Daňovník - zamestnanec môže využiť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo manžela. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje priamo na vlastné príjmy daňovníka. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje automaticky pre väčšinu daňovníkov. Zamestnanci si môžu uplatňovať NČZD mesačne prostredníctvom zamestnávateľa po podpísaní vyhlásenia. Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere. Nezdaniteľná časť na daňovníka sa uplatňuje v plnej výške, aj keď daňovník pracoval len časť roka. Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch.
Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura). Študentka VŠ pracovala počas roka 2019 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. Zamestnávateľ na jej žiadosť po skončení roka 2019 vykoná ročné zúčtovanie. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3937,35 eura.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa kráti v závislosti od výšky základu dane. Do základu dane 25 426,27 € platí plná suma 5 753,79 €. V rozpätí 25 426 - 45 000 € sa NČZD postupne kráti a nad cca 45 000 € je nulová.

Nezdaniteľná časť na manžela/manželku
Okrem NČZD na seba si môžete uplatniť aj nezdaniteľnú časť na manžela/manželku, ak spĺňa aspoň jednu z podmienok: staral/a sa o dieťa do 3 rokov (6 rokov pri ZŤP), poberal/a príspevok na opatrovanie, bol/a zaradený/á v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je držiteľom preukazu ZŤP.
Manželka/manžel sa staral/a o vyživované maloleté dieťa žijúce v domácnosti do troch, príp. šesť rokov veku (podľa § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Ak manželka alebo manžel spĺňa uvedené podmienky len počas časti zdaňovacieho obdobia, daňovník si môže uplatniť NČZD za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli podmienky splnené na jeho začiatku.
Do výpočtu NČZD sa zohľadňuje aj vlastný príjem manželky/manžela, pričom sa započítava takmer každý druh príjmu, vrátane tých, ktoré sú od dane oslobodené. Presná suma NČZD závisí od základu dane daňovníka a vlastného príjmu manželky/manžela. Ak manželka/manžel nemal/a žiadny príjem, výška nezdaniteľnej časti sa odvíja od maximálnej sumy stanovených zákonom. Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku sa vypočíta ako 5 260,61 € mínus vlastný príjem manžela/manželky. Ak mal/a manžel/ka vlastný príjem 3 000 €, NČZD = 5 260,61 - 3 000 = 2 260,61 €.
Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela (manželku) nie je možné uplatňovať každý mesiac. Uplatniť ju môžete len raz ročne po skončení zdaňovacieho obdobia, a to ako SZČO pri podánh daňového priznania. Výška uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane v daňovom priznaní zodpovedá jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane. Nezdaniteľná časť základu dane na manžela (manželku) znižuje vypočítaný základ dane z príjmov maximálne do nuly.
Preukázanie splnenia podmienok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela (manželku) je dôležité. Je potrebné žiť s manželom alebo manželkou v spoločnej domácnosti a zároveň táto manželka alebo manžel musí spĺňať aspoň jednu z nasledujúcich podmienok: starala sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s vami v domácnosti, poberala peňažný príspevok na opatrovanie, bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, považuje sa za občana so zdravotným postihnutím, považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Nezdaniteľná časť pre dôchodcov
Ak ste poberateľom dôchodku (starobného, predčasného, výsluhového), NČZD sa znižuje o sumu vyplateného dôchodku. Napríklad, ak je ročný dôchodok 8 000 € a NČZD na daňovníka je 5 753,79 €, vaša NČZD je 0 €, pretože dôchodok prevyšuje NČZD.
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Pozor pre pracujúcich dôchodcov: Ak pracujete popri poberaní dôchodku a dôchodok je vyšší ako NČZD, nemáte nárok na nezdaniteľnú časť. Celý príjem zo zamestnania sa zdaní.
Poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1. príslušného roka, si nemôžu uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1.
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Nezdaniteľné časti základu dane
Živnostníci a nezdaniteľná časť
Áno, živnostník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, pokiaľ dosahuje aktívne zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo ods. 2 zákona o dani z príjmov. Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela (manželku) je možné znížiť len základ dane z príjmov zo závislej činnosti a/alebo základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Iné základy dane z príjmov nie je možné o túto nezdaniteľnú časť základu dane znížiť.
Nie, nezdaniteľnú časť základu dane nie je možné uplatniť na pasívne príjmy, medzi ktoré patria napríklad príjmy z prenájmu nehnuteľností, z predaja nehnuteľností alebo z výhier.
