Živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej ekonomiky. Ich postavenie v systéme sociálneho poistenia má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať. Byť živnostníkom znamená vziať osud do vlastných rúk a odvážne sa spoliehať len na seba. Nie vždy sa ale darí a nie je hanba požiadať o pomoc, zvlášť v turbulentných časoch. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na nárok na nemocenské dávky po prerušení živnosti, a to z pohľadu povinného i dobrovoľného poistenia, ako aj z hľadiska dopadov na prípadnú podporu v nezamestnanosti.
Pozastavenie živnosti a povinnosti SZČO
Pozastavenie živnosti je nástroj, ktorý umožňuje živnostníkom optimalizovať platenie odvodov v obdobiach, keď aktívne nevykonávajú svoju podnikateľskú činnosť. Ide o dočasné prerušenie živnostenského oprávnenia, počas ktorého živnostník nie je považovaný za aktívneho podnikateľa. Pre úplnosť uvádzame dôležitú informáciu: povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká SZČO už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom získala živnosť. V súvislosti s tým platí, že povinne sociálne poistená SZČO sa môže prihlásiť len na dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti alebo na ich kombináciu.
Ako a kde pozastaviť živnosť?
Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti je možné podať niekoľkými spôsobmi:
- Osobne na živnostenskom úrade: Miestne príslušný úrad sa riadi trvalým bydliskom živnostníka.
- Elektronicky cez slovensko.sk: Vyžaduje sa elektronický občiansky preukaz (eID) s kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) a príslušný softvér.
- Online cez SroOnline.sk: Jednoduchý formulár v internetovom prehliadači bez potreby eID a inštalácie softvéru.
Poplatok je 4 eurá za oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti alebo o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Prerušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti a zrušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámení o ukončení podnikania.
Dĺžka pozastavenia a odvody
Živnostenské oprávnenie je možné pozastaviť na ľubovoľne dlhú dobu. V súčasnosti nie sú stanovené žiadne minimálne ani maximálne lehoty a ani obmedzenia frekvencie pozastavovania a obnovovania živnosti. Od momentu pozastavenia živnosti živnostník prestáva platiť odvody. Živnostenský úrad automaticky informuje daňový úrad o prerušení živnosti. Ak dôjde k prerušeniu počas zdaňovacieho obdobia, daňové priznanie k dani z príjmu sa podáva v štandardnej lehote. Výhodou pozastavenia živnosti je, že podnikateľ počas doby, kedy má živnosť pozastavenú neplatí odvody na sociálne poistenie a preddavky na zdravotné poistenie z podnikania.
Oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni
Ak ste ako živnostník platili odvody do sociálnej poisťovne a boli ste prihlásení pre sociálne poistenie, je potrebné, aby ste samostatne ohlásili Sociálnej poisťovni pozastavenie živnosti. Oznámenie sa uskutočňuje pomocou tlačiva Registračný list FO - prerušenie (dôvod prerušenia č. 10). Vyplnené a podpísané tlačivo je potrebné poslať poštou alebo ho podať osobne na niektorej z pobočiek Sociálnej poisťovne. V prípade, že SZČO pri pozastavení živnosti ukončí registráciu na daňovom úrade v období do 30. júna 2014, je povinná sa z povinného poistenia v Sociálnej poisťovni odhlásiť do 8 dní odo dňa ukončenia registrácie na tlačive Registračný list FO - odhláška, pričom zároveň oznamuje aj skončenie prerušenia povinného poistenia na tlačive Registračný list FO - skončenie prerušenia.
Oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni
Ako živnostník nemusíte oznamovať pozastavenie živnosti zdravotnej poisťovni. Túto povinnosť za vás splní príslušný živnostenský úrad, resp. jednotné kontaktné miesto (JKM) pri ohlásení pozastavenia živnosti. Avšak, v SR platí, že zdravotné poistenie je povinné. Preto platí, že pokiaľ živnostník preruší živnosť, prestáva byť zdravotne poistený z dôvodu podnikania a musí byť zdravotne poistený z iného dôvodu. Platí, že každá fyzická osoba musí mať platiteľa poistného, fyzická osoba po prerušení živnosti musí teda zabezpečiť platenie zdravotných odvodov.
Oznamovacia povinnosť voči daňovému úradu
Živnostník, ktorý pozastavil svoju živnosť, má povinnosť oznámiť prerušenie podnikania príslušnému daňovému úradu. Tento krok je však možné spraviť aj v momente oznámenia o pozastavení živnosti na živnostenskom úrade. Na daňovom úrade nie ste povinný kvôli prerušeniu živnosti požiadať o zrušenie registrácie pre daň z príjmov, ale ak ste platiteľom DPH, tak túto registráciu zrušiť musíte, a ak používate pokladnicu eKasa, tak daňovému úradu musíte oznámiť ukončenie jej používania.
Ak má živnostník pozastavenú živnosť od 1.2.2024 na obdobie troch rokov, povinnosť zriadiť si transakčný účet v lehote do 31.3.2025 sa na neho nevzťahuje, ak nevykonáva podnikateľskú činnosť a nerealizuje finančné transakcie súvisiace s podnikaním.
