Nemocenské dávky konateľa a spoločníka s.r.o. na Slovensku

Postavenie konateľov a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.) na Slovensku prešlo významnými zmenami v súvislosti so zdravotným a sociálnym poistením. S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali.

Táto zmena je dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia, ktorá bola ustanovená v novele č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP), ako aj v novele č. 543/2010 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP). Obe novely boli schválené dňa 2. decembra 2010.

Cieľom tohto článku je upriamiť pozornosť na zmeny v postavení konateľov a spoločníkov spoločností s ručením obmedzením (ďalej len „spoločností s r. o.“) v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia, najmä s dôrazom na nemocenské dávky.

Základné pojmy a právne postavenie

Podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OZ“) môžu byť za účelom podnikania založené rôzne druhy obchodných spoločností, medzi ktoré patrí aj spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločnosť s r. o. je kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť minimálne jedna osoba, maximálne však 50 spoločníkov. Vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti. Orgánmi spoločnosti s r. o. sú valné zhromaždenie, konatelia a dozorná rada (ak je zriadená).

Spoločník spoločnosti s r. o.

Spoločníkom sa stáva osoba, ktorá je určená v spoločenskej zmluve, a to dňom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Spoločníci vykonávajú práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Z § 66 ods. 3 OZ vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Vykonávaním činnosti tohto druhu vzniká medzi spoločníkom a spoločnosťou právny vzťah, ktorý je obchodnoprávnym vzťahom a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Základnou povinnosťou spoločníka je splnenie vkladovej povinnosti, t. j. splatenie vkladu, na ktorého vloženie sa zaviazal v spoločenskej zmluve. V zmysle § 113 OZ je spoločník povinný splatiť vklad do plnej výšky najneskôr do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti, alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť.

V zmysle § 123 OZ majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.

V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť spoločníkovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, že spoločník môže mať v spoločnosti na výkon pracovných činností uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Konateľ spoločnosti s r. o.

Obchodné spoločnosti ako právnické osoby konajú navonok prostredníctvom štatutárnych orgánov. Bez existencie štatutárneho orgánu spoločnosť nemôže vykonávať činnosť, na ktorú bola založená. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Fyzická osoba, ktorá sa stane štatutárnym orgánom spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Konateľom sa nemôže stať člen dozornej rady spoločnosti (§ 139 ods. 4 OZ).

V zmysle § 133 OZ konateľom spoločnosti s r. o. môže byť len fyzická osoba, ale nemusí ísť o spoločníka. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločníkov, najvyššieho orgánu spoločnosti s r. o. Funkciu konateľa spoločnosti s r. o. vykonáva táto osoba na základe vzťahu medzi spoločnosťou a konateľom, ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami OZ o štatutárnych orgánoch a považuje sa vždy za obchodnoprávny vzťah [§ 261 ods. 3 písm. a) OZ]. Ak medzi spoločnosťou a konateľom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie, práva konateľa sa posudzujú podľa ustanovení OZ, ktoré upravujú mandátnu zmluvu.

Podľa § 566 ods. 1 OZ sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je konateľ zároveň spoločníkom (má majetkovú účasť v spoločnosti), vzniká mu nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom jeho splateného vkladu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.

Ak konateľ nie je súčasne spoločníkom (nemá majetkovú účasť v spoločnosti), tiež mu môže vzniknúť nárok na podiel zo zisku, ale v tomto prípade ide o príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, ktorý je od dane oslobodený. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie. V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť konateľovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP.

Zákon nevylučuje, aby konateľ popri výkone funkcie konateľa vykonával v spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, pracovnú pozíciu, na ktorú má uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Postavenie konateľov a spoločníkov v sociálnom poistení od roku 2011

Od 1. januára 2011 sa pojem zamestnanec upravil a zovšeobecnil - okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné sociálne poistenie, už nie je presne vymenovaný. Kľúčová je existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 alebo ods. 3 ZDP.

