Pojem "nema opravnený nárok" sa v právnom jazyku používa na označenie situácie, keď osoba nemá právny základ pre uplatnenie určitého nároku. Slovo "neoprávnený" je prídavné meno, ktoré vyjadruje, že niečo nemá právny základ, legitímnosť alebo oprávnenie. Označuje stav, keď je konanie, činnosť, alebo nárok vykonávaný bez príslušného súhlasu, povolenia, alebo právneho titulu. Často sa používa v právnom, administratívnom, alebo etickom kontexte. Neoprávnený význam slova implikuje porušenie pravidiel, noriem, alebo zákonov.
Slovo neoprávnený je zložené zo zápornej predpony „ne-“ a prídavného mena „oprávnený“. Slovo „oprávnený“ je odvodené od slovesa „oprávniť“, ktoré súvisí s pojmom „právo“.
Právne kontexty pojmu "Nema Opravnený Nárok"
Pochopenie toho, kedy osoba "nema opravnený nárok" je kľúčové v rôznych oblastiach práva. Pozrime sa na konkrétne príklady:
1. Obecná polícia a vysvetlenie
Príslušník obecnej polície je oprávnený požadovať vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu priestupku. Ak sa však osoba na výzvu dostaví, má nárok na náhradu nutných výdavkov a ušlého zárobku. Ak by sa osoba nedostavila a nemala by na to ospravedlnenie alebo závažné dôvody, obecná polícia ju môže predviesť na útvar obecnej polície na účel podania vysvetlenia. V tomto kontexte, ak osoba nemá nárok na náhradu výdavkov (napr. ak sa nedostavila na výzvu bez ospravedlnenia), "nema opravnený nárok" znamená, že jej nevzniká právny nárok na túto kompenzáciu.
Podľa § 6 ods. 7 zákona o obecnej polícii: Kto sa na výzvu podľa odseku 1 dostaví, má nárok na náhradu nutných výdavkov a na náhradu ušlého zárobku (ďalej len „náhrada“). Náhradu poskytuje obec.
2. Pracovnoprávne vzťahy
Zákonník práce upravuje individuálne a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Fyzické osoby majú právo na prácu, spravodlivé podmienky a ochranu proti prepusteniu. Ak by zamestnanec tvrdil, že bol prepustený nespravodlivo, ale zamestnávateľ preukáže, že prepustenie bolo v súlade so zákonom, zamestnanec "nema opravnený nárok" na náhradu škody alebo iné kompenzácie.
V prípade, ak zamestnanec na základe lekárskeho posudku nie je spôsobilý vykonávať svoju doterajšiu prácu, zamestnávateľ mu ukladá povinnosť preradiť ho na inú prácu. Ak by sa nedosiahol účel preradenia, môže Vás zamestnávateľ preradiť aj na práce iného druhu ako vyplývajú z Vašej pracovnej zmluvy. V prípade, ak zamestnávateľ pre Vás nebude mať vhodnú prácu, na ktorú by Vás mohol preradiť, môže Vám dať v zmysle § 63 ods.1 písm. a) Zákonníka práce výpoveď.
Ak Vás zamestnávateľ po predložení lekárskeho posudku do 15 dní nepreradí na inú prácu, a Vy naďalej nemôžete vykonávať doterajšiu prácu bez toho, aby Vám hrozilo vážnejšie poškodenie zdravia, môžete dať zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru.
Podľa § 69 Zákonníka práce: „Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradí do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu… Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.“
3. Dedičské právo
Občiansky zákonník upravuje dedenie. Ak sa osoba dopustila zavrhnutiahodného konania proti poručiteľovej vôli alebo úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, "nema opravnený nárok" na dedičstvo.
4. Exekúcie
V exekučnom konaní platí zákaz "restitutio in integrum", teda zákaz navrátenia vecí do pôvodného stavu. Ak by na podklade rozhodnutia odvolacieho súdu prebiehala exekúcia predajom nehnuteľnosti povinného a dovolací súd následne rozhodnutie odvolacieho súdu zruší, ale medzičasom došlo k predaju nehnuteľnosti, povinný "nema opravnený nárok" na vrátenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu.
Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní mení procesnú situáciu v exekúciách, ktoré boli začaté pred 1. aprílom 2017. Staré exekúcie sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1. januára 2020), ak spĺňajú určité podmienky, napríklad ak trvajú viac ako päť rokov a v posledných 18 mesiacoch nebol dosiahnutý výťažok aspoň 15 eur, pokiaľ nejde o výnimky (napr. výživné).
Pellegrini ROZHODOL o referende, Naď a spol budú PLAKAŤ
Právoplatnosť a Vykonateľnosť Rozhodnutia
Doručené rozhodnutie nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva márnym uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je v zmysle Civilného sporového poriadku tri dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Ak osoba "nema opravnený nárok" na odklad právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia, rozhodnutie sa stáva právoplatným a vykonateľným, čo znamená, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami.
