej súťaže vykoná úkony na účely vyšetrovania alebo konania v súvislosti s porušením práva hospodárskej súťaže, ktorého sa týka žaloba o náhradu škody.

Zodpovednosť porušiteľov

Ak porušiteľ v rozsahu uplatneného nároku poškodenej osoby škodu uhradil, má právo požadovať náhradu od ostatných porušiteľov podľa ich účasti na spôsobenej škode. Osoba oslobodená od pokút je spoločne a nerozdielne zodpovedná len voči svojim priamym odberateľom, nepriamym odberateľom, priamym dodávateľom, nepriamym dodávateľom. Voči iným poškodeným osobám je spoločne a nerozdielne zodpovedná, len ak od ostatných porušiteľov, ktorí sa zúčastnili na tom istom porušení práva hospodárskej súťaže, nemožno získať náhradu škody.

Prenesenie zvýšenia ceny

Náhrada škody nesmie na ktoromkoľvek stupni dodávania tovaru alebo odberu tovaru (ďalej len „dodávateľský reťazec“) presiahnuť škodu, ktorá vznikla zvýšením ceny na danom stupni. Ak nepriamy odberateľ preukázal, že žalovaný sa dopustil porušenia práva hospodárskej súťaže, v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže došlo k zvýšeniu ceny pre priameho odberateľa žalovaného a nepriamy odberateľ kúpil tovar, ktorý bol predmetom porušenia práva hospodárskej súťaže, alebo že kúpil tovar odvodený od tovaru, ktorý bol predmetom porušenia alebo ktorý obsahoval tovar, ktorý bol predmetom porušenia, predpokladá sa, že na nepriameho odberateľa bolo prenesené zvýšenie ceny podľa odseku 1.

Sprístupnenie dôkazov

Ak žalobca v súdnom konaní o náhradu škody predložil odôvodnený návrh obsahujúci primerane dostupné skutočnosti a dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú odôvodnenosť jeho nároku na náhradu škody, môže súd za podmienok ustanovených v tomto zákone nariadiť žalovanému alebo tretej osobe, aby sprístupnili dôkazy, ktorými disponujú a sú podstatné na rozhodnutie vo veci; tým nie je dotknutá právomoc súdov podľa osobitného predpisu. Rovnaké právo má voči žalobcovi alebo tretej osobe aj žalovaný.

Súd môže od osoby žiadať, aby písomne odôvodnila označenie informácií alebo podkladov ako obchodné tajomstvo alebo ako dôvernú informáciu a aby predložila iné znenie alebo vyhotovenie informácií alebo podkladov vrátane popisu chránených informácií a podkladov, ktoré neobsahujú obchodné tajomstvo alebo dôvernú informáciu. Súd chráni informácie a podklady, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou. Súd umožní nahliadnuť do informácií a podkladov, ktoré sú obchodným tajomstvom alebo dôvernou informáciou, strane v konaní podľa odseku 3 druhej vety, ak k tomuto postupu dá písomný súhlas osoba, ktorá tieto informácie a podklady poskytla. Ak táto osoba súhlas neposkytne, súd sprístupní tieto informácie a podklady na nazretie výlučne len zástupcovi strany v konaní. Ak ide o postup podľa odsekov 3 a 4, súd stranu v konaní alebo jej zástupcu vopred poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela, o čom súd spíše zápisnicu, ktorú strana v konaní alebo jej zástupca podpíše.

