Radvanský jarmok: Tradícia, remeslá a kuchynské pomôcky

Radvanský jarmok, kedysi jeden z najznámejších a najväčších jarmokov v celom hornom Uhorsku, pokračuje vo svojej bohatej tradícii. Svojimi koreňmi siaha do 13. storočia, rovnako ako mesto Banská Bystrica. Prvé písomné zmienky zaznamenávajú, že v Radvani žili kráľovskí rybári, ktorí lovili ryby v Hrone. V roku 1287 daroval dedinu uhorský kráľ Ladislav IV. Dionýzovi - predkovi šľachtického rodu Radvanských.

Rodina Radvanských si v Radvani dala v 16. storočí postaviť reprezentačný kaštieľ. Radvančania boli od počiatku hlavne šikovní poľnohospodári a remeselníci. Darilo sa tu farbiarom, klobučníkom, nožiarom a hrebenárom, výrobcom pušného prachu či súkenníkom. Obec tak mala perfektné predpoklady stať sa trhovým mestečkom, kde remeselníci ponúkali svoje výrobky.

Najvýznamnejší remeselný trh sa v Radvani konal vždy v čase pútí. Pútnickým miestom bol aj Kostol Panny Márie na Hôrke a cez Radvaň putovali húfy pútnikov na Staré Hory. Podľa písomných záznamov sa trhy v Radvani pravidelne konali už v 14. storočí. V roku 1655 získala obec privilégium organizovať výročný jarmok v deň sviatku Narodenia Panny Márie (vtedy to bolo 8. septembra), ktoré Radvani udelil cisár Leopold I. Tento dátum je tak oficiálnym potvrdením prvého Radvanského jarmoku, hoci pod týmto názvom sa uskutočnil až o dva roky neskôr - 8. septembra 1657.

Radvanský jarmok včera a dnes

Radvanský jarmok je legendárny, o čom svedčí aj to, že ho vo svojich dielach neobišli spisovatelia Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský, Božena Němcová či Jozef Gregor Tajovský. Je unikátny aj preto, že sa nepretržite koná od spomínaného roku 1657, s výnimkou dvoch prerušení - počas 2. svetovej vojny a v roku 2020 kvôli pandémii koronavírusu.

Tradičným symbolom tohto jarmoku je oddávna vareška. V minulosti bola vareška symbolom tradície, kedy v posledný deň jarmoku mládenci kúpili drevené varešky a plieskali nimi dievčence a mladé ženy po zadku. Od roku 2011 je Radvanský jarmok súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Radvaň bola až do roku 1966 samostatnou obcou, kedy sa spolu s Kráľovou stala súčasťou Banskej Bystrice. A s ňou aj Radvanský jarmok. V minulosti boli základom jarmoku práve šiatre obchodníkov, plné rozličných remeselníckych výrobkov, ktoré si rozostavali popri ceste od Prielohu „na dolnej Radvani“, smerom cez Hradskú až k Radvanskému kaštieľu. Na jarmok chodili predávať aj Honťania so zeleninou a ovocím. Tekovčania a Novobančania tu predávali drevárske výrobky. Radvanský jarmok nikdy neobchádzali ani zvonkári či remeselníci vyrábajúci krásne drevené hračky. Dali sa tu tiež kúpiť nové časti odevu. Jarmok bol jednoducho miestom, kde ste kúpili všetko, čo vám doma chýbalo. Jarmok sa konal od skorého rána až do neskorého večera, preto ste sa tu mohli aj do sýtosti najesť a napiť. Zaujímavé je, že aj tovar, po ktorom bol na jarmoku dopyt, sa rôznymi obdobiami obmieňal. Kedysi išli „na dračku“ napríklad kolovrátky.

Rozdiel medzi jarmokom a trhom

Je rozdiel medzi jarmokom a trhom. Trhy sa konali aj v Banskej Bystrici, pravidelne jeden krát v týždni, už od 14. storočia. Najprv bol trhovým dňom pondelok, neskôr sa ešte pridali sobota a potom aj nedeľa. Pravidelné týždenné trhy slúžili na doplnenie tovaru bežnej dennej spotreby. Jarmok, to bol výročný trh (z nemeckého slova Jahrmarkt, čiže doslovne: ročný trh), ktorý sa konal zvyčajne približne štyri krát do roka a bol tu dostupný tovar, ktorý sa na bežných trhoch nepredával. V období vzniku trhových a jarmočných tradícií bolo pozoruhodné, že Banská Bystrica, ako slobodné kráľovské mesto, žiadne jarmoky neorganizovala. Svoju žiadosť usporiadať jarmok adresovalo mesto panovníkovi až na konci 17. storočia, kedy prišlo v meste k výraznému úpadku baníctva a mesto sa začalo viac sústrediť na rozvoj obchodu a podporu remesiel. Ten im udelil právo usporiadať štyri jarmoky do roka, pričom jesenný sa konal 1. septembra. O niekoľko desaťročí sa mešťania snažili dosiahnuť preloženie tohto dátumu na 8. septembra a žiadali zrušiť právo Radvanskému jarmoku.

