Názor odborníkov na striedavú starostlivosť o deti: komplexný pohľad

Striedavá starostlivosť predstavuje jeden z modelov starostlivosti o dieťa v prípade, ak sa rodičia rozišli a nežijú v spoločnej domácnosti. Je to model, kedy dieťa trávi s jedným rodičom približne rovnako dlhý čas ako s druhým rodičom. Rodičia sa v starostlivosti o maloletého striedajú napríklad na týždennej báze. Striedavá osobná starostlivosť obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení je pomerne novým inštitútom. Do právneho poriadku bola zavedená novelou zákona č. 217/2005 Z.z. „Niekedy mám pocit, že jediný, kto má problém, je dieťa, ktoré s batohom lieta týždeň čo týždeň z bytu do bytu.“

Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne skúsenosti, názory a dopady striedavej starostlivosti na deti, a to z pohľadu rodičov, psychológov a odborníkov. Striedavá starostlivosť znamená, že obaja rodičia sa rovnocenne podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode. Dieťa trávi určitý čas s jedným rodičom a potom sa presúva k druhému, pričom sa pravidelne striedajú. Intervaly striedania môžu byť rôzne, napríklad týždenné, dvojtýždenné alebo iné, v závislosti od dohody rodičov a potrieb dieťaťa.

Historický kontext a právna úprava

Kým v riadne fungujúcej rodine je samozrejmé, že o deti sa starajú obaja rodičia, po rozvode býva dieťa zverené do starostlivosti len jednému z nich, pričom druhý rodič tradične dostane možnosť byť s dieťaťom každý druhý víkend. Striedavá starostlivosť predstavuje jedno z ďalších riešení. Je dobrá v prípade, ak je správne chápaná. Do právneho poriadku Slovenskej republiky bol zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2010 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. júla 2010 zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa.

V minulosti mohol súd zveriť dieťa výlučne do osobnej starostlivosti jedného z rodičov s tým, že druhý rodič mal upravené právo styku a vyživovaciu povinnosť. Nový inštitút striedavej osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu jeho právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom za predpokladu, že striedavá osobná starostlivosť bude v najlepšom záujme dieťaťa.

Z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine, ktoré je hmotno-právnej povahy, vyplýva, že na jeho základe možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. V zmysle novelizovaného znenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2010 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:

• „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
• Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“

Bude zakotvené právo dieťaťa na starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov uplatnenej v rámci striedavej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa. Právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi je tak rešpektované i za pomoci inštitútu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý posilní vzťah rodiča a dieťaťa po rozvode. Striedavú osobnú starostlivosť si rodičia môžu upraviť formou dohody o výkone rodičovských práv a povinností, ktorú predložia súdu na schválenie, inak nie je vykonateľná alebo súd o striedavej osobnej starostlivosti môže rozhodnúť aj sám, ak sú splnené zákonné podmienky.

Skúsenosti rodičov so striedavou starostlivosťou

Skúsenosti rodičov so striedavou starostlivosťou sú rôznorodé a závisia od mnohých faktorov, ako sú vzťahy medzi rodičmi, vek dieťaťa, vzdialenosť medzi domovmi rodičov a schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať.

Pozitívne skúsenosti

Niektorí rodičia vnímajú striedavú starostlivosť veľmi pozitívne. Tvrdia, že umožňuje dieťaťu udržiavať si silný vzťah s oboma rodičmi a ich rodinami, čo je dôležité pre jeho emocionálny vývoj. To, čo bolo pre nás najdôležitejšie, bolo to, že sa téma striedavej starostlivosti dostane na rokovanie parlamentu. Striedavá starostlivosť bola, je a bude tým najlepším po rozpade rodiny. Naša snaha sa opierala o zahraničné výskumy z krajín, kde sa už viacej než desaťročie aplikuje striedavá starostlivosť. A tieto výskumy hovorili jasnou a zrozumiteľnou rečou - striedavá starostlivosť je po rozpade rodiny vo všeobecnosti najlepšou formou starostlivosti o deti.

Vychádzajúc zo súdnej praxe, striedavá osobná starostlivosť o dieťa sa na Slovensku medzi rodičmi osvedčila ako najrozumnejšia forma starostlivosti rodičov o dieťa po rozvode. Napríklad rozhodnutie Okresného súdu v Trnave vo veci rozvodu manželstva a o úprave práv a povinností rodičov o maloleté dieťa ukázalo, že ak obaja rodičia súhlasili so striedavou osobnou starostlivosťou a uzatvorili dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, súd ju schválil. Takáto dohoda môže znieť napríklad:

• „Maloletý sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v týždenných intervaloch a to vždy od piatku od 14.00 hod. párneho kalendárneho týždňa bude v osobnej starostlivosti u odporkyne a od piatku od 14.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa bude v osobnej starostlivosti u navrhovateľa.
• Navrhovateľ je povinný maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku odporkyne a odporkyňa je povinná maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku navrhovateľa.
• Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.
• Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
• Rodičia sú povinní uhrádzať bežné potreby maloletého tretím osobám každý v jednej polovici. Súd výživné neurčuje.“

Domnievam sa, že slovenskí „odborníci“ zaspali na vavrínoch. Tak si boli istí svojou nepostrádateľnosťou a svojou vlastnou dôležitosťou, že akosi pri tom zabudli na tých najdôležitejších - na deti. Je až na neuverenie, že v Českej republike je v platnosti zákon o striedavej starostlivosti od roku 1998. Je to už dlhých 12 rokov a za toto obdobie nikto zo slovenských odborníkov neinicioval odborný výskum prospešnosti, alebo škodlivosti striedavej starostlivosti v Českej republike. Česká republika je nám blízka mentalitou národa, demografickým zložením, sociálnym profilom, jazykovo sme si blízki. Zákon o rodine je v Českej republike skoro rovnaký, ako u nás. Niektoré pasáže sú identické v obidvoch zákonoch. Preto sa treba pýtať slovenských odborníkov, prečo 12 rokov ignorovali tak závažnú výskumnú tému, akou je realizácia striedavej starostlivosti v Českej republike.

Negatívne skúsenosti

Iní rodičia majú so striedavou starostlivosťou negatívne skúsenosti. Obávajú sa, že časté presúvanie medzi dvoma domovmi môže byť pre dieťa stresujúce a môže viesť k pocitu, že nemá skutočný domov. Niekedy práve takéto prostredie uľahčí dieťaťu zvládať novú a neľahkú situáciu, avšak je tu aj nebezpečenstvo, že dieťa túto situáciu nezvládne. Prvou záťažovou situáciou pre dieťa je už prijatie skutočnosti, že jeho rodičia už žijú oddelene a netvoria kompletnú rodinu.

Niektorí rodičia tiež tvrdia, že striedavá starostlivosť môže viesť k tomu, že dieťa zneužíva situáciu a manipuluje s rodičmi. Problémom môže byť aj nedostatočná komunikácia medzi rodičmi, ktorá vedie k nezhodám a konfliktom, čo negatívne ovplyvňuje dieťa.

Ako príklad uvedieme názor verejnosti, že dieťa v striedavej osobnej starostlivosti bude zmätené a nebude pociťovať skutočný domov ani u otca, ani u matky, aj napr. fakt, že jeden z rodičov ho dokáže materiálne lepšie zabezpečiť ako druhý rodič, čo spôsobí množstvo konfliktov medzi rodičmi navzájom i vo vzťahu k dieťaťu. Často sa stretávame s otázkou, prečo dieťa musí trpieť tým, že nemá len jeden domov, ale dva, pričom nikde sa v skutočnosti necíti byť doma. Prečo sa rodičia nestretávajú pri dieťati len na jednom mieste, len v rodinnom dome, alebo v byte jedného z bývalých manželov. Z praktického hľadiska sa nám takéto riešenie nezdá reálne možné.

Každý z rodičov sa po rozvode snaží vybudovať si nové zázemie na inom mieste ako ten druhý rodič a prispôsobiť sa novej životnej situácii. Ak aj časom bývalí manželia nadviažu nové vzťahy s inými partnermi, je pochopiteľné, že žiadny z nich si nenechá narúšať súkromie vo svojom rodinnom dome alebo byte. Za najväčšiu chybu po rozvode považujeme, ak sa jeden z rodičov snaží o to, aby dieťa toho druhého rodiča úplne vyčlenilo zo svojho života a tak sa stáva striedavá osobná starostlivosť aj z pohľadu verejnosti ako nežiaduca. Ak dieťa odmieta druhého rodiča, zvyčajne je to zapríčinené manipuláciou druhým rodičom.

Názory odborníkov na striedavú starostlivosť

Odborníci, ako sú psychológovia a sociálni pracovníci, majú na striedavú starostlivosť rôzne názory. Niektorí ju považujú za prospešnú pre dieťa, ak sú splnené určité podmienky, zatiaľ čo iní ju kritizujú a upozorňujú na možné negatívne dopady.

Výhody striedavej starostlivosti podľa odborníkov

• Udržiavanie vzťahu s oboma rodičmi: Dieťa má možnosť tráviť čas s oboma rodičmi a budovať si s nimi silný vzťah. To je dôležité pre jeho emocionálny vývoj a sebaúctu.
• Vzor ženskej a mužskej role: Dieťa zažíva rovnako vzor ženskej a aj mužskej roly, čo je dôležité pre jeho identitu a pochopenie sveta.
• Lepšie prispôsobenie sa rozvodu: Striedavá starostlivosť môže dieťaťu pomôcť lepšie sa prispôsobiť rozvodu rodičov, pretože vidí, že obaja rodičia sa oňho starajú a majú oňho záujem.
• Rozvoj samostatnosti a adaptability: Dieťa sa učí prispôsobovať sa rôznym prostrediam a situáciám, čo môže prispieť k rozvoju jeho samostatnosti a adaptability.

Nevýhody striedavej starostlivosti podľa odborníkov

• Stres a úzkosť: Časté presúvanie medzi dvoma domovmi môže byť pre dieťa stresujúce a môže viesť k úzkosti, najmä ak sú rodičia v konflikte.
• Pocit neistoty a nestability: Dieťa môže mať pocit, že nemá skutočný domov a že nikam nepatrí. To môže negatívne ovplyvniť jeho sebavedomie a pocit bezpečia.
• Problémy v škole: Časté zmeny prostredia a režimu môžu viesť k problémom v škole, ako sú ťažkosti so sústredením, zhoršenie prospechu a problémy so správaním.
• Manipulácia a lojalita: Dieťa môže byť vystavené manipulácii zo strany rodičov, ktorí sa snažia získať jeho priazeň. Môže tiež cítiť lojalitu k jednému z rodičov a mať ťažkosti s vyjadrením svojich potrieb a pocitov.

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť striedavej starostlivosti

Úspešnosť striedavej starostlivosti závisí od mnohých faktorov, ktoré je potrebné zvážiť pred rozhodnutím o tomto type starostlivosti. Vhodnosť, či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti závisí od viacerých faktorov.

Vek dieťaťa

Vek dieťaťa je dôležitý faktor. Pre menšie deti môže byť častejšie presúvanie medzi dvoma domovmi stresujúce, pretože potrebujú stabilitu a rutinu. ÚS ČR má za to, že vek dieťaťa nemožno považovať za prekážku v striedavej starostlivosti. Jedine v prípade, ak z objektívnych dôvodov ako napríklad kojenie je dieťa závislé na matke. A nakoľko maloletý v tomto konaní mal už 4 roky, tak táto argumentácia súdu nemôže obstáť. Interval striedania by mal byť samozrejme ovplyvnený aj vekom dieťaťa, ktoré vyžaduje v každom veku iný režim dňa. Je iné určovať interval striedania pri deťoch, ktoré nenavštevujú škôlku alebo školu a iné určovať tento interval pri deťoch, ktoré ich navštevujú.

Vzťahy medzi rodičmi

Vzťahy medzi rodičmi sú kľúčové pre úspešnú striedavú starostlivosť. Ak sú rodičia schopní komunikovať a spolupracovať pre dobro dieťaťa, striedavá starostlivosť môže fungovať dobre. Ak sú však rodičia v konflikte a nedokážu sa dohodnúť, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa veľmi stresujúca. Lidmila Pekařová odporúča rodičom, že ak sa vo vzťahu nezhodujú úplne vo všetkých parametroch a nie sú šťastní, aby sa radšej rozišli. Deti naozaj nepotrebujú počúvať každodenné hádky. Ideálne je mať všetko spravodlivo rozdelené nielen počas bežných dní v roku, ale aj počas prázdnin, dovoleniek a počas sviatkov.

V zmysle judikatúry ÚS ČR zlá úroveň komunikácie medzi rodičmi nemôže viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti. Súdy majú skúmať dôvody nízkej kvality komunikácie a pokúsiť sa o jej zlepšenie. Dokonca zverenie maloletého do striedavej starostlivosti môže zlepšiť vzťahy medzi rodičmi. Odvolací súd uviedol, že striedavá starostlivosť môže plniť svoj účel len vtedy, ak sú obaja rodičia schopní sa dohodnúť na veciach podstatných a týkajúcich sa dieťaťa, napríklad voľba školského zariadenia, lekárov, krúžkov a podobne. Toto tvrdenie ÚS ČR spochybnil, nakoľko rodičia často po rozchode nemajú harmonické vzťahy a vyššie uvedené tvrdenie odvolacieho súdu hovorí o ideálnych predpokladoch striedavej starostlivosti. Vyplývajúc z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Znamenalo by to porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa a tiež porušenie práva na spravodlivý proces.

Vzdialenosť medzi domovmi rodičov

Vzdialenosť medzi domovmi rodičov je tiež dôležitá. Ak žijú rodičia príliš ďaleko od seba, môže to byť pre dieťa náročné cestovať a udržiavať si vzťahy s kamarátmi a školou. Odvolací súd vnímal vzdialenosť ako okolnosť do istej miery neslušiacou pre striedavú starostlivosť s ohľadom na bydlisko matky, otca a materskej školy, ktorú maloletý navštevuje. ÚS ČR poukázal na judikatúru, ktorá sa venovala problematiky vzdialenosti, teda kedy možno vzdialenosť považovať za prekážku, avšak nemožno ju považovať za jediný dôvod neschválenia striedavej starostlivosti. V tomto prípade ale matka a otec mali vzdialenosť medzi svojimi bydliskami 35 km, čo predstavuje cestu autom približne 30 až 40 minút.

Schopnosť rodičov prispôsobiť sa potrebám dieťaťa

Rodičia by mali byť schopní prispôsobiť sa potrebám dieťaťa a brať do úvahy jeho názory a pocity. Ak dieťa preferuje tráviť viac času s jedným z rodičov, mali by to rodičia zvážiť a prispôsobiť tomu režim striedavej starostlivosti. Rodičia by mali myslieť predovšetkým na pohodlie dieťaťa a nie na svoje vlastné výhody. Dieťa by malo byť vždy na prvom mieste.

Lidmila Pekařová však upozorňuje i na to, že aj keď sa vie o ideálnom modeli striedavej starostlivosti, realita je taká, že rodičia, a to hlavne matky, si žijú vo vlastnom byte a nútia dieťa prechádzať z bytu do bytu. Taktiež sa vo svojej praxi stretáva s tým, že práve matky aj pri striedavej starostlivosti si uzurpujú právo na dieťa a často situáciu zariadia tak, aby sa dieťa s otcom videlo čo najmenej.

Pracovné vyťaženie rodičov

Pracovné vyťaženie rodiča podľa ÚS ČR možno považovať za prekážku len v mimoriadnych prípadoch, ak je rodič napríklad vojak na zahraničnej misii, vodič kamiónu a podobne. V tomto prípade išlo dokonca o dieťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie, z čoho možno odvodiť, že v čase, kedy je dieťa v takomto zariadení, je rodič v práci. Súdy nemôžu takýmto spôsobom diskriminovať rodiča, ak má štandardný pracovný pomer podľa Zákonníka práce. Súd by rodiča tým pádom postavil pred otázku výberu medzi prácou a dieťaťom, čo by vo výsledku mohlo spôsobiť, že rodič sa práce vzdá, nebude mať dostatočný príjem, čo mohlo viesť napr. k zníženiu výživného.

Alternatívne formy starostlivosti

Ak striedavá starostlivosť nie je vhodná pre konkrétnu rodinu, existujú aj iné formy starostlivosti, ktoré môžu byť pre dieťa prospešné.

Výhradná starostlivosť

Výhradná starostlivosť znamená, že dieťa žije s jedným z rodičov a druhý rodič má právo na styk s dieťaťom.

Striedavá starostlivosť s úpravou

Striedavá starostlivosť s úpravou znamená, že dieťa trávi viac času s jedným z rodičov a menej času s druhým. Táto forma starostlivosti môže byť vhodná, ak dieťa potrebuje viac stability a rutiny alebo ak jeden z rodičov pracuje na plný úväzok a nemôže sa o dieťa starať rovnako ako druhý rodič.

Spoločná starostlivosť

Spoločná starostlivosť znamená, že obaja rodičia sa podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa, ale dieťa žije s jedným z rodičov a druhý rodič má právo na styk s dieťaťom.

Dôležité aspekty súdneho rozhodovania

Súd musí pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti rozhodnúť tak, aby rozhodnutie bolo v záujme dieťaťa. Súd pritom berie ohľad na životné pomery rodičov, citovú orientáciu, zázemie dieťaťa a podobne. Konanie o rozvod manželstva v súčasnosti upravuje § 92 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. § 100 ods.

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Na názory maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť.

Hoci základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jednej osoby (podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine) alebo do striedavej starostlivosti dvoch osôb (podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine), sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa, samotný myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod niektoré z citovaných hmotno-právnych ustanovení treba považovať za právne posúdenie veci. Súd v konaní o rozvod manželstva zo zákona upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. O úprave práv pomerov k maloletých deťom sa nerozhoduje len v konaní o rozvod, ale aj v samostatnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých. V zmysle §176 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov je upravená procesná lehota na rozhodnutie súdu v samostatnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých, a to najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania.

Lehota na rozhodnutie je kratšia najmä z dôvodu, aby nedošlo k odcudzeniu sa dieťaťa od druhého rodiča. Bezodkladne po začatí konania súd začne vykonávať úkony na vykonanie dôkazov a len ak z vážnych dôvodov a objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy, toto konanie sa môže predĺžiť. Súd pri rozhodovaní prihliada aj na stabilitu výchovného prostredia a na to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.

Citové väzby a vývinové potreby dieťaťa

Podľa Pavelkovej ovplyvňujú rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti aj kritéria, ktoré majú byť posudzované v najlepšom záujme dieťaťa, a to citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. O citových väzbách dieťaťa možno objektívne hovoriť, ak dieťa žije s oboma rodičmi, lebo pokiaľ žije len s jedným rodičom, jeho vôľa môže byť mierne formovaná týmto rodičom.