Súd môže na návrh strany v konaní nariadiť orgánu hospodárskej súťaže, aby sprístupnil dôkazy z jeho spisu, ak po nariadení sprístupnenia dôkazov súdom inej osobe požadované dôkazy neboli sprístupnené a bolo preukázané, že strana v konaní alebo tretia osoba podľa § 11 ods. 1 zákona č. 29/2017 Z. z. nemôže získať dôkazy inak. Návrh na nariadenie sprístupnenia dôkazov, ktorý nespĺňa podmienky podľa odseku 3, súd zamietne. Žalobca môže podať návrh, aby súd posúdil, či obsah dokumentov, ktoré sú vylúčené zo sprístupnenia podľa odseku 1, zodpovedá ich povahe podľa § 2 písm. g) a h) zákona č. 29/2017 Z. z. Na náležitosti návrhu sa primerane použije ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 29/2017 Z. z. Predtým ako súd posúdi obsah dokumentov podľa odseku 3, umožní osobe, ktorá urobila vyhlásenie podľa odseku 1 písm. a) alebo podanie podľa odseku 1 písm. b) zákona č. 29/2017 Z. z., aby sa k návrhu vyjadrila. Ak súd pristúpi k posúdeniu obsahu dokumentov podľa odseku 3, na tento účel zabezpečí, aby nedošlo k ich sprístupneniu stranám v konaní a tretím osobám s výnimkou osoby, ktorá vyhlásenie podľa odseku 1 písm. a) alebo podanie podľa odseku 1 písm. b) zákona č. 29/2017 Z. z. urobila.

Súd dôkazy podľa § 16 ods. 2 zákona č. 29/2017 Z. z. hodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Súd dôkazy podľa § 15 ods. 1 zákona č. 29/2017 Z. z. získané výhradne zo spisu orgánu hospodárskej súťaže v rámci súdneho konania o náhradu škody nevykoná, a ak budú v konaní predložené, tieto nepripustí dovtedy, pokým orgán hospodárskej súťaže neukončí konanie v súlade s § 15 ods. 2 zákona č. 29/2017 Z.

Mediácia a mimosúdne urovnanie

Súd neprizná poškodenej osobe náhradu škody spôsobenú niektorým z porušiteľov v rozsahu, v ktorom bola už uspokojená na základe úspešného riešenia sporu mediáciou alebo mimosúdnym urovnaním, ak dohoda o mediácii alebo dohoda o mimosúdnom urovnaní neurčuje inak. Ak sa porušiteľ dohodol na urovnaní sporu a náhrade škody, nemôžu ostatní porušitelia od porušiteľa, ktorý uzavrel dohodu o mediácii alebo dohodu o mimosúdnom urovnaní, požadovať, aby sa podieľal na uspokojení zvyšného nároku na náhradu škody. To neplatí, ak porušitelia, ktorí neuzavreli dohodu o mediácii alebo dohodu o mimosúdnom urovnaní, nie sú schopní uhradiť náhradu škody, ktorá zodpovedá zvyšnému nároku poškodenej osoby, ktorá uzavrela dohodu o mediácii alebo dohodu o mimosúdnom urovnaní. Pri určení nároku porušiteľa na náhradu od ostatných porušiteľov podľa § 6 ods. 3 zákona č. 29/2017 Z. z. sa zohľadní podiel porušiteľa, ktorý uzavrel dohodu o mediácii alebo dohodu o mimosúdnom urovnaní, na škode spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže.

Civilný sporový poriadok

Pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže sa postupuje podľa Civilného sporového poriadku, ak tento zákon v § 3 ods. 1 až 3, § 5, § 6, § 7 ods. 3 a 4 a § 11 až 17 neustanovuje inak. Pri uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže sa postupuje podľa Civilného sporového poriadku, ak tento zákon v § 3 ods. 4, § 4, § 7 ods. 5 až 7 a § 8 až 10 neustanovuje inak.

Zodpovednosť za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch

Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca alebo zamestnávateľa, prípadne spoluzodpovednosť oboch strán, vzniká len za škodu pri výkone práce alebo v súvislosti s ňou. Výkonom práce je plnenie pracovných úloh na pracovisku, na pracovnej ceste, účasť na vzdelávaní s cieľom prehĺbenia kvalifikácie zamestnanca.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávatelia sú povinní zabezpečovať také pracovné podmienky, aby zamestnanci mohli riadne plniť svoje pracovné povinnosti bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Úlohou zamestnávateľov je posudzovať riziko poškodenia zdravia pri práci z hľadiska možností jeho vzniku i prípadných následkov, a to najmä u osobitných skupín zamestnancov (tehotné ženy, matky po pôrode do konca deviateho mesiaca, dojčiace ženy, mladiství, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou). Zamestnanci musia byť zaraďovaní na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav.

