Komplexná výchovná rehabilitácia jednotlivcov s narušenou komunikačnou schopnosťou

Psychosociálna a výchovná rehabilitácia predstavuje komplexný prístup zameraný na zlepšenie kvality života jednotlivcov so špecifickými potrebami. Cieľom je podpora ich sebestačnosti, nezávislosti a aktívneho zapojenia do spoločnosti.

Výchovná rehabilitácia je odborná činnosť zameraná na socializáciu jednotlivca prostredníctvom pozitívnych a výchovných vzdelávacích zmien. Využíva sa hlavne pri práci s občanmi, ktorí majú poruchy zmyslových orgánov, alebo narušenú komunikačnú schopnosť. Niekedy sa môžeme stretnúť aj s označením pedagogická rehabilitácia. Zameriava sa na oblasť výchovy, vzdelávania a prípravy na život klienta, na rozvoj jeho sebestačnosti, schopností a nadania. Vyžaduje si individuálny prístup a individuálne vzdelávacie plány klientov.

Čo je narušená komunikačná schopnosť (NKS)?

Narušená komunikačná schopnosť (NKS) je zastrešujúci pojem pre ťažkosti v expresívnej (vyjadrovacej) a/alebo receptívnej (porozumievacej) rovine reči, v artikulácii/fonológii, plynulosti, prípadne v pragmatike komunikácie. Narušená komunikačná schopnosť (NKS) môže nepriaznivo ovplyvniť schopnosť učenia, sociálne vzťahy a emočný vývin dieťaťa.

Špeciálna pedagogika ako základný rámec

Špeciálna pedagogika je vedná oblasť, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania detí, mládeže a dospelých, ktorí vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Táto starostlivosť je potrebná z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia, narušených komunikačných schopností, psychosociálneho narušenia, špecifických porúch učenia alebo správania.

V špeciálnej pedagogike sa uplatňujú špeciálne metódy výchovy a vyučovania, modifikovaný obsah vzdelávania a modifikované organizačné formy výchovy a vyučovania. Dôsledne sa pritom uplatňuje požiadavka individuálneho prístupu k vychovávanému. V záujme dosiahnutia určených cieľov sa má špeciálna výchovná starostlivosť začať čo najskôr, ideálne už od narodenia alebo čo najskôr po vyskytnutí sa defektu, poruchy alebo narušenia.

Poradenské aktivity sa rozširujú aj na učiteľov a vychovávateľov, aby im sprostredkovali potrebné informácie a podporu. Špeciálna pedagogika plní rôznorodé úlohy, čo ju robí zložitým a vnútorne členeným systémom. Diferencujúcim činiteľom je skutočnosť, že edukačný proces sa realizuje u detí a mládeže s približne rovnakým druhom postihnutia alebo narušenia. To vytvára užšie zameraný odbor, špecializovaný na užšie koncipovaný predmet, ktorý je vnútorne diferencovaný v rámci daného postihnutia alebo narušenia.

Humánna defektológia a jej úloha

Vychádzajúc z uceleného chápania človeka ako jednoty bio-psycho-sociálnych faktorov, možno vedný odbor o defektnom (postihnutom, narušenom) jedincovi vymedziť ako súhrn poznatkov z oblasti patobiológie, patopsychológie a sociálnej patológie. Tieto poznatky spoločne vytvárajú komplexný vedný odbor multidisciplinárneho charakteru, označovaný ako humánna defektológia. Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie zákonitostí spojených s výchovou, vzdelávaním a rozvíjaním postihnutého jedinca.

Špeciálna pedagogika ako vedný odbor predstavuje relatívne ucelený, integrovaný a vnútorne diferencovaný, logicky usporiadaný systém vedeckých poznatkov o špeciálnopedagogických javoch, procesoch a ich vzájomnej interakcii. Tento systém sa buduje na základe výsledkov vedeckovýskumnej a vedecko-bádateľskej činnosti. Špeciálna pedagogika vzhľadom na svoj predmet patrí v najširšom svojom význame do sústavy vied o človeku a v užšom význame do systému pedagogických vied.

