Zákonník práce Slovenskej republiky upravuje od 1. januára 2019 možnosť poskytovania príspevku na rekreáciu zamestnancom. Tento benefit, zavedený s cieľom podporiť domáci cestovný ruch a zároveň zlepšiť pracovné podmienky zamestnancov, prešiel od svojho vzniku viacerými zmenami a rozšíreniami. Jeho hlavným cieľom je motivovať zamestnancov k aktívnemu využívaniu voľného času a spoznávaniu krás Slovenska, pričom zamestnávateľ prispieva na tieto účely finančnou čiastkou.
V tomto článku sa podrobne pozrieme na všetky aspekty spojené s príspevkom na rekreáciu, od podmienok jeho získania, cez oprávnené výdavky, až po špecifické situácie a príklady z praxe.
Kto má nárok na rekreačný príspevok?
Základnou podmienkou pre získanie príspevku na rekreáciu je zamestnanie u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov. Rozhodujúcim ukazovateľom je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Metodiku na jeho určenie nájdete v štatistickom výkaze Práca 2-04 a sleduje sa na jedno desatinné miesto. Priemerný evidenčný stav sa posudzuje bez ohľadu na dĺžku pracovných úväzkov.
Zamestnanec, ktorý chce o príspevok požiadať, musí mať navyše nepretržite trvajúci pracovný pomer najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie. Tento časový úsek sa počíta aj v prípade, ak ide o na seba bezprostredne nadväzujúce pracovné zmluvy medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom bez prerušenia. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.
Pre zamestnancov pracujúcich na skrátený pracovný úväzok platí, že najvyššia možná suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok sa znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Táto úprava reflektuje odpracovaný čas zamestnanca.
Je dôležité poznamenať, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, môže príspevok na rekreáciu poskytovať tiež, avšak nie je to jeho zákonná povinnosť, ale skôr dobrovoľná forma benefitu. Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa stanovené podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich.
Materská, rodičovská dovolenka a iné situácie
Finančná správa SR usmerňuje, že nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci, ktorí sú v čase začatia rekreácie na materskej alebo rodičovskej dovolenke, alebo čerpajú neplatené voľno. Podmienka nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov musí byť splnená aj v týchto prípadoch. Podobne to platí aj pre zamestnancov dlhodobo uvoľnených na výkon verejnej alebo odborovej funkcie, kde táto podmienka nemusí byť striktne splnená.
Avšak, ak je zamestnanec na liečení určenom zdravotnou poisťovňou a musí dodržiavať liečebný plán, procedúry a pravidlá určené lekárom, nejde o rekreáciu v zmysle Zákonníka práce. V takom prípade sa ustanovenia o príspevku na rekreáciu neaplikujú. To znamená, že ak zamestnanec absolvuje kúpeľnú starostlivosť, ktorá mu bola nariadená lekárom, nemá nárok na príspevok na rekreáciu. Nariadená liečba nespĺňa charakter dobrovoľnej rekreácie, kde si zamestnanec sám určuje obsahovú náplň svojho odpočinku.
Výška príspevku a oprávnené výdavky
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu vo výške 55 % z oprávnených výdavkov, avšak maximálna výška príspevku je 275 eur za kalendárny rok. Táto maximálna suma platí pre zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa na rekreáciu dosahuje spomínanú hranicu 275 eur. Vypočítaná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Príklad na výpočet sumy rekreačného príspevku u zamestnanca
Ivan s manželkou absolvovali predĺžený víkend v Zuberci. Ubytovanie na 3 noci s polpenziou ich stálo 420 eur. Ivan pracuje už tretí rok vo veľkej spoločnosti, u ktorej po skončení dovolenky požiadal o príspevok na rekreáciu. Zamestnávateľ mu v najbližšom výplatnom termíne poskytol 231 eur. 231 eur totiž predstavuje 55 % zo sumy 420 eur, ktorú Ivan za víkend s manželkou zaplatil.
Ivan si tento rok môže uplatniť rekreačný príspevok ešte raz, avšak vtedy mu bude poskytnutá už len suma 44 eur (275 eur - 231 eur), a to aj v prípade, ak by 55 % oprávnených výdavkov predstavovalo vyššiu sumu.
Aké výdavky sú oprávnené?
Oprávnené výdavky sú definované v § 152a ods. 4 Zákonníka práce a zahŕňajú široké spektrum služieb spojených s rekreáciou na území Slovenskej republiky. Medzi ne patria predovšetkým:
- Služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania. Toto môže zahŕňať pobyt v dvoch rôznych zariadeniach po sebe, ak v súčte ide o minimálne dve prenocovania, prenocovania nasledujú po sebe a zamestnanec preloží príslušné doklady z oboch zariadení.