Zamestnávatelia sú povinní pravidelne hodnotiť riziká nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a na základe toho vypracovať zoznamy poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Osobné ochranné pracovné prostriedky sa poskytujú zamestnancom bezplatne. Zamestnávateľ zabezpečuje na svoje náklady ich opravy, pranie, čistenie a pod.

Za účelom predchádzania škody na majetku zamestnancov je zamestnávateľ povinný zaistiť bezpečnú úschovu osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania (t. j. uzamykateľné kancelárie, skrine, skrinky), vrátane úschovy obvyklých dopravných prostriedkov, ktoré používajú zamestnanci na cestu do zamestnania a späť. Za obvyklý dopravný prostriedok sa zásadne nepovažuje motorové vozidlo.

Na druhej strane je zamestnávateľ oprávnený na ochranu svojho majetku vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú alebo odnášajú zo svojho pracoviska alebo z objektu zamestnávateľa. Kontrolou sa rozumejú aj osobné prehliadky zamestnancov. Osobné prehliadky môžu vykonávať aj zamestnanci bezpečnostných služieb, ktorí vykonávajú ochranu majetku zamestnávateľa na základe zmluvy medzi zamestnávateľom a príslušnou bezpečnostnou organizáciou.

Povinnosti zamestnanca

Prevenčná povinnosť zamestnancov predchádzať škodám spočíva v tom, že každý zamestnanec si musí počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví alebo majetku ani k neoprávnenému majetkovému prospechu. Ak hrozí škoda, je zamestnanec povinný upozorniť na ňu vedúceho zamestnanca. Zamestnanec sám je povinný zakročiť, ak je neodkladne potrebný zákrok na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi. Nemusí tak urobiť vtedy, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť (napr. zdravotné dôvody).

Nesplnenie povinnosti oznámiť hroziacu škodu alebo zakročiť sa vždy posudzuje individuálne vzhľadom na konkrétny prípad. Zohľadňuje sa pritom vzdelanie zamestnanca, jeho schopnosti, prípadne kvalifikácia. Ak totiž zamestnanec vedome neupozorní vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo ak nezakročí, hoci by sa mohlo zabrániť hroziacej škode, môže zamestnávateľ požadovať od neho podiel na vzniknutej škode tak, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak škodu nemožno uhradiť inak.

Keď zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému. Ak sa dôvodne domnieva, že výkonom práce bezprostredne a vážne ohrozuje život alebo zdravie, môže odmietnuť takúto prácu vykonávať.

Všeobecná a osobitná zodpovednosť zamestnanca

Pri všeobecnej zodpovednosti sa predpokladá nevina (prezumpcia neviny) zamestnanca a zamestnávateľ musí dokazovať jeho zavinenie. Pri osobitnej zodpovednosti sa predpokladá zavinenie zamestnanca a ak sa zamestnanec chce zbaviť úplne alebo sčasti zodpovednosti, musí sám preukazovať, že škodu nezavinil, že schodok alebo strata zvereného predmetu vznikli celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (napr. ak zamestnávateľ nezabezpečil podmienky pre ochranu zverených predmetov alebo nezabezpečil, aby so zvereným predmetom narábal len sám zamestnanec a aby ho mohol odkladať do uzamykateľnej skrine, resp. miestnosti).

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, a to úmysel alebo nedbanlivosť.