Jarmoky, trhy a hody sú živým dôkazom bohatej kultúry a tradícií Slovenska. Sú miestom, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou a kde si môžeme pripomenúť remeslá, jedlá a zvyky našich predkov.

• Trh: Pravidelné alebo príležitostné miesto predaja, zamerané najmä na zeleninu, ovocie a bežné tovary.
• Hody: Oslavy patrónov obcí alebo miest, často spojené s náboženskými obradmi, kultúrnymi vystúpeniami a zábavou.
• Odpusty: Náboženské slávnosti spojené s udelením odpustenia hriechov. Na Slovensku sa často konajú pri príležitosti sviatkov patrónov kostolov alebo obcí.
• Jarmoky: Patria k najstarším verejným podujatiam. Bolo to miesto, kde sa nielen nakupovalo, ale hlavne stretávalo, vymieňalo, ochutnávalo a oslavovalo. Prvé jarmoky sa u nás konali už v 13. storočí. Právo organizovať jarmok mali mestá na základe povolenia od panovníkov. Jarmoky boli pôvodne obchodné trhy - predávali sa zvieratá, plátno, obilie, náradie, neskôr aj koreniny, textil, víno, cukrovinky. Ale zároveň to boli miesta veľkého spoločenského pohybu - ľudia sa stretávali, počúvali hudobníkov, rozprávali si novinky, nadväzovali kontakty.

Typy jarmokov

• Dobyčkárské jarmoky - predaj koní, kráv, oviec
• Remeselnícke jarmoky - hrnčiari, kováči, tkáči
• Vínne trhy - typické pre južné Slovensko

A keďže sa jarmoky často konali pri kostolných slávnostiach (odpustoch), mali aj duchovný rozmer. Aj keď dnes nežijeme z predaja dobytka a látok, jarmoky nestratili svoj pôvab. Stále sú to miesta, kde sa miešajú tradičné remeslá, lokálne chute a živá kultúra.

Tradičné remeslá a ich výrobky na Radvanskom jarmoku

Majstri remesiel, ktorí pred rokmi stáli pri myšlienke zbaviť sa veľkej časti komerčného predaja na jarmoku a viac klásť dôraz na tradície a výrobky majstrov z rôznych kútov sveta, sú dnes čestní hostia banskobystrického primátora. Sú medzi nimi i remeselníci z Česka, Maďarska, Rumunska, Bulharska či Srbska. Po prvý raz prišli remeselníci aj zo Saratovskej oblasti v Ruskej federácii.

Tradičné remeslá sú dušou jarmokov a mnohé z nich sa zachovali len vďaka tomu, že ich majstri predvádzajú práve na takýchto podujatiach.

Rezbárstvo a stolárstvo

Rezbárske remeslo patrí medzi najvyhľadávanejšie remeslá na Slovensku. V minulosti tvorilo rezbárstvo väčšinou súčasť iných remesiel. Bohatšie gazdovské vrstvy si prostredníctvom rezbárskej výzdoby skrášľovali obydlia, štíty domov, stĺpov, nábytok či náhrobné kríže. Rezbári na jarmokoch často vyrezávajú priamo na mieste a môžete sa s nimi porozprávať o tom, ako rozoznať kvalitné drevo.

Farbiarstvo a modrotlač

K rozvoju farbiarstva na Slovensku prispel najmä rozvoj výroby plátna. Farbenie tkanín prírodnými farbivami a rôzne techniky vzorovania farbených tkanín (vyväzovanie, riasenie atď.) vystriedala v druhej polovici 19. storočia výroba modrotlače - indigom zafarbený textil s negatívnym alebo viacfarebným vzorom.

Paličkovaná čipka a výšivkárstvo

Paličkovaná čipka ako ozdoba šiat, obrúskov či iných dekoračných predmetov sa na Slovensku začala rozvíjať už v druhej polovici 16. storočia. Koncom 19. storočia sa začali živiť paličkovanou čipkou aj roľnícke vrstvy nielen doma, ale aj v čipkárskych dielňach či školách, najmä v Hodruši, Španej Doline, Kremnických Baniach alebo Starých Horách. Z čipkárskych techník sú najznámejšie čipky pletené na krosienkach, šité čipky, háčkovanie či paličkovanie. Roľnícke čipky boli zase originálne vďaka svojej farebnosti a ornamentike. Tradičnú čipku môžeme nájsť na prikrývkach, obrusoch a prestieraniach. Čipkárky majú svoje klbko, vankúš, paličky - a ticho okolo seba.