Vývinovými potrebami dieťaťa sú myslené nielen základné materiálne podmienky pre život ako napr. stravovanie, bývanie, zdravotné ošetrenie, ale i rozvoj osobnosti dieťaťa, teda schopnosti rodiča budovať v živote dieťaťa základné zásady morálky, úctu k ľuďom, empatiu, zmysel pre česť a spravodlivosť, a pod. Právo dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom má byť zachované, inak by mohlo dôjsť k pretrhnutiu citového puta dieťaťa k niektorému rodičovi, čo vedie k jeho narušeniu základnej životnej istoty a popudzovanie proti druhému rodičovi, k poškodeniu psychického vývoja dieťaťa.

Informačná povinnosť rodičov

Vzájomná komunikácia medzi rodičmi sa na prvý pohľad nemusí zdať ako jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré musia súdy brať do úvahy pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti. Pri striedavej osobnej starostlivosti rodičia spolu nekomunikujú iba o odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách, i aktívnom prežívaní voľného času. Nevieme si dobre predstaviť situáciu, že rodič odovzdá dieťa druhému rodičovi bez toho, aby ho informoval o všetkých vyššie uvedených skutočnostiach. Takýmto spôsobom by dokonca mohlo dôjsť k ohrozeniu nielen jeho zdravého vývoja, ale i jeho života.

Informačnú povinnosť rodičov medzi sebou navzájom väčšinou rozhodnutia súdu priamo neupravujú, avšak v prípade, že už počas rozhodovania je jasné, že by mohlo dôjsť k jej nedodržiavaniu, mali by súdy pri svojom rozhodovaní upraviť aj túto informačnú povinnosť. Pri striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia nútení vzájomne kooperovať a komunikovať, pretože pri jej nefungovaní je stále reálna možnosť, že dieťa môže byť následne zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

Rodinné zázemie

Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti môže dôjsť k viacerým odlišným situáciám a predovšetkým k vzniku rozdielnych rodinných zázemí, do ktorých sa dieťa po zverení do striedavej osobnej starostlivosti dostane. Je preto veľmi dôležité, aby súd zvažoval aj túto dôležitú skutočnosť. Súd by mal skúmať interakciu maloletého dieťaťa aj k ďalším osobám, s ktorými bude dieťa žiť v spoločnej domácnosti. Ide predovšetkým o nových partnerov rodičov dieťaťa a ich ďalších rodinných príslušníkov, ako napríklad deti partnerov rodičov. Dieťa sa zverením do takejto rodiny ocitá v novej situácii, ktorá mu prinesie veľké množstvo nových tak pozitívnych, ako aj negatívnych pohľadov. Niekedy práve takéto prostredie uľahčí dieťaťu zvládať novú a neľahkú situáciu, avšak je tu aj nebezpečenstvo, že dieťa túto situáciu nezvládne.

Miesto odovzdania dieťaťa

Veľmi dôležité je presne špecifikovať a zvážiť, kde bude miesto odovzdania maloletého dieťaťa. Podľa nášho názoru, aj napriek skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nekomunikujú veľmi dobre, najvhodnejším miestom jeho odovzdania je bydlisko matky alebo otca. Z nášho pohľadu práve toto miesto plní viacero dôležitých funkcií.

• Ochranná funkcia: Zabezpečuje, že dieťa v prípade, že si ho druhý rodič včas nevyzdvihne, nezostáva samo a nedochádza k priamemu či nepriamemu ohrozeniu jeho života a zdravia.
• Vykonateľnosť rozhodnutia: Len takto presne špecifikované miesto zabezpečuje aj vykonateľnosť rozhodnutia. V prípade, že by bolo miesto odovzdania napríklad škola alebo iné miesto, ktoré dieťa navštevuje za účelom svojich aktivít, ako napr. športové ihriská, základné umelecké školy, nebola by vždy zabezpečená vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia, nakoľko činnosť týchto inštitúcií môže byť modifikovaná pod vplyvom nečakaných prázdnin, z technických príčin a podobne.