Výška náhrady škody

Pri všeobecnej zodpovednosti je výška náhrady škody závislá od miery zavinenia zamestnanca. Zamestnávateľ nemusí žiadať od zamestnanca náhradu škody. Ak ju však žiada, je zamestnanec zodpovedajúci za škodu povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Obmedzenie výšky náhrady škody trojnásobkom priemerného mesačného zárobku neplatí, ak bola škoda spôsobená v opitosti, ktorú si sám privodil, alebo po použití iných omamných alebo psychotropných prostriedkov.

Ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu z nedbanlivosti vyrobením nepodarku (chybného výrobku), je povinný na žiadosť zamestnávateľa nahradiť náklady vynaložené na materiál a mzdy, prípadne na potrebné opravy nepodarku aj stroja, ak ho pri výrobe nepodarku poškodil, a to až do sumy rovnajúcej sa polovici jeho priemerného mesačného zárobku. Túto povinnosť zamestnanec nemá, ak oznámil zamestnávateľovi závadu a tento mu neuložil povinnosť zastaviť prácu. Ak mal na škode podiel aj zamestnávateľ, uhrádza zamestnanec len pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.

Prerokovanie náhrady škody

Zamestnávateľ je povinný najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá, prerokovať so zamestnancom náhradu škody. Zároveň je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov výšku požadovanej náhrady škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady. Ak zamestnanec chce uznať záväzok nahradiť škodu v určenej výške a dohodnúť si spôsob úhrady, je zamestnávateľ povinný uzavrieť takúto dohodu písomne, inak je dohoda neplatná.

DPH dôsledky požadovaných úhrad

Pri posudzovaní, či požadovaná finančná náhrada má vstupovať do základu dane na účely DPH, je potrebné skúmať, či v danej situácii ide o predmet dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“); t.j. či ide o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v Slovenskej republike zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa vykoná „za protihodnotu“, ak existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru resp. poskytnutím služieb a prijatou protihodnotou. Táto priama súvislosť existuje len vtedy, ak medzi dodávateľom a príjemcom plnenia existuje právny vzťah.

Ak požadovaná odplata iba nahrádza škodu, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je vzhľadom na jej povahu predmetom DPH. Môže ísť napríklad o odškodnenie za odstúpenie od zmluvy ešte pred samotnou realizáciou transakcie, náhrada za poškodenie tovaru, a pod. Ak by v takomto prípade platiteľ dane neoprávnene uviedol DPH na faktúre, ktorou požaduje náhradu škody, jej príjemcovi nevznikne právo na odpočítanie dane.

Samotné odstránenie poškodenia (napr. oprava tovaru) predstavuje z hľadiska DPH dodanie služby, a teda podlieha dani. Ak je dodávateľ služby platiteľ dane, vyhotoví faktúru za opravu s DPH. Na druhej strane platiteľ dane, ktorý škodu utrpel a zabezpečil odstránenie poškodenia (opravu) svojho majetku u dodávateľa, môže si v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o DPH daň na základe prijatej faktúry odpočítať.

Pri zvažovaní DPH dôsledkov požadovaných úhrad je potrebné venovať osobitnú pozornosť sumám, ktoré vo svojej podstate predstavujú protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby, bez ohľadu na označenie týchto súm ako náhrada, kompenzácia, poplatok, a podobne. V praxi sa môžu zmluvné strany zaviazať platiť rôzne sumy podľa konkrétnych zmluvných okolností, ako napríklad poplatok za márnu jazdu, kompenzáciu odberateľa za prestoj, sumu za neskoré vrátenie prepravného kontajnera, sumu platenú pri predčasnom ukončení lízingovej alebo nájomnej zmluvy, a pod. Ak sú úhrady uskutočnené v súvislosti s dodaním tovarov a služieb na základe zmluvne dohodnutých podmienok, majú byť považované za protihodnotu, a teda vstupovať do základu dane.

Pre uplatnenie pravidiel DPH je nevyhnutné zohľadniť hospodársku realitu danej transakcie.

tags: #obchodny #zastupca #narok #na #nahradu #skody