Prvé výšivkárske cechy vznikali v 15. storočí, no vrchol vývoja ľudovej výšivky nastal v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Slovenská ľudová výšivka je typická farebnosťou, bohatosťou techník, vzorov a ornamentov. Výšivka tvorila hlavný ozdobný prvok ľudového odevu a zároveň bola znakom regionálneho odlíšenia. Výšivkou sa zdobil bytový textil, prikrývky, úsporné prestierania, obrusy, vankúše atď. Súčasťou ľudových výšiviek boli aj dekoratívne výšivky. Na jarmokoch uvidíte výšivkárky pri práci, kúpite si ručne vyšívaný obrus, zásteru alebo krojové doplnky.

Tkáčstvo a spracovanie vlny

V minulosti sa tkalo najmä z ľanu, konope a vlny, v dnešnej dobe sa na tkanie prikrývok, prestieraní, obrusov a vankúšov používa väčšinou ľan, bavlna a vlna. Pod pojmom spracovanie vlny si mnohí z nás predstavujú tkaniny s vlasom - tzv. guby, ktoré pôvodne slúžili ako ochranný odev pre pastierov a furmanov. Ide však aj o koberce tkané uzlíčkovou alebo tzv. spracovanie ovčej vlny: plstenie, pradenie, tkanie z ovčej vlny. Vznikajú papuče, vesty, prikrývky či klobúky. Tkanie je pomalé, meditatívne, presné. Vznikajú koberce, plachty, uteráky, závesy.

Medovnikárstvo

Medovnikárska výroba k nám prenikla z Nemecka a podstatou tejto výroby boli drevené vyrezávané formy prevažne z hruškového dreva v tvaroch srdca, koníka, husára, bábiky či postáv v dobových odevoch. Medové cesto pripravované z ražnej múky, medu a korenín sa po odležaní vtláčalo do drevených foriem, potom sa vyklopilo a pieklo v peciach. Medovníky zdobené bielou polevou, srdiečka, stromčeky, zvončeky. Niektorí majstri používajú tradičné drevené formy.

Výroba kraslíc

Na Slovensku sa kraslice zdobili väčšinou technikami farbenia, reliéfneho voskovania, batikovania, vyškrabovania alebo oblepovania rôznymi materiálmi. V niektorých oblastiach sa používala drotárska technika, okúvanie alebo zdobenie farebným voskom.

Výrobky zo šúpolia, košikárstvo a slama

Kukuričné šúpolie je najnovšia pletiarska technika na Slovensku, kedy sa zo stáčaných listov šúpolia pletú pomocou foriem rôzne tvary. V minulosti sa vyrábali rohože, podložky, košíky, kazety, tašky, klobúky, sandále a opletali sa fľaše. Koncom 80. rokov sa začali objavovať netradičné výrobky zo šúpolia, najmä bábiky, ktoré predstavujú symbol súčasnej slovenskej ľudovej umeleckej výroby.

Pre ľudovú košikársku výrobu je typické spracovávanie zeleného nelúpaného prútia. Prechod ku kvalitnejšiemu prútiu súvisel s rozvojom remeselnej výroby a so zakladaním košikárskych škôl. Koše, misy a podnosy sa zhotovovali buď na princípe plátnovej väzby alebo tzv. z vŕbových prútov vznikajú košíky, ošatky, podložky aj kŕmidlá. Remeslo je to pracné a najmä sezónne - prút musí byť čerstvý, ale dobre spracovaný.

Pletenie košíkov zo slamy sa rozšírilo na západnom Slovensku v okolí Senice a Bánoviec nad Bebravou a v južných oblastiach Gemera, Novohradu a Hontu. Ražná slama sa používala nielen na pletenie slameníc na chlebové cesto, ale aj na zhotovovanie zásobníc na obilie či úľov.

Spracovanie kože - garbiari, kožušníci, remenári

Výroba z kože sa špecializovala podľa potrieb obyvateľov regiónu na výrobu krpcov, káps, opaskov a remeňov, ako aj mešcov na tabak, puzdier na nože či zápästkov.

Hrnčiarstvo

Spracovanie hliny na Slovensku sa šírilo v dvoch prúdoch - ako hrnčiarstvo a majolika. Každá hrnčiarska obec na Slovensku mala v rámci výzdoby svoje regionálne odlišnosti. Výroba majoliky bola sústredená v niekoľkých obciach západného Slovenska. Pôvodná habánska majolika položila základy slovenského džbankárstva. Výrobky z majoliky slúžili pre svoju dekoratívnosť najmä na reprezentatívne účely. Modranská keramika s typickými motívmi, ale aj klasické hrnce, črpáky, misky, taniere z hliny.