- Stravovacie (pohostinské) služby.
- Služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr.
- Sprievodcovské služby.
- Prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky).
- Informačné služby.
- Športovo-rekreačné služby, ako napríklad skipasy, vstupy na kúpaliská, do lyžiarskych stredísk a pod.
- Kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby (s výnimkou nariadenej liečby).
- Služby cestovného poistenia.
Poukaz sa musí použiť na aktivity alebo služby, ktoré spĺňajú podmienky zákona, čiže nie napríklad na nákupy alebo služby mimo rekreačných zariadení. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže požadovať vrátenie neoprávnene využitých finančných prostriedkov. Taktiež môže voči zamestnancovi uplatniť disciplinárne opatrenia, ktoré môžu zahŕňať napomenutie, zníženie mzdy alebo v extrémnych prípadoch aj ukončenie pracovného pomeru.
Čo nie je oprávneným výdavkom?
Za oprávnené výdavky sa nemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý zamestnancovi vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb. Taktiež, ak zamestnanec predloží doklad vystavený osobou, ktorá prenajíma nehnuteľnosť bez živnostenského oprávnenia, nebude mu takýto doklad uznaný. Ubytovanie u súkromnej osoby, ktorá nemá živnosť na ubytovacie služby, tak spravidla nezakladá nárok na príspevok.
Ubytovacie zariadenie je definované ako budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku. Tieto základné pojmy sú zadefinované vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR z 26.júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa §30 ods.2 z. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p.
Dokladovanie a postup pri žiadosti
Kľúčovým krokom k získaniu príspevku na rekreáciu je správne dokladovanie výdavkov. Zamestnanec musí zamestnávateľovi predložiť účtovné doklady, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Tieto doklady je potrebné predložiť najneskôr do 30 dní od skončenia rekreácie. Žiadosť o príspevok na rekreáciu treba podať písomne, nevzniká automaticky - je potrebné oň požiadať.
Následne zamestnávateľ z predložených dokladov vypočíta výšku príspevku na rekreáciu a poskytne ho zamestnancovi v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa s ním nedohodne na inom termíne.
Typy dokladov a ich náležitosti
V praxi sa najčastejšie stretávame s týmito dokladmi:
- Faktúra vystavená na meno zamestnanca: Musí spĺňať všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 Zákona o účtovníctve. Dôležité je, aby na faktúre bolo uvedené meno zamestnanca, ktorý si uplatňuje príspevok.
- Potvrdenie z hotela/ubytovacieho zariadenia: Okrem mena zamestnanca by malo obsahovať aj mená osôb zúčastnených na rekreácii (manželka, deti). Zamestnanec musí preukázať potvrdením vystaveným ubytovacím zariadením, resp. cestovnou agentúrou, aké osoby sa s ním zúčastnili na rekreácii.
- Výpis z účtu: Slúži na preukázanie úhrady. Prioritne by mala byť úhrada vykonaná z účtu zamestnanca. Jediný prípad, kedy možno akceptovať úhradu z iného účtu je v prípade manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
- Pokladničný príjmový doklad: Ak spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu, je akceptovateľný.
- Voucher: Voucher sa považuje len za "objednávku", ktorou sa objednáva ubytovanie (aj v prípade, že sa za voucher zaplatí vopred). Je potrebné doložiť aj ďalšie doklady o zaplatení a absolvovaní pobytu.
- Zmluva o ubytovaní: Na účely §152a ZP možno aj takúto zmluvu považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve. Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a súčasne zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy. Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.
Dôležité upozornenia týkajúce sa dokladov
- Meno zamestnanca: Označenie zamestnanca (meno a priezvisko) je povinnou súčasťou účtovného dokladu. Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce.
- Platba z účtu inej osoby: Ak platbu vykonala iná osoba (napr. syn, sestra, kamarát), zamestnávateľ nemusí takýto doklad akceptovať, ak nie je splnená podmienka bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zamestnanec predložil doklad o ubytovaní kde bolo uvedené jeho meno a priezvisko, ale doklad o zaplatení znie na meno jeho kamaráta. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi "čestné prehlásenie" v ktorom uviedol, že za pobyt zaplatil kamarátovi. Takýto doklad nie je postačujúci.