Súdna prax a výzvy

Množstvo otcov je nespokojných s vykonateľnosťou rozhodnutí na Slovensku. Matky im upierajú právo stretávať sa so svojím dieťaťom, neplnia rozhodnutia súdov o určenom styku, čo vedie k častým obštrukčným konaniam a odmietaniu odovzdať dieťa otcovi. Rodič používa dieťa ako prostriedok pomsty voči druhému rodičovi, čo negatívne vplýva na samotné dieťa, čoho dôsledkom sú rôzne jeho psychické problémy a zmeny správania. Bránenie v styku sa vykonáva rôznymi spôsobmi, najčastejšie výhovorkami, že je dieťa choré, alebo že odchádza s matkou na dovolenku a pod. Rodič, ktorému je bránené v styku sa môže písomným návrhom na súd domáhať náhrady škody v rámci zodpovednosti za škodu za zmarený styk s dieťaťom, najmä v prípadoch, ak napr. precestoval veľké množstvo kilometrov za svojím dieťaťom a nakoniec zo strany druhého rodiča došlo k zmareniu styku s dieťaťom. Tomuto stavu má zabrániť aj §24 ods. 4 zákona č. 36/2010 Z. z. Súdy by mali pri rozhodovaní vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, prihliadať na všetky predložené dôkazy a ich rozhodnutie by malo byť riadne a presvedčivo odôvodnené.

Úlohou súdu je upraviť styk rodiča a maloletých detí, a nie ho obmedzovať, či dokonca vylúčiť. Okresné súdy musia brať do úvahy tú skutočnosť, že obaja rodičia majú právo vychovávať svoje dieťa a hlavne súdy musia prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Skutočnosti, ktoré svedčia proti striedavej starostlivosti, musia byť nie len tvrdené, ale aj preukázané a o to viac je posilnená zásada materiálnej pravdy a ad hoc posudzovanie každého prípadu.

Legislatívne zmeny a budúcnosť

Schválením zákona o striedavej osobnej starostlivosti sa podarilo prelomiť mýtus o dokonalej matke a nedokonalom otcovi. Sme iba na začiatku dlhej cesty, ktoré bude budovaná na novej kvalite vnímania rodičovstva. Všetky zmeny, ktoré sa v ľudskej spoločnosti udiali, nezačali byť spoločnosťou prijímané a akceptované preto, že odporcovia zmenili názor. Túto odpoveď vnímam cez soft formy „vymretia“ odporcov. Legislatívne zmeny, ktoré zabránia sudcom svojvoľne diskriminovať jedného z rodičov iba na základe pohlavia. Fyzická obmena pracovníkov „sociálky“, kedy stačí, aby staré štruktúry odišli do dôchodku, alebo zmenili zamestnávateľa a aby na ich miesta nastúpili ľudia, ktorí nie sú proti mužom predpojatí. Kompletná „čistka“ pracovníkov Ústredia Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a to isté aj na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

Až budú preorané tieto inštitúcie (ÚPSVaR a MPSVR), tak najneskôr vtedy začnú byť sudcovia pod obrovským tlakom zo strany rodičov a kolíznych opatrovníkov. Toto všetko si vyžaduje obrovské úsilie zo strany občanov, pretože štátni zamestnanci nebudú sami seba prerábať. Občan sa musí postaviť úradníkovi na odpor. Občan musí úradníka otravovať tak často a tak dlho, až sa úradníkovi minú všetky výhovorky a konečne bude musieť konať tak, ako mu ukladá zákon. Občan musí úradníka „znásilniť“, pretože úradník si vždy myslel a žiaľ aj naďalej si myslí, že občan je tu kvôli úradníkovi. Skutočnosť je však opačná - úradník je tu kvôli občanovi a vo veciach maloletých detí je tu úradník kvôli maloletým deťom, ktoré sa nevedia brániť.

tags: #nazor #odbornikov #na #striedavu #starostlivost #o