Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Jednou z možností, ako zabezpečiť rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, je striedavá osobná starostlivosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, vrátane legislatívneho rámca, podmienok a praktických aspektov.
Slovenská legislatíva, konkrétne zákon o rodine, uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zákonodarca je presvedčený, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami, a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby dieťaťa aj rodičov, je efektívnejšia ako autoritatívne rozhodnutie súdu.
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je, že "nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu". Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. Rodičia "nežijú spolu", ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas alebo nezabezpečujú spoločné potreby.
Hoci zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom, čím sa stáva vykonateľnou a vynútiteľnou súdnou cestou. Ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou.
Pri formulovaní obsahu dohody majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa dohodli na výkone svojich rodičovských práv a povinností, úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti podľa ich špecifických podmienok. Ak rodičia plánujú nechať si dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť na to, čo všetko súd posudzuje. Súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliada na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
Formy starostlivosti o dieťa
Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa:
- Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s ktorým býva. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom.
- Striedavá osobná starostlivosť: Rodičia sa striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa vo vopred určených časových intervaloch.
- Spoločná osobná starostlivosť: Spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom/rozchodom.
Striedavá osobná starostlivosť - detailnejšie
Striedavá osobná starostlivosť spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch. Intervaly striedania môžu byť rovnomerné alebo nerovnomerné. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždenný interval, prípadne dvojtýždňový. Pri školopovinných deťoch je vhodný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, prípadne nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa."
Z uvedeného vyplýva, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Výživné (Alimenty) a spoločné výdavky
Rodičia sa môžu dohodnúť, že výživné sa neurčuje alebo sa dohodnú na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť, že rodič s vyšším príjmom bude výživné uhrádzať, aby sa zabezpečila rovnaká životná úroveň dieťaťa u oboch rodičov. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Vzájomná informovanosť a komunikácia
Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.
Striedavá starostlivosť - pohľad psychológov a súdna prax
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Súdny dvor pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Je striedavá starostlivosť o dieťa naozaj dobrým riešením po rozvode rodičov?
Návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
Vzorový návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obsahuje:
- Údaje rodičov: Meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa, zamestnanie.
- Údaje dieťaťa: Meno, priezvisko, dátum narodenia.
- Dôvody pre striedavú starostlivosť: Zdôvodnenie, prečo je striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa.
- Návrh rozdelenia času: Konkrétny návrh, ako sa budú rodičia striedať v starostlivosti o dieťa (napr. týždenný cyklus).
- Miesto bydliska dieťaťa: Určenie trvalého bydliska dieťaťa.
- Zabezpečenie rešpektovania dohodnutého plánu: Návrh mechanizmov na zabezpečenie dodržiavania dohody.
- Finančné zabezpečenie: Dohoda o výživnom a spoločných výdavkoch.
- Riešenie sporov: Návrh postupu pri riešení prípadných nezhôd.
- Súhlas s podmienkami návrhu: Vyhlásenie rodičov o súhlase s navrhovanými podmienkami.
- Vyhlásenie a podpisy: Podpisy oboch rodičov potvrdzujúce ich súhlas.
Vzorový návrh obsahuje aj formuláciu, ktorá zdôrazňuje, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté dieťa vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú presvedčení, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa a že takto budú lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má silné citové väzby na obidvoch rodičov a zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho vývinovými potrebami a poskytuje mu stabilitu výchovného prostredia tým, že pri striedavej osobnej starostlivosti bude môcť byť maloleté dieťa vychovávané obidvomi rodičmi tak, že tým bude rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súčasne bude striedavou osobnou starostlivosťou rešpektované právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a maloletému dieťaťu tým bude umožnené zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
V návrhu sa uvádza, že súd môže maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky a nič nebráni tomu, aby bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Navrhuje sa, aby súd vydal uznesenie, ktorým zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloleté dieťa bude určitý časový interval (napr. týždeň, dva týždne, x dní) s otcom a rovnako dlhý časový interval s matkou, a to opakovane. Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa sa bude konať opakovane v stanovených časových obdobiach. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa začne v určený deň a hodinu tým, že v tomto čase začne styk dieťaťa s otcom. Vo veci práv a povinností rodičov súd určuje, že ten rodič, ktorý na základe tohto rozhodnutia súdu má práve stanovený styk s dieťaťom nadobúda také práva a povinnosti, ako keby mal dieťa v osobnej starostlivosti a rodič, s ktorým na základe tohto rozhodnutia súdu práve nemá stanovený styk s dieťaťom nadobúda také práva a povinnosti, ako keby nemal dieťa v osobnej starostlivosti. Dieťa bude mať trvalé bydlisko na určenom mieste. Odovzdávanie dieťaťa sa bude konať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí aktuálny (súdom stanovený) styk s dieťaťom vždy o určitej hodine. Rodič, ktorému končí styk s dieťaťom, je povinný v mieste svojho trvalého bydliska maloleté dieťa riadne pripraviť a odovzdať ho druhému rodičovi. Striedanie sa môže realizovať aj v škole alebo škôlke.
Súd zveruje dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s cieľom čo najviac vyjsť v ústrety záujmom dieťaťa a preto súd vyzýva obidvoch rodičov k čo najlepšej vzájomnej rodičovskej spolupráci, aby sa tak čo najviac naplnili záujmy a potreby maloletého dieťaťa počas obdobia realizácie striedavej osobnej starostlivosti.
Dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je upravená v slovenskej legislatíve zákonom o rodine. Za možnosťou uzatvárania takýchto dohôd stojí presvedčenie zákonodarcu, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak spolu nežijú. Z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Keďže v takejto situácii dieťa nemôže byť s oboma rodičmi súčasne, je potrebné, aby sa rodičia na starostlivosti o dieťa dohodli. V prípade, že rodičia sa rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať (napr. jeden z manželov bráni rozvodu, alebo sú skutkové okolnosti komplikované). Zároveň táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode. Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní.
Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Navyše, rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou (napr. ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou).
Ak sú rodičia aj manželmi, ktorí sa rozvádzajú môžu medzi sebou uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vyhnú sa tak rozhodnutiu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo strany súdu. Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje.
Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerný rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždenný interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní tejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t.j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.
K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“
Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
tags: #navrh #na #rozsirenie #striedavu #starostlivost #vzor