Tento článok sa zameriava na problematiku nároku obchodného zástupcu na náhradu škody, pričom analyzuje relevantné judikáty slovenských súdov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave a jej aplikácii v praxi.
Všeobecný rámec náhrady škody v obchodnom zastúpení
Právna úprava náhrady škody v kontexte obchodného zastúpenia je obsiahnutá predovšetkým v Obchodnom zákonníku. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že nárok na náhradu škody vzniká pri porušení povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu alebo zo zákona, za predpokladu splnenia ďalších podmienok.
Úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2008, sp. zn., potvrdzuje, že úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že ak sú splnené všetky podmienky, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti.
Pri posudzovaní nároku na náhradu škody sa zvyčajne používa tzv. diferenčná (rozdielová) metóda. Prostredníctvom nej porovnávame aktuálny stav vyvolaný škodnou udalosťou a stav, ktorý by nastal ako výsledok normálneho behu vecí, keby ku škodnej udalosti nedošlo. Tak napríklad pri porušení zmluvnej povinnosti konštruujeme hypotetickú situáciu, v ktorej by sa veriteľ za normálneho behu vecí mohol ocitnúť, keby dlžník svoju povinnosť riadne a včas splnil.
Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu (§ 378).
Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti (§ 379).
Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (§ 380).
Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká (§ 381).
Poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu (§ 382).
Ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti (§ 383).
Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie (§ 384 ods. 1).
Zodpovednosť za škodu v kontexte obchodných vzťahov
Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 373).
Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala (§ 374 ods. 1).
Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov (§ 374 ods. 2).
Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené (§ 374 ods. 3).
Ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany (§ 375).
Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná (§ 376).
Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť (§ 377 ods. 1).
Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla (§ 377 ods. 2).
Samotné odstránenie poškodenia (napr. oprava tovaru) predstavuje z hľadiska DPH dodanie služby, a teda podlieha dani. Ak je dodávateľ služby platiteľ dane, vyhotoví faktúru za opravu s DPH. Na druhej strane platiteľ dane, ktorý škodu utrpel a zabezpečil odstránenie poškodenia (opravu) svojho majetku u dodávateľa, môže si v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o DPH daň na základe prijatej faktúry odpočítať.
Pri posudzovaní, či požadovaná finančná náhrada má vstupovať do základu dane na účely DPH, je potrebné skúmať, či v danej situácii ide o predmet dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“); t.j. či ide o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v Slovenskej republike zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa vykoná „za protihodnotu“, ak existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru resp. poskytnutím služieb a prijatou protihodnotou. Táto priama súvislosť existuje len vtedy, ak medzi dodávateľom a príjemcom plnenia existuje právny vzťah.
Ak požadovaná odplata iba nahrádza škodu, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je vzhľadom na jej povahu predmetom DPH. Môže ísť napríklad o odškodnenie za odstúpenie od zmluvy ešte pred samotnou realizáciou transakcie, náhrada za poškodenie tovaru, a pod. Ak by v takomto prípade platiteľ dane neoprávnene uviedol DPH na faktúre, ktorou požaduje náhradu škody, jej príjemcovi nevznikne právo na odpočítanie dane.
Pri zvažovaní DPH dôsledkov požadovaných úhrad je potrebné venovať osobitnú pozornosť sumám, ktoré vo svojej podstate predstavujú protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby, bez ohľadu na označenie týchto súm ako náhrada, kompenzácia, poplatok, a podobne. V praxi sa môžu zmluvné strany zaviazať platiť rôzne sumy podľa konkrétnych zmluvných okolností, ako napríklad poplatok za márnu jazdu, kompenzáciu odberateľa za prestoj, sumu za neskoré vrátenie prepravného kontajnera, sumu platenú pri predčasnom ukončení lízingovej alebo nájomnej zmluvy, a pod. Ak sú úhrady uskutočnené v súvislosti s dodaním tovarov a služieb na základe zmluvne dohodnutých podmienok, majú byť považované za protihodnotu, a teda vstupovať do základu dane.