Sklárstvo a maľba na skle

Maľba na skle úzko súvisela s rozvojom sklárstva.

Spracovanie kovu - drotárstvo, šperkárstvo, výroba spiežovcov a liatovcov, kováčstvo

Vznik drotárstva podnietilo používanie hlineného riadu v dedinských domácnostiach. Drotári kedysi opravovali hrnce, dnes vytvárajú šperky, dekoračné misky, drôtované fľaše, sošky.

V ľudovom šperkárstve sa využívala technika tepania, vybíjania, gravírovania, liatia a intarzie. Vyrábali sa najmä doplnky odevov a účesov, akými boli spinky, gombíky, pracky, ihlice, hrebene, prstene či čističe fajok.

Remeslo na Slovensku má naozaj hlboké korene a uchovalo sa až dodnes, čoho dôkazom je aj salašníctvo spojené s výrobou oštiepkov, parenice, bryndze aj žinčice.

Gastronómia Radvanského jarmoku

Neodmysliteľnou súčasťou jarmoku je bohatý trh s chutnými jedlami, ktoré rozvoniavajú po celom námestí. Návštevníci sa môžu občerstviť na parkovisku v Dolnej ulici pred objektom poisťovne, na parkovisku a spevnenej ploche pri ceste I/66 smerom na Kuzmányho ulicu, pri kolotočoch na Štefánikovom nábreží, Hronskom predmestí a na Námestí Š. Moysesa. V ponuke nechýba burčiak, medovina či tradičné jarmočné jedlá.

Tradičné jarmočné jedlá

• Klobása: Údená alebo grilovaná, často pikantná, podávaná s chlebom a horčicou.
• Oštiepok a parenica na grile: Najčastejšie nájdete tradičné syry ugrilované do jemnej chrumkavosti.
• Trdelník: Sladké pečivo pečené na valci, posypané cukrom a škoricou. Krásne počas pečenia skaramelizuje a rozvoniava naozaj ďaleko.
• Lokša: Tradičná zemiaková placka, často plnená kačacou pečienkou alebo kapustou.
• Haruľa: Chrumkavé cesnakové placky s majoránkou.
• Langoše: Vyprážané cesto podávané s cesnakom, smotanou a syrom.
• Medovníky: Zdobené, voňavé, často s nápisom.
• Párance, bryndzové pirohy, halušky, poplamúchy

Recept na langoše (jarmočná špecialita)

Ingrediencie:

• 500 g polohrubej múky
• 250 ml mlieka (vlažného)
• 100 ml vody (vlažnej)
• 25 g čerstvého droždia (alebo 1 balíček sušeného)
• 1 ČL cukru
• 1 ČL soli
• 2 PL oleja (do cesta)
• Olej na vyprážanie
• Cesnak na potretie

Postup:

1. Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie, pridáme cukor a necháme 10 minút aktivovať kvások.
2. V miske zmiešame múku so soľou, pridáme kvások, vlažnú vodu a olej. Vypracujeme hladké cesto - najlepšie rukou alebo v kuchynskom robote. Môže byť trochu lepivé, to je v poriadku.
3. Zakryjeme ho utierkou a necháme kysnúť cca 45-60 minút na teplom mieste.
4. Po vykysnutí cesto rozdelíme na 6-8 častí, vytvarujeme guľky, necháme ich ešte 10-15 minút podkysnúť.
5. Každú guľku roztiahneme na tenkú placku (rukami, nie valčekom!).
6. Vyprážame v horúcom oleji z oboch strán do zlatista. Každý langoš sa vypráža cca 1-2 minúty z každej strany.
7. Po vybratí langoš potrieme cesnakom a podľa chuti posypeme syrom, smotanou alebo kečupom.

Užitočné tipy pre návštevníkov Radvanského jarmoku

Na jarmokoch nájdete širokú ponuku tradičných výrobkov, často poctivej slovenskej výroby. A niekedy vám ich vyrobia priamo na mieste.

• Choďte ráno / doobeda. Najlepší tovar zmizne prvý. A ráno je ešte príjemný chládok a ani nebude veľa ľudí.
• Skúste sa porozprávať s remeselníkom. Zistíte veci, ktoré sa nikde nedočítate.
• Nezabudnite si hotovosť. Mnohé stánky ešte stále neprijímajú karty.
• Pozor na vreckárov. Peňaženku a mobil nespúšťajte z dohľadu.

tags: #ktora #kuchynska #pomocka #je #neodmyslitelnou #sucastou