Nárok na nemocenské dávky po prerušení živnosti
Živnostník má po splnení podmienok nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Právo na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Podmienky nároku na nemocenské
Medzi základné podmienky patrí, že živnostník musí byť nemocensky poistený a mať zaplatené poistné včas a v správnej výške. Ak ste si nemocenské poistenie hradili, pri chorobe alebo liečbe úrazu môžete požiadať o podporu. Platí to aj pre ošetrovné, tehotenské alebo materské. Ak vám zanikla odvodová povinnosť z dôsledku nízkych príjmov alebo ste začínajúci živnostník, nemáte na nemocenské nárok.
- Lekár vás musí uznať za dočasne PN.
- Musíte mať platné nemocenské poistenie alebo byť v ochrannej lehote po jeho zániku.
- Počas PN nesmiete poberať materské.
- Musíte mať zaplatené poistné nemocenského poistenia v riadnej výške a včas, pričom sa toleruje suma dlžného poistenia nižšia ako 5 €.
V prípade, že si nemocenské poistenie platíte dobrovoľne ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO, je podmienkou nároku na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské to, aby ste v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku boli nemocensky poistený aspoň 270 dní. Ak ste povinne nemocensky poistenou SZČO, tak uvedená podmienka mať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku musí byť splnená len v prípade tehotenského a materského. U povinne nemocensky poistenej SZČO tak v prípade nároku na nemocenské a ošetrovné doba nemocenského poistenia nie je rozhodujúca. Či už ste dobrovoľne alebo povinne nemocensky poistená SZČO, tak do spomínaného najmenej 270-dňového obdobia nemocenského poistenia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, ktoré ste mali napríklad ako zamestnanec pred tým, než ste sa stali SZČO.
Dôležité je spomenúť tzv. ochrannú lehotu. Po zániku poistenia ešte existuje ochranná lehota, ktorá trvá až 7 dní po zániku poistenia. Počas nej máte nárok na nemocenské plnenie. Existujú však prípady, kedy ochranná lehota je kratšia alebo dlhšia ako 7 dní. Je to vtedy, keď:
- nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, pričom dĺžka lehoty je rovnaká ako dĺžka poistenia (napríklad, keď poistenie trvalo 3 dni, tak ochranná lehota je 3-dňová),
- nemocenské poistenie zaniklo počas tehotenstva, vtedy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Výška nemocenskej dávky
Nárok na nemocenskú dávku máte za každý kalendárny deň počas trvania dočasnej PN, ale maximálne po dobu 52 týždňov. Jej výška je percentuálny podiel z denného vymeriavacieho základu (DVZ).
| Trvanie PN | Výška nemocenskej dávky |
|---|---|
| od 1. do 3. dňa | 25 % z DVZ |
| od 4. dňa | 55 % z DVZ |
Pozor si dajte ale vtedy, keď PN vznikne na základe požitia alkoholu alebo iných návykových látok. V takom prípade je výška nemocenskej dávky krátená o polovicu. Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2024 je 85,7425 eur. Maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje: v 1. - 3. dni dočasnej PN 21,44 eur (25 % z 85,7425 eur), od 4. dňa dočasnej PN 47,16 eur (55 % z 85,7425 eur).
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
DVZ je základnou jednotkou pre určenie výšky nemocenskej dávky a u každého živnostníka je iný. Vypočítame ho takto: Súčet vymeriavacích základov na platenie nemocenského poistného dosiahnutých v rozhodujúcom období / Počet dní rozhodujúceho obdobia. Výsledný DVZ sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta smerom nadol. Aby sme však dobre vypočítali DVZ, musíme správne určiť aj rozhodujúce obdobie.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ
| Vznik nemocenského poistenia | Určenie rozhodujúceho obdobia |
|---|---|
| Nemocenské poistenie trvá nepretržite za celý predchádzajúci kalendárny rok (t.j od 01. 01. do 31. 12.) | Predchádzajúci kalendárny rok |
| Nemocenské poistenie vzniklo počas predchádzajúceho kalendárneho roku | Od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roku |
| Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku | Od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla PN |
| Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom mesiaci, kedy vznikla aj PN | Od vzniku poistenia do predchádzajúceho dňa, kedy vznikla PN |
| PN vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia | Neprihliada sa na rozhodujúce obdobie. Výška nemocenskej dávky sa určí podľa pravdepodobného DVZ (PDVZ) |
PDVZ je 1/30 z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa uhradilo poistné na nemocenské poistné v daný kalendárny mesiac, kedy vznikla PN.
Ako požiadať o nemocenské počas dočasnej PN
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
- Elektronicky: V elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024.
- Papierovo: V papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch.
V oboch prípadoch lekár odošle I. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ elektronicky do Sociálnej poisťovne. Toto sa automaticky považuje za žiadosť o dávku. Následne živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ v II. diele tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Tento diel tlačiva živnostník zašle na pobočku Sociálnej poisťovne. Počas trvania PN lekár zasiela pobočke Sociálnej poisťovne „Hlásenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Po ukončení PN lekár elektronicky ukončí PN a zašle IV. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ Sociálnej poisťovni. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel tlačiva a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa poskytuje poistencom prístup k informáciám (napr. o dávkach, platbách poistenia) v elektronických službách - tzv. Elektronický účet poistenca.
Výplata nemocenských dávok
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. