Nezdaniteľná časť základu dane pri polovičnom invalidnom dôchodku

Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) predstavuje dôležité daňové zvýhodnenie pre fyzické osoby na Slovensku. Jej cieľom je znížiť daňovú povinnosť a zlepšiť tak finančnú situáciu daňovníkov v rôznych životných situáciách. Zákonná úprava NČZD je obsiahnutá v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V tomto článku sa zameriame predovšetkým na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, pričom osobitnú pozornosť venujeme situáciám, keď daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok alebo iné druhy dôchodkov.

Čo je nezdaniteľná časť základu dane a na aké príjmy sa vzťahuje?

Nezdaniteľná časť základu dane je suma, o ktorú si daňovník môže znížiť svoj základ dane. Toto zníženie sa týka predovšetkým tzv. aktívnych zdaniteľných príjmov, ktorými sú:

  • Príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie).
  • Príjmy z podnikania (napríklad zo živnosti).
  • Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Naopak, pri tzv. pasívnych príjmoch, ako je napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti, nie je možné základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane znížiť.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025

Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa odvíja od výšky životného minima. K 1. januáru 2025 je suma životného minima stanovená na 273,99 eura. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka tak pre rok 2025 predstavuje 21,0-násobok tejto sumy, čo je 5 753,79 eura.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa môže líšiť v závislosti od výšky základu dane daňovníka:

Základ dane daňovníka Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (rok 2025)
Nižší alebo rovný ako 92,8-násobok životného minima (25 426,27 €) 5 753,79 € ročne / 479,48 € mesačne
Vyšší alebo rovný ako 92,8-násobok životného minima (25 426,27 €) 12 110,36 € - 1/4 základu dane
Vyšší alebo rovný ako 176,8-násobok životného minima (48 441,43 €) 0,00 €

V prípade, ak základ dane presiahne stanovenú hranicu, nezdaniteľná časť sa postupne kráti. Ak je vypočítaná suma nižšia ako nula, daňovník nemá nárok na žiadnu nezdaniteľnú sumu.

Kto nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka?

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je v príslušnom zdaňovacom období poberateľom:

  • Starobného dôchodku.
  • Predčasného starobného dôchodku.
  • Výsluhového dôchodku.
  • Dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu.
  • Dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.
  • Vyrovnávacieho príplatku.

Tieto obmedzenia sa týkajú najmä situácií, keď:

  • Daňovník bol poberateľom uvedených dôchodkov už k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.
  • Daňovník mal uvedený dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, a zároveň suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne presiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Invalidný dôchodok a nezdaniteľná časť základu dane

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v štandardnej výške. Invalidný dôchodok nie je dôchodkom, na ktorý sa vzťahujú obmedzenia pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 6 ZDP. To znamená, že aj keď daňovník poberá invalidný dôchodok, môže si uplatniť plnú nezdaniteľnú časť základu dane bez ohľadu na výšku tohto dôchodku, pokiaľ spĺňa ostatné podmienky.

Príklad: Daňovník je poberateľom invalidného dôchodku. V roku 2025 začal podnikať a bude dosahovať príjem zo živnosti. V tomto prípade má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, pretože poberanie invalidného dôchodku nepredstavuje prekážku.

Vplyv 13. dôchodku

S účinnosťou od 1. júla 2024 sa na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka k sume vyplateného dôchodku pripočíta aj 13. dôchodok. Toto opatrenie má vplyv na posúdenie nároku na nezdaniteľnú časť, najmä ak celková suma dôchodku vrátane 13. dôchodku presiahne limit stanovený zákonom.

Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Spätne priznaný dôchodok

Situácia, keď je daňovníkovi spätne priznaný dôchodok, si vyžaduje osobitné posúdenie.

Príklad: V roku 2025 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2023 vo výške 680 eur. Za rok 2023 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2023 nebol k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2024, a to podaním dodatočného daňového priznania. V tomto priznaní zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2024 mu nevznikol nárok na jej uplatnenie. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2025, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2025 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2025.

Podľa § 32 ods. 11 ZDP, daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka.

Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi doručený rozhodnutie o spätne priznanom dôchodku. V rovnakej lehote bude dodatočne priznaná daň splatná.

Grafické znázornenie výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane

Uplatnenie nezdaniteľnej časti u zamestnávateľa

Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu. Toto vyhlásenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor určuje Finančné riaditeľstvo SR.

V prípade zmeny podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka v priebehu zdaňovacieho obdobia je zamestnanec povinný túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Pri mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka zamestnávateľ znižuje základ dane na výpočet preddavku na daň o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka.

Príklady z praxe

  • Otázka č. 5: Daňovník poberá celý rok 2025 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2025 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. V tomto prípade daňovník nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, pretože poberá výsluhový dôchodok k 1.1.2025.
  • Otázka č. 11: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti. (Poznámka: Ak by mal aj iné aktívne príjmy, nárok by mohol vzniknúť, ale znížený o sumu dôchodku.)
  • Otázka č. 14: Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2025 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2025? V zmysle § 11 ods. 6 ZDP sa do úhrnu dôchodkov na účely posúdenia nároku na NČZD na daňovníka započítava len starobný, predčasný starobný, výsluhový alebo obdobný dôchodok zo zahraničia. Vdovecký dôchodok sa do tohto úhrnu nezapočítava. Ak teda úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13.

Všetko o nových dôchodkoch otázky a odpovede

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela

Okrem nezdaniteľnej časti na daňovníka existuje aj možnosť uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela. Túto možnosť má daňovník v prípade, ak manžel/manželka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa jednu z nasledujúcich podmienok:

  • Stará sa o vyživované maloleté dieťa do troch rokov (v určených prípadoch do šiestich rokov).
  • V príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie.
  • Bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
  • Považuje sa za občana so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím.

Výška tejto nezdaniteľnej časti sa znižuje o vlastný príjem manželky/manžela. Do vlastného príjmu sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné, s výnimkou niektorých špecifických plnení, ako sú napríklad zamestnanecká prémia či daňový bonus na dieťa.

tags: #nezdanitelne #minimum #pri #polovicnom #invalidnom #dochodku