V prípade konateľov a spoločníkov spoločností s r. o. sú podmienky splnené vtedy, keď majú so spoločnosťou uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, alebo pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Z vyššie uvedenej definície vyplýva, že postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia od 1. 1. 2011 nadobudli aj osoby, ktoré toto postavenie do 31. decembra 2010 nemali. Takýmito osobami sú napríklad aj konatelia a spoločníci spoločností s r. o. Nielen v prípade, ak má okrem výkonu funkcie konateľa s. r. o. a postavenia spoločníka s. r. o. uzatvorenú s príslušnou spoločnosťou s r. o. pracovnú zmluvu, ale aj vtedy, ak má nárok na príjem konateľa s. r. o. alebo spoločníka s. r. o. na základe obchodnoprávneho zmluvného vzťahu upraveného podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

ZSP rozdeľuje zamestnancov na tých, ktorí majú nárok na pravidelný mesačný príjem a na tých, ktorí majú nepravidelný príjem. Ak má konateľ s. r. o. alebo spoločník s. r. o. uzatvorenú so spoločnosťou s r. o. (so zamestnávateľom) pracovnú zmluvu, považuje sa za zamestnanca s pravidelným príjmom i napriek tomu, že v niektorom mesiaci počas trvania pracovnoprávneho vzťahu nemá ako zamestnanec príjem.

Aj konateľ, ktorý nemá pracovnoprávny vzťah a vykonáva iba funkciu konateľa s. r. o. na základe mandátnej zmluvy, z ktorej mu plynie príjem (z nákladov, nie zo zisku), je podľa ZSP od 1. 1. 2011 zamestnanec. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP sa za príjem zo závislej činnosti považuje príjem za prácu konateľov s. r. o. a spoločníkov s. r. o., aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre spoločnosť s r. o. riadiť sa príkazmi zamestnávateľa.

Prihlasovacie a odhlasovacie povinnosti

Poistenie zamestnanca na účely ZSP vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, z ktorého je nárok na príjem zo závislej činnosti. Poistenie zamestnanca zaniká dňom zániku právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti. Ak dochádza k zmene zamestnanca s pravidelným príjmom na zamestnanca s nepravidelným príjmom alebo naopak, je potrebné jeden poistný vzťah zamestnanca ukončiť a druhý začať. Od 1. 1. 2011 boli v súvislosti so zmenami ustanovenými novelou ZSP vykonané zmeny na tlačivách, ktoré boli v platnosti do 31. 12. 2010, napr. Registračný list fyzickej osoby (RLFO) a Registračný list zamestnávateľa (RLZ).

V závislosti od toho, či spoločník alebo konateľ má nárok na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nárok na nepravidelnú odmenu, je zamestnávateľ povinný oznámiť registráciu zamestnanca (typ zamestnanca) do Sociálnej poisťovne. Po vyplatení odmeny má platiteľ príjmu povinnosť vypočítať, vykázať a odviesť príslušný rozsah sociálneho poistenia.

Zamestnávateľ vo vzťahu „k zamestnancovi“, ktorým je spoločník alebo konateľ (či už s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nepravidelnú odmenu podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP), neplatí poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Je to z toho dôvodu, že výkon funkcie konateľa, či výkon činností spoločníka pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa neuskutočňuje v pracovnoprávnom vzťahu, ale v obchodnoprávnom vzťahu podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Ak konatelia, ktorí majú na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, resp. mandátnu zmluvu a činnosti spojené s výkonom funkcie vykonávajú bezodplatne (uvedené je zmluvne upravené), sa nepovažujú za zamestnancov na účely sociálneho poistenia, a vtedy zamestnávateľovi registračná povinnosť zamestnancov do registra poistencov SP nevzniká. Naopak, s nárokom na odmenu sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia považujú a zamestnávateľ ich má povinnosť zaregistrovať do registra SP ako zamestnancov a z vyplatenej odmeny platiť povinné poistné.