- Zľavové portály: Používanie zľavových portálov ako Zľavomat.sk nie je prekážkou pri čerpaní príspevku. Je však potrebné riadne dokladovať všetky výdavky. Voucher z portálu je len objednávka, je potrebné doložiť aj doklad o platbe a potvrdenie z hotela.
- Alkohol na faktúre: Príspevok na rekreáciu sa vzťahuje aj na výdavky za konzumáciu alkoholu, pokiaľ sú uvedené na účtovnom doklade vystavenom na meno zamestnanca a sú súčasťou pobytu. Dôležité je však splniť podmienku, že sú uvedené na účtovnom doklade vystavenom na vaše meno, resp. meno zamestnanca, ktorý si uplatňuje príspevok na rekreáciu.
- Rodinní príslušníci: Na rekreácii sa spolu so zamestnancom môžu zúčastniť aj jeho deti (vlastné, osvojené, zverené do náhradnej starostlivosti), plnoleté deti nežijúce v spoločnej domácnosti, rodičia, manžel/manželka, druh/družka a iné osoby žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Zamestnanec musí preukázať účasť týchto osôb, napr. potvrdením z ubytovacieho zariadenia. Čestné vyhlásenie samotné nestačí. Ak zamestnávateľ zistí, že spolu so zamestnancom sa na rekreácii zúčastnili aj osoby, ktoré nie je možné zohľadniť a zamestnanec platil účet za rekreáciu aj za tieto osoby, tak by sa mu nemal poskytnúť príspevok na rekreáciu.
Príspevky na rekreáciu pre zamestnancov
Rekreačný poukaz prináša zamestnancom niekoľko výhod. V prvom rade ide o finančnú úsporu v súvislosti s vynaloženými nákladmi na rekreáciu, či rôzne podporované aktivity. Poskytovanie rekreačných poukazov je jedným zo žiadaných benefitov a môže zvýšiť spokojnosť a lojalitu zamestnancov, čo prispieva k lepšej pracovnej atmosfére. Rekreácia a oddych sú dôležité pre fyzické a duševné zdravie, čo zase vedie k zvýšenej produktivite a k zníženiu stresu zamestnancov.
Rozšírenie príspevku na ďalšie osoby
S účinnosťou od 1. januára 2025 došlo k rozšíreniu možnosti využitia príspevku na rekreáciu. Zamestnanec si môže dať preplatiť príspevok aj za svojho rodiča alebo rodiča svojho manžela/manželky, a to aj v prípade, ak sa zamestnanec na rekreácii nezúčastní. V takom prípade je potrebné predložiť zamestnávateľovi doklad o zaplatení a absolvovaní dovolenky na preplatenie.
Ďalšou dôležitou zmenou je možnosť využiť príspevok aj na aktivity dieťaťa, a to vlastného, osvojeného alebo zvereného do náhradnej starostlivosti. Týka sa to organizovaných viacdenných aktivít a zotavovacích podujatí počas školských prázdnin na území SR, pre deti navštevujúce základnú školu - 1. až 9. ročník alebo osemročné gymnázium - 1. až 4. ročník vrátane letných prázdnin na konci jednotlivých ročníkov.
Rekreačný poukaz a jeho daňové aspekty
Príspevok na rekreáciu, ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, je oslobodený od dane z príjmov a odvodového zaťaženia. Na strane zamestnávateľa je tento príspevok daňovým výdavkom, ak sú poskytované v súlade so Zákonníkom práce, čo znamená, že si ho môže započítať do nákladov na účely zníženia daňového základu pri výpočte dane z príjmov právnických osôb.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok aj vo forme elektronickej karty (napr. Benefit Plus, DOXX, Edenred). V takom prípade zamestnanec kartu následne využíva na úhradu výdavkov spojených s pobytom.
Rekreácia na prelome rokov
Ak zamestnanec absolvuje rekreáciu, ktorá sa koná na prelome rokov (napr. koniec roka 2024 a začiatok roka 2025), a požiada o príspevok v roku 2025 za rok 2024, zamestnávateľ ho zúčtuje a vyplatí v rámci výplaty za december 2024. Tento príspevok sa potom uvedie v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch za rok 2024. Ak zamestnávateľ príspevok vyplatí a zúčtuje až v roku 2025, uvedie sa v príslušných dokumentoch za rok 2025.
Príspevok na športovú činnosť dieťaťa
Okrem príspevku na rekreáciu existuje aj možnosť príspevku na športovú činnosť dieťaťa, ktorý je upravený v §152b Zákonníka práce. Tento príspevok je tiež daňovo zvýhodnený. Za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.