Vzťah špeciálnej pedagogiky k iným vedám

Špeciálna pedagogika pri plnení svojho poslania spolupracuje s celým radom súvisiacich vied, ktoré sa označujú ako pomocné. Patria sem:

• Etika: Pomáha pri formulovaní výchovných cieľov z etického hľadiska.
• Logika: Poskytuje poznatky na formulovanie cieľov výchovy mysliaceho človeka.
• Estetika: V citovej výchove sú poznatky z estetiky veľmi dôležité.
• Psychológia: Skúma osobitosti utvárania a vývinu psychických procesov, vlastností a stavov u postihnutých.
• Medicína: Zaoberá sa anatomickými, fyziologickými a morfologickými osobitosťami.
• Sociálna patológia: Skúma negatívne javy v spoločnosti a ich dôsledkom pre postihnutých.
• Lingvistika: Skúma reč a jej vnímanie.
• Systémová teória: Umožňuje systémový prístup k ponímaniu človeka.
• Bionika: Zaoberá sa biologickými systémami a možnosťami kooperácie medzi ľudským organizmom a elektronickými systémami (moderná protetika).
• Semiológia: Teória o systémoch znakov, dôležitá pre komunikáciu pomocou znakov (Braillovo písmo, znaková reč).

Druhú skupinu vedných odborov tvoria tzv. hraničné odbory, ktorých v centre záujmu stojí tiež človek, ale zaoberajú sa ním z iného aspektu. Sú to najmä medicínske disciplíny (pediatria, neurológia, oftalmológia, foniatria, ortopédia, psychiatria), pedagogika (teória výchovy a vyučovania), psychológia (vývinová, všeobecná, pedagogická, psychológia osobnosti), biológia, sociológia. Ďalšiu skupinu hraničných odborov tvoria vedné odbory, predmetom ktorých je taktiež postihnutý alebo narušený človek, či jedinec so špecifickými potrebami. Patrí sem defektológia - širokokoncipovaný vedný odbor.

Systém špeciálnej pedagogiky

Špeciálna pedagogika predstavuje vo svojom integrovanom celku množstvo systematicky usporiadaných poznatkov teórií a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov. Systém špeciálnej pedagogiky v užšom zameraní sa delí podľa druhu postihnutia, narušenia alebo špecifickej potreby:

• Psychopédia: Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím.
• Tyflopédia: Výchova a vzdelávanie osôb so zrakovým postihnutím.
• Surdopédia: Výchova a vzdelávanie osôb so sluchovým postihnutím.
• Logopédia: Prevencia, diagnostika a terapia narušenej komunikačnej schopnosti.
• Etopédia: Výchova a vzdelávanie sociálne narušených alebo ťažko vychovávateľných detí a mládeže.
• Somatopédia: Výchovné, vzdelávacie a spoločenské súvislosti telesne postihnutých a chorých detí a mládeže.

Všetky dielčie špeciálnopedagogické disciplíny sledujú jednotlivé handicapy a poruchy z hľadiska ich prejavov, rozsahu a dopadu na osobnostný a sociálny rozvoj človeka. Rozsah handicapu nie vždy znamená väčšiu mieru defektivity (postihnutie sociálnych vzťahov a poruchu integrity osobnosti). Mnoho závisí od typu osobnosti handicapovaného, jeho schopnosti vyrovnať sa s náročnou a krízovou situáciou a na postoji blízkeho i širšieho prostredia.