Spoločníci, ktorí nemajú nárok na odmenu za výkon funkcie spoločníka, sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia nepovažujú a zamestnávateľ ich nemá povinnosť registrovať ako zamestnancov do registra poistencov SP. Naopak, spoločníci, ktorí majú so spoločnosťou uzatvorený obchodný záväzkový vzťah s nárokom na odmenu, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia považujú a musia byť v registri poistencov SP ako zamestnanci zaregistrovaní.

Nemocenské dávky a ich význam

Nemocenské poistenie, z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu. Pre rok 2025 je minimálny vymeriavací základ stanovený na 715 €. Samotné nemocenské poistenie predstavuje 4,4 % z vymeriavacieho základu, čo pre poistenca znamená mesačný náklad 31,46 €. Pri minimálnom vymeriavacom základe a mesačnom poistnom 31,46 € je mesačná nemocenská dávka približne 335 €. V praxi je táto suma pre mnohých podnikateľov nedostatočná na pokrytie mesačných výdavkov.

Ak má konateľ/spoločník pravidelný príjem, ale len symbolickú odmenu alebo nízku mzdu pri práci na kratší úväzok, musí si byť vedomý toho, že tomu bude zodpovedať aj symbolická suma nemocenských dávok. Pre ženy - konateľky/spoločníčky - však nemocenské poistenie aj pri nízkom príjme má svoj význam pre získanie doby 270 dní nemocenského poistenia pre nárok na materské.

Nárok na nemocenské a náhradu príjmu pri dočasnej PN vzniká len vtedy, ak nebude spoločník počas PN „pracovať“ a poberať za výkon svojej funkcie odmenu, resp. bude mať odmenu z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti krátenú. Len v takom prípade budú splnené podmienky na vyplatenie náhrady príjmu/nemocenského počas dočasnej PN. Tento postup možno upraviť napríklad v mandátnej zmluve, kde sa dohodne, že odmena spoločníka sa bude počas dočasnej pracovnej neschopnosti o dni jej trvania krátiť.

Tabuľka 1: Prehľad odvodov pri pravidelnej a nepravidelnej odmene konateľa

Možnosti nastavenia vzťahu konateľa k s.r.o. a ich dopady na odvody

Pri samotnom zakladaní s.r.o. alebo pri otázkach, či sa viac oplatí podnikať ako živnostník, alebo si založiť s.r.o., patrí výška daňového a odvodového zaťaženia medzi tie najpodstatnejšie. Od nej sa bude odvíjať nielen množstvo administratívy či spôsob vedenia účtovníctva, ale napríklad aj to, koľko zaplatíte na odvodoch.

Výkon funkcie bez zmluvy a bez odmeny

Konateľ môže vykonávať svoju funkciu úplne aj bez nároku na odmenu. Tento model je obľúbený najmä u začínajúcich firiem, kde zatiaľ ani nie je z čoho platiť odmenu konateľovi, alebo pri jednoosobových s.r.o., kde je konateľ zároveň jediným spoločníkom. Ak konateľ nevykonáva funkciu za odmenu, neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Pri tomto modeli si treba dať pozor na jeden detail. Ak ako konateľ nemáte so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah sa primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, ktorá je zo zákona odplatná.

Riziká tohto nastavenia sú okrem vyššie uvedeného zrejmé. Síce spomedzi ostatných možností zaplatíte najmenej, no bez odvodov do Sociálnej poisťovne nemáte nárok na nemocenské, ošetrovné ani dávky v nezamestnanosti. Neplatenie odvodov do sociálnej poisťovne znamená, že v budúcnosti dostanete aj nižší dôchodok.

Zmluva o výkone funkcie konateľa

Zmluva o výkone funkcie konateľa je všeobecné pomenovanie pre zmluvu medzi konateľom a spoločnosťou. Ide o nepomenovanú, teda inominátnu zmluvu, ktorá sa najviac približuje k zmluve mandátnej. Zmluva o výkone funkcie konateľa musí byť v písomnej forme a musí byť schválená valným zhromaždením spoločnosti (spoločníkmi). Odmena môže byť pravidelná mesačná alebo nepravidelná, napríklad za dosiahnutie výsledkov.