Pri uznesení znejúcom na plnenie začína plynúť lehota 3 dní na plnenie už od momentu jeho doručenia. V oboch prípadoch je základnou podmienkou odkladu právoplatnosti alebo vykonateľnosti podanie návrhu zo strany dovolateľa. Odklad právoplatnosti aj odklad vykonateľnosti majú aj ďalšieho spoločného menovateľa, a to že pre takýto postup musia existovať „dôvody hodné osobitného zreteľa“.
Vecné Práva vs. Záväzky: Hranice a Prelínanie
Rozlíšenie medzi vecnými právami a záväzkami je kľúčové pre určenie, či osoba "nema opravnený nárok" na určité plnenie alebo konanie. Vecné práva pôsobia voči všetkým, zatiaľ čo záväzky pôsobia len medzi zmluvnými stranami.
Numerus Clausus Vecných Práv
S absolútnym charakterom vecných práv súvisí uzavretý výpočet vecných práv (numerus clausus). To znamená, že nový druh vecného práva môže vzniknúť len na základe zákona. Ak osoba tvrdí, že má vecné právo, ktoré nie je upravené v zákone, "nema opravnený nárok" na jeho ochranu.
Otvorený Výpočet Záväzkov
Na rozdiel od vecných práv, záväzky sú charakteristické otvoreným výpočtom a neobmedzenosťou druhov záväzkovoprávnych vzťahov. Zmluvné strany si môžu vytvoriť aj nový druh záväzkového právneho vzťahu, ktorý nie je uvedený ako zmluvný typ v zákone. Ak však zmluva odporuje obsahu a účelu zákona, osoba "nema opravnený nárok" na plnenie z takejto zmluvy.
Prípad Nájomnej Zmluvy
Nájomná zmluva sa tradične zaraďuje medzi záväzkovoprávne vzťahy. Za istých okolností však má nájom čiastočne vecnoprávnu povahu. Ak dôjde k zmene vlastníka predmetu nájmu, vstupuje nadobúdateľ veci do postavenia prenajímateľa.
Nárok na náhradu škody v trestnom konaní
Právo na náhradu škody voči páchateľovi trestného činu je možné uplatniť v trestnom konaní ústne do zápisnice pri výsluchu, alebo osobitným písomným podaním. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Na to aby sa súd v rámci trestného konania zaoberal aj nárokom na náhradu škody, musí si ju poškodený uplatniť riadne a včas. Za včasné uplatnenie nároku na náhradu škody sa považuje uplatnenie nároku najneskoršie do skončenia vyšetrovania, čo znamená, že je tak potrebné vykonať v zásade do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu. Z uplatneného nároku na náhradu škody musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si poškodený nárok uplatňuje. V rámci vyšetrovania je potrebné predložiť dôkazy, ktoré preukazujú odôvodnenosť nároku na náhradu škody a dá sa od nich spoľahlivo odvodiť výška vzniknutej škody.
Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobené trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť na majetku obvineného alebo na ostatných majetkových právach obvineného.
V prípade, že páchateľ dobrovoľne neplní svoje záväzky, o ktorých súd rozhodol v rámci trestného konania, nadobudnutím vykonateľnosti takého súdneho rozhodnutia získava poškodený exekučný titul, ktorý si môže proti páchateľovi uplatniť v rámci núteného výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní.
Právna pomoc a odškodnenie pre obete trestných činov
Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného. Orgán činný v trestnom konaní je povinný pri prvom kontakte s poškodeným poskytnúť mu v písomnej forme informácie o jeho právach v trestnom konaní a o organizáciách na pomoc poškodeným vrátane služieb nimi poskytovaných.
Ak niekomu vznikla ujma na zdraví a bola spôsobená úmyselným násilným trestným činom, alebo nemajetková ujma spôsobená vybranými trestnými činmi proti slobode a ľudskej dôstojnosti alebo trestným činom týrania blízkej a zverenej osoby, môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o odškodnenie. Nárok na odškodnenie pre obete týchto trestných činov vzniká aj vtedy, keď rozsudok, trestný rozkaz alebo iné príslušné rozhodnutie ešte neboli vyhlásené alebo nenadobudli právoplatnosť, ale doterajšie výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú pochybnosti o spáchaní skutku, ktorý má znaky násilného trestného činu a ktorým bola obeti spôsobená ujma na zdraví. Ministerstvo po podaní žiadosti posúdi, či výsledky vyšetrovania vyvolávajú pochybnosti o uvedených skutočnostiach. Ak pochybnosti existujú, odškodnenie nie je možné priznať.