Uplatňovanie nárokov na náhradu škody v súdnej praxi
Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3MCdo 40/2012 zo dňa 17.4.2012 vyslovil, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného právneho predpisu než Obchodného zákonníka sa aplikuje Občiansky zákonník, a to vrátane jeho ustanovení o premlčaní práva na náhradu škody.
Pokiaľ by zmluva o dielo bola uzavretá, spravovala by sa ObZ na základe § 261 ods. 1 a 2 ObZ. Ústavný súd SR (ďalej len „ÚS SR“) vyslovil názor, že právne posúdenie veci Najvyšším súdom SR (ďalej len „NS SR“) je ústavne akceptovateľné. Zároveň však v náleze uviedol, že má určité výhrady voči rozhodnutiu NS SR.
Podľa výkladu NS SR vzťah zo spôsobenej škody je obchodným vzťahom len v prípade, že primárna povinnosť, ktorá bola porušená, vyplýva z iného obchodného vzťahu.
Závery NS SR o tom, čo sú obchodné vzťahy podľa § 261 ods. 1 a 2 ObZ, nás nepresvedčili.
Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že žalobu o náhradu škody zamietol. Poukázal na ustanovenia § 289 ods. 1, § 290 ods. 1 a 2, § 292 ods. 3 a 5 Obchodného zákonníka. Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že žalovaný sa zaviazal uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu po tom, čo sa žalobca stane víťazom obchodnej verejnej súťaže. Na výzvy žalobcu nereagoval, neakceptoval jeho návrhy na povinnosť uzatvorenia kúpnych zmlúv. Žalovaný reagoval listom, ktorým oznámil, že z dôvodu závažných zmien, za ktorých boli uzatvorené zmluvy o budúcich zmluvách, zaniká podľa § 292 ods. 5 Obch. zák. záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu.
Najvyšší súd mal za to, že na základe zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy vznikol záväzok žalobcovi a nie žalovanému na uzavretie kúpnej zmluvy. Uzatvorenia kúpnych zmlúv sa mohol domáhať len žalovaný. Ak žalobcovi vznikla škoda, tak nie konaním žalovaného, pretože žalovaný neporušil zmluvnú povinnosť. Žalobcovi preto nevzniklo právo požadovať náhradu škody podľa § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka a jeho žaloba je nedôvodná.
Osobitne sa žiada uviesť, že odvolací súd v napádanom rozhodnutí zdôraznil, že slovenský zákonodarca implementoval Smernicu do slovenského právneho poriadku v podobe možnosti uplatnenia oboch spôsobov odškodnenia. Právna norma § 668a Obchodného zákonníka upravuje podmienky náhrady škody v písm. a) a písm. b), kedy pri nevyplatených províziách, ktoré by patrili obchodnému zástupcovi z dôvodu výkonu obchodného zastúpenia v súlade s § 655 ods. 1 Obchodného zákonníka je určujúce, že obchodný zástupca priniesol zastúpenému svojou činnosťou podstatné výhody.
Krajský súd v Nitre sa zaoberal prípadom, kde žalobca (T., spol. s r.o.) žiadal od žalovaného (T. P. - Z. S.) zaplatenie 34.960,- Kč s príslušenstvom z titulu nedoplatku kúpnej ceny. Okresný súd Komárno žalobu zamietol, ale Krajský súd v Nitre rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že v danom prípade nárok žalobcu titulom zaplatenia nedoplatku kúpnej ceny nie je dôvodný. Žalovaný vytkol vady riadne a včas. Svedok - obchodný zástupca žalovaného potvrdil, že po zistení vady tovaru nasledujúci pracovný deň telefonicky uplatnil reklamáciu. Súd mal za to, že sú splnené podmienky i na uplatnenie jednostranného započítania v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Tento článok sa zameriava na problematiku nároku obchodného zástupcu na náhradu škody, pričom analyzuje relevantné judikáty slovenských súdov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave a jej aplikácii v praxi.
Compensatory Damages Meaning Legal Context & Example Legal Terms Simplified @LawMint