Pravidelná odmena

Ak si stanovíte pravidelnú mesačnú odmenu, napríklad podľa zmluvy o výkone funkcie konateľa, pri odvodoch ste na tom prakticky rovnako ako pri bežnom zamestnaní. Sociálne poistenie je rozdelené na viacero zložiek. Spoločnosť odvádza v tomto prípade 25,7 % z odmeny, v ktorých je zahrnuté starobné poistenie 14 %, invalidné poistenie 3 %, nemocenské poistenie 1,4 %, poistenie v nezamestnanosti 1 %, poistné na kurzarbeit 0,5 %, úrazové poistenie 0,8 %, garančné poistenie 0,25 % a rezervný fond solidarity 4,75 %. Pozor tiež na minimá zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa odvody vždy dopočíta do minimálneho mesačného preddavku zamestnanca, ktorý je pre rok 2025 vo výške 42,61 eur. Pri pravidelnej odmene máte plné sociálne zabezpečenie vrátane nemocenského, materskej, dávok v nezamestnanosti a nároku na dôchodok.

Nepravidelná odmena

Pri nepravidelnej odmene konateľa je situácia jednoduchšia a aj odvodové zaťaženie je nižšie. Nepoistené je nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a ani odvod do rezervného fondu solidarity. Spoločnosť ako zamestnávateľ platí 21,75 %, v ktorých je zahrnuté starobné poistenie 14 %, invalidné poistenie 3 % a rezervný fond solidarity 4,75 %. Celkové sociálne odvody pri nepravidelnej odmene teda predstavujú 28,75 % z vymeriavacieho základu, čo je citeľne menej ako pri pravidelnej odmene. V prípade nepravidelnej odmeny nie je potrebné mesačne podávať výkazy do Sociálnej poisťovne, čo výrazne znižuje administratívnu záťaž. Výhodou zmluvy o výkone funkcie je, že nie je stanovená minimálna výška odmeny, môžete si ju teda nastaviť podľa potreby.

Mandátna zmluva

Mandátna zmluva je upravená v Obchodnom zákonníku, konkrétne v paragrafoch 566 až 576 a ide teda o osobitný zmluvný typ. Snáď to najdôležitejšie, čo sa týka mandátnej zmluvy je, že ide o povinne odplatnú zmluvu. Ak použijete mandátnu zmluvu na úpravu vzťahov medzi konateľom a spoločnosťou, taká mandátna zmluva sa považuje podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka za zmluvu o výkone funkcie. Problém s mandátnou zmluvou spočíva v tom, že je zo zákona odplatná. Nemôžete teda jednoducho odmietnuť odmenu bez toho, aby to bolo výslovne dohodnuté, čo je pri mandátnej zmluve zo zákona dosť komplikované. Pri mandátnej zmluve platia rovnaké pravidlá zdaňovania ako pri zmluve o výkone funkcie.

Pracovná zmluva

Konateľ môže byť vo svojej vlastnej spoločnosti zamestnaný aj na klasickú pracovnú zmluvu. Pozor, nie však ako konateľ, pretože takýto vzťah je posudzovaný nie ako pracovnoprávny, ale obchodnoprávny. Ak spoločnosť s ručením obmedzeným s konateľom uzatvorí pracovnú zmluvu, získava tým konateľ postavenie zamestnanca spoločnosti. Zamestnávateľ má potom rovnaké povinnosti ako pri iných zamestnancoch, musí teda nahlásiť konateľa do registra poistencov Sociálnej poisťovne, prihlásiť ho do príslušnej zdravotnej poisťovne a zabezpečiť všetky záležitosti spojené s pracovnoprávnym vzťahom, ako je napríklad agenda BOZP či evidencia dochádzky. Odvody pri pracovnej zmluve sú totožné s bežným zamestnaním, a teda relatívne drahou a administratívne náročnou voľbou. Pri pracovnej zmluve navyše musíte dodržať minimálnu mzdu, ktorá bola pre rok 2026 stanovená na 915 eur.

