Počas trvania pracovného pomeru dochádza k rôznym situáciám, počas ktorých zamestnanec nemôže vykonávať pre zamestnávateľa svoju prácu. Na tieto situácie pamätá aj zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ktorý ich označuje ako prekážky v práci.
Prekážky v práci pritom môžu vzniknúť nielen na strane zamestnanca, ale i na strane zamestnávateľa. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi plniť túto povinnosť z objektívnych dôvodov, ide o okolnosti, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu, tzv. prekážky v práci na strane zamestnávateľa.
Pri niektorých prekážkach v práci má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ. Zároveň pri časti prekážok Zákonník práce popri pracovnom voľne zakladá aj právo zamestnanca na náhradu mzdy, prípadne osobitné predpisy na dávky nemocenského poistenia.
V prípade vzniku prekážky v práci má zamestnanec povinnosť požiadať zamestnávateľa o pracovné voľno, a to vopred (ak o existencii prekážky vie). V prípade, že zamestnancovi nebola prekážka v práci vopred známa, má povinnosť zamestnávateľa informovať o tejto prekážke bez zbytočného odkladu.
Prekážky v práci a návšteva lekára
Ak je zamestnanec práceneschopný (PN), má podľa § 81 Zákonníka práce povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. Počas tzv. dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim.
Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia.
Vychádzky počas PN
Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.
V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu.
Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí.
Návšteva lekára s dieťaťom počas PN
Ak zamestnanec na PN potrebuje ísť s dieťaťom k lekárovi, mal by o tom informovať svojho ošetrujúceho lekára a požiadať ho o povolenie vychádzky v čase návštevy lekára. Ak lekár povolí vychádzku, zamestnanec by mal mať o tom doklad pre prípad kontroly zo Sociálnej poisťovne.
Ak lekár nepovolí vychádzku, zamestnanec by mal zvážiť, či je návšteva lekára s dieťaťom nevyhnutná. Ak áno, mal by sa pokúsiť zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa inou osobou (napr. starý rodič, iný rodinný príslušník). Ak to nie je možné, mal by o tom informovať Sociálnu poisťovňu a zdokladovať dôvod svojej neprítomnosti doma v čase kontroly (napr. potvrdenie od lekára o návšteve s dieťaťom).
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.
Nie je pravda, že v takom prípade automaticky nasleduje sankcia - záleží na okolnostiach a na tom, ako vie zdokladovať. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať.
Pracovné voľno a náhrada mzdy pri sprevádzaní rodinného príslušníka k lekárovi
Podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, ak je sprevádzanie nevyhnutné a rodinný príslušník sa nemôže dostať sám. Toto platí aj pre sprevádzanie dieťaťa.
Kto sa považuje za rodinného príslušníka?
Za rodinného príslušníka sa podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce považuje manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.
Podmienky pre poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy zamestnancovi len vtedy, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a tento úkon nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na nevyhnutne potrebný čas je najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak toto sprevádzanie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Tento limit je na zamestnanca (spolu za všetky sprievody), nie na dieťa, a zákon neposkytuje vyšší limit pre samoživiteľov. Viac dní je možné len ak to dá zamestnávateľ (vnútorný predpis, kolektívna zmluva, prípadne neplatené voľno).
Potvrdenie od lekára
Zamestnávateľ je povinný Vám poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy, ak predložíte potvrdenie od lekára o sprievode rodinného príslušníka. Odporúča sa preto, aby ste si od lekára vyžiadali potvrdenie o sprevádzaní. S týmto potvrdením máte nárok na platené voľno po 7 dní v roku. V Zákonníku práce nie je presne uvedené, že na potvrdení musí byť uvedené aj meno a priezvisko rodinného príslušníka, ktorého zamestnanec do zdravotníckeho zariadenia sprevádzal. Musí mu však existenciu takejto prekážky dokladovať, čiže musí zamestnávateľovi predložiť potvrdenie zdravotníckeho zariadenia, že zamestnanec sprevádzal rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Pracovné voľno pri pružnom pracovnom čase
Pri uplatňovaní pružného pracovného času sa podľa § 143 ods. 1 ZP ako výkon práce s nárokom na náhradu mzdy posudzujú prekážky v práci na strane zamestnanca len v rozsahu, v ktorom zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnené prekážky v práci bez náhrady mzdy.
Dĺžku prekážky ako čas zodpovedajúci priemernej dĺžke zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času je podľa § 143 ods. 2 ZP možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.
Krátenie nároku na pracovné voľno
Podľa § 141 ods. 6 ZP môže zamestnávateľ určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca (7 dní) a sprevádzanie rodinného príslušníka (7 dní) sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.
Povinnosti zamestnanca
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, najčastejšie prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu, napríklad telefonicky. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Právne rámce a náhrady
Zamestnávateľ nemôže svojvoľne obmedziť práva zamestnanca vyplývajúce zo Zákonníka práce. Ak sa jedná o "paragraf" využitý v rámci 7 dní, ktoré zákon priznáva, zamestnávateľ ho nemôže zrušiť. Uvedené ustanovenie § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce garantuje zamestnancovi nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak to nie je možné vykonať mimo pracovného času. Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi priznávať menej práv, než mu priznáva Zákonník práce. Môže mu jedine priznať viac práv.
Pozrite sa, ako sa vyhnúť zbytočnej návšteve lekára!
V prípade sporu o uznanie návštevy lekára alebo sprevádzania rodinného príslušníka ako prekážky v práci, je dôležité mať k dispozícii všetky relevantné potvrdenia od lekára a prípadne sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce alebo Sociálnu poisťovňu.