Dôležitá terminológia

Pre lepšie pochopenie problematiky výchovnej rehabilitácie je dôležité definovať základné pojmy:

• Postihnutie: Relatívne trvalý výrazný nedostatok integrity alebo funkcionovania ľudského organizmu.
• Narušenie: Relatívne reparabilné poškodenie.
• Ohrozenie: Prípady, pri ktorých ak sa neposkytne špecifická starostlivosť, môže dôjsť k postihnutiu alebo narušeniu.
• Zdravotne postihnutá osoba: Osoba, ktorá si nie je schopná zaistiť potreby bežného spoločenského života v dôsledku vrodeného či získaného nedostatku fyzických alebo duševných schopností.
• Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami: Dieťa s akýmkoľvek postihnutím alebo narušením, vyžadujúce systematickú odbornú starostlivosť špeciálneho pedagóga.
• Osoby so špeciálnymi potrebami: Relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie (vrátane nadaných detí).
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie v školskej práci, výkonnosti a sociálnych vzťahoch.
• Defekt: Nedostatok v integrite organizmu, vyžadujúci špeciálnu starostlivosť.
• Defektivita: Porucha integrity človeka, prejavujúca sa poruchou spoločenských vzťahov.
• Porucha: Miernejšia odchýlka od normy ako defekt.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy.
• Deviácia: Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
• Rehabilitácia: Znovupôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti.
• Socializácia: Zapájanie do pracovného a spoločenského života.
• Korekcia: Náprava, polepšenie.

Osobnosť a jej narušenie

Osobnosť je osobitný súhrn individuálnych vlastností človeka a súčasne aj jednotka s určitou štruktúrou. Každý človek má osobitný, individuálny celkový charakter somatopsychických vlastností, ktorý reaguje na vplyvy okolitého sveta osobitným spôsobom. Z psychického aspektu je osobnosť úplným, nepretržitým komplexom duševných javov, osobitým súhrnným znakom duševného života, v ktorom sa prelínajú: temperament, záujmy, schopnosti a charakter. Táto viacdimenzionálna definícia osobnosti je univerzálne platná, to znamená, že platí pre každú osobnosť, teda aj narušenú, postihnutú alebo handicapovanú.

Vývin dieťaťa je vzájomné pôsobenie prostredia a indivídua, a jeho vrodené a získané, vonkajšie a vnútorné, morfologické a funkčné predpoklady, pre ktoré charakteristickým znakom je dynamizmus. Narušenie osobnosti sa dá vystihnúť len v tomto vzťahovom rámci, a to tak, že nájdeme faktory, ktoré spôsobili postihnutie a ich následky. Pri definovaní príčin nie je možné predložiť úplný zložitý reťazec príčin a ich primárnych následkov v celej jeho zložitosti. Jedna určitá príčina môže mať nielen jeden druh následkov, ale rozličné typy klinických obrazov a primerane tomu aj rozličné druhy narušenej osobnosti.

Príčiny narušenia osobnosti

1. Vnútorné príčiny:
   • Genetické faktory: Dedičnosť hrá určitú úlohu pri vzniku narušenej osobnosti.
   • Vplyv prostredia: Nesprávna výživa a žiarenie (RTG) môžu mať negatívny vplyv.
2. Vonkajšie príčiny:
   • Prenatálne poškodenia: V priebehu vnútromaternicového života môžu pôsobiť rozličné škodlivé faktory. Patria sem infekčné ochorenia matky (rubeola, osýpky, mumps), toxoplazmóza, iné ochorenia matky (srdcové, obličkové, hormonálne poruchy), avitaminóza matky a extrémne hladovanie.
   • Perinatálne poškodenia: Počas pôrodu. Môže ísť o predčasný, abnormálny, dlhotrvajúci pôrod, otočenú pupočnú šnúru okolo krku, krvácanie do mozgu (hypoxia) alebo fyzické poškodenie.
   • Postnatálne poškodenia: Popôrodné poškodenia sú výsledkom nepriaznivých okolností v priebehu života človeka. Hlavným zdrojom handicapov sú ochorenia ako novorodenecká žltačka, zápaly mozgu, endokrinné poruchy, poruchy metabolizmu, infekčné ochorenia.
   • Psychosociálne narušenia: Vonkajšie príčiny vplyvom prostredia. Patria sem chýbanie matky, zážitky z neúspechu v škole, výsmech spolužiakov, šikanovanie.

Všetky uvedené príčiny a ich primárne následky, ktoré môžu pôsobiť alebo sa vyvinúť v priebehu ontogenézy, spôsobujú narušenie osobnosti. Toto narušenie môže byť reverzibilné (zvratné, liečiteľné aj vyliečiteľné) a môže byť ireverzibilné (neliečiteľné, resp. ťažko liečiteľné). Porucha reči a psychosociálne poruchy sú reverzibilné, liečiteľné aj vyliečiteľné. Najnepriaznivejšiu prognózu majú vrodené poškodenia, alebo poškodenia získané do 2. roku života, napríklad autizmus.

Formy a metódy výchovnej rehabilitácie

Medzi formy výchovnej rehabilitácie patria špeciálna edukácia, stimulácia, korekcie, reedukácia a kompenzácia.

Liečebná pedagogika (LP)

Liečebná pedagogika je relatívne nový odbor, ktorý sa začal používať v rokoch 1967 a 1968. Realizuje liečebno-výchovné formy pomoci psychosociálne narušeným osobám. Týka sa jedincov od útleho detstva až po starobu, ktorí sú ohrození stratou rodinného zázemia, asociálnym prostredím, krízami, následkami ochorení a úrazov.

LP sa zaoberá výchovou, vzdelaním, diagnostikou a terapiou tých jedincov, ktorých situácia je natoľko sťažená nepriaznivými výchovnými, sociálnymi a zdravotnými problémami, že nemôžu viesť veku primeraný spôsob života a uplatniť sa adekvátne k svojim možnostiam. V praxi sa zameriava na kompetencie klienta žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnanie, hru a umeleckú tvorbu vo forme individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie. Využíva aj psychoterapiu, jej prístupy a relaxačné techniky.

LP je predovšetkým o výchove a terapii, o každodennom sprevádzaní človeka v ťažkostiach a spoločnom objavovaní jeho možností počas celého jeho života. Formy práce v LP majú rôznu podobu a prispôsobujú sa diagnóze a problému klienta trvaním, frekvenciou a komplexnosťou jednotlivých foriem. Dôležitá je aj dohoda s klientom alebo s jeho zástupcom o poskytnutí starostlivosti.

Formy práce v LP

• Liečebnopedagogické cvičenia: Najčastejšia forma práce, zameraná na rozvíjanie funkcií, vytváranie zručností a podporu schopností.
• Liečebnopedagogické programy: Pravidelná starostlivosť, realizovaná v krátkej časovej nadväznosti.
• Bazálna stimulácia: Využíva sa pri poškodeniach CNS, senzorických, psychických, somatických a viacnásobných poruchách.
• Senzomotorický stimulačný program: Uplatňuje sa najmä u detí s nerovnomerným alebo spomaleným vývinom, pri nemobilných pacientoch, pri závažných ochoreniach CNS, pri poruchách učenia.
• Podporný program: Uplatňuje sa pri zabezpečovaní kvality života klientov, kde už nemožno očakávať zlepšenia, ale len udržovanie funkcií.
• Reedukačný program: Koriguje následky nevhodnej výchovy, keď bežné výchovné postupy nestačia.
• Sociointegračný program: Zameraný na nácvik sociálnych zručností a prispôsobovaniu sa sociálnej realite.
• Program psychosociálnej rehabilitácie: Pre ľudí, ktorí sa po ťažkej traume, úraze alebo ochorení musia naučiť zvládať životné situácie.
• Individuálny edukačný program: Pre deti s ťažkými poruchami učenia, senzorickej integrácie, komunikácie, psychopatologickými diagnózami.
• Krízový program: Zameraný na prevenciu, prvú pomoc, sprevádzanie a terapiu krízových situácií.

Činnostné terapie v LP

K činnostným terapiám, ktoré sa využívajú v liečebnej pedagogike, patria: arteterapia, muzikoterapia, biblioterapia, dramatoterapia, pohybová terapia, terapia hrou, pracovná terapia a ich kombinácie.

Doplnkové prístupy a aktivity

Okrem základných foriem a metód výchovnej rehabilitácie existujú aj ďalšie prístupy, ktoré dopĺňajú komplexnú starostlivosť o jednotlivcov s NKS.

LongiKid® a TSMT®

LongiKid® (neuro-senzomotorické diagnostické vyšetrenie) poskytuje ucelený obraz o neurovývinových a senzorických aspektoch, ktoré úzko súvisia s rečovo-komunikačným vývinom. Individuálna TSMT® cielene rozvíja senzorické a motorické systémy, čím podporuje dozrievanie nervového systému - kľúčové pre rečovo-komunikačný vývin. Skupinová TSMT® posilňuje sociálne zručnosti a komunikačné kompetencie prostredníctvom spoločných cvičení. Úlohy rozvíjajú motoricko-verbálnu synchronizáciu a rozširujú slovnú zásobu.

HRG terapia (cvičenia vo vode)

HRG terapia (cvičenia vo vode) zlepšuje senzorickú integráciu, ktorá je dôležitá pre rečovo-komunikačný vývin.

Komunity a kluby

Komunity a kluby predstavujú zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.

Kompenzačné pomôcky

Úraz alebo nemoc vo veľa prípadoch poškodí základné funkcie ľudského organizmu a človek prestane ovládať úlohy, ktoré pre neho boli predtým samozrejmé. Špeciálne pomôcky majú za úlohu úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých častí tela.

Trávenie voľného času

Trávenie voľného času má v živote telesne postihnutého nesmierny význam. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory a vyvádza človeka z pasivity.

Partnerské a sexuálne vzťahy

Partnerské a sexuálne vzťahy sú dôležité pre každého človeka. Názor, že ťažko postihnutí sú asexuálni, je prekonaný. Väčšina postihnutých víta konzultáciu a otvorenú diskusiu o týchto otázkach.

Ľudské práva a sebaobhajoba

Dôležitou súčasťou rehabilitácie je aj poradenstvo a sebaobhajoba ľudských práv.

Šport a pohyb

Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí, a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.

Alternatívne metódy

Jednou z možností pôsobenia do vnútra je upravené jogové cvičenie.

Inštitút pracovnej rehabilitácie

Škola pre telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených v Bratislave na Mokrohájskej ulici, je zameraná na ich profesijnú prípravu a tvorí súčasť komplexu, ktorý je časti verejnosti známy pod názvom Inštitút pracovnej rehabilitácie - jediná inštitúcia na Slovensku, ktorej špecifikom je súbežnosť procesu edukácie a rehabilitácie u detí a mládeže v procese ich profesijnej prípravy, ale aj proces komplexnej rehabilitácie pre zdravotne postihnutých, bez užšej špecifikácie ich zdravotného postihnutia, a to až po zapojenie sa do pracovného procesu na trhu práce. Inštitút poskytuje komplexnú rehabilitáciu žiakom so zdravotným postihnutím špecifikovaným ako telesný postih, choroba alebo zdravotné oslabenie a dospelým občanom so zdravotným postihnutím bez úzkej špecifikácie postihnutia.

Rehabilitácia vo svojom komplexe je jednou z najhlavnejších podmienok k tomu, aby sa človek so zdravotným postihnutím úspešne pracovne a spoločensky integroval a tak sa stal užitočným. Napriek snahám o minimalizáciu bariérových priestorov, až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú alebo ich využívajú, sú bariérové. Bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím tak nie sú vždy zabezpečené.

Pre telesne postihnutých je dôležité urobiť všetko pre svoje zdravie, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom žiť. Spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch im umožňujú nielen získať kondíciu a posilniť svalstvo, ale aj psychicky pookriať.

tags: #vychovna #rehabilitacia #jednotlivcov #s #nks