Hoci ide o najdrahšiu možnosť z popisovaných, jej výhodou je plné sociálne zabezpečenie, čo zahŕňa nemocenské, materskú, dávky v nezamestnanosti a samozrejme nárok na dôchodok. Tento model je vhodný vtedy, ak vykonávate vo firme aj inú prácu popri funkcii konateľa a chcete mať garanciu maximálneho sociálneho zabezpečenia. Pri pracovnej zmluve konateľa ako zamestnanca platia identické pravidlá zdaňovania ako pri bežnom pracovnom pomere, teda pri zdaňovaní mzdy. Daň z príjmov zo závislej činnosti sa odvádza podľa sadzieb uvedených vyššie, avšak v tomto prípade sa o všetko stará spoločnosť z pozície zamestnávateľa.

Práceneschopnosť konateľa a ušlý zisk

Práceneschopnosť konateľa s.r.o. je situácia, kedy konateľ nemôže vykonávať svoju funkciu z dôvodu choroby alebo úrazu. Táto situácia môže mať významný dopad na chod spoločnosti, najmä ak ide o jediného konateľa alebo ak jeho činnosť je pre fungovanie spoločnosti kľúčová. V spoločenskej zmluve alebo stanovách s.r.o. by malo byť upravené zastupovanie konateľa počas jeho neprítomnosti.

Doba trvania nároku na nemocenské dávky u všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. čakacia doba).

Nemocenské poistenie SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak poistenie trvalo kratšie, rozhodujúce obdobie sa posúdi individuálne. Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. odvodové prázdniny, neplatené voľno, PN, materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka, ošetrovné (OČR).

Komerčné poistenie práceneschopnosti ako alternatíva

Komerčné poistenie práceneschopnosti predstavuje alternatívu pre tých, ktorí chcú mať vyššiu istotu finančného zabezpečenia v prípade PN. Cena tohto poistenia závisí od veku poisteného a výšky poistnej sumy.

Na čo si dať pozor pri komerčnom poistení PN:

• Rizikové povolanie: Poisťovňa môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu.
• Overenie príjmu: Poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta (podľa daňového priznania alebo faktúr).
• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní poistenia podmienka, aby klient platil odvody.
• Čakacia doba: Je to doba, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu, z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie.
• Karenčná doba: Je obdobie, ktoré stanovuje, v akej minimálnej dĺžke musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba u poistenia PN je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa.
• Limit na poistenie PN: Niektoré poisťovne majú nastavený limit, v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve.
• Územná platnosť: Určuje, v akých krajinách je klient krytý, ak sa tam stane práceneschopným.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t. j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.
• Požadované doklady: Doklady, ktoré sú vyžadované pri poistnej udalosti, sa taktiež môžu líšiť v závislosti od poisťovne.

Dávka v nezamestnanosti pre konateľa s.r.o.

Podľa zákona o službách zamestnanosti, spoločník s.r.o. a konateľ s.r.o. nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko nemôžu byť zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože sa považujú za samostatne zárobkovo činnú osobu. Aby spoločník alebo konateľ s.r.o. mal nárok na dávku v nezamestnanosti, musel by si zrušiť živnosť alebo ukončiť postavenie spoločníka/konateľa v s.r.o., následne sa zamestnať na určitú dobu (aspoň 2 roky za posledné 4 roky) a až potom by mohol poberať dávky v nezamestnanosti. Vzhľadom na očakávané zvýšenie minimálnych odvodov u živnostníkov v roku 2025 sa predpokladá, že mnohí z nich prejdú na jednoosobové s.r.o., kde si môžu efektívnejšie optimalizovať výšku svojich odvodov.

tags: #nemocenske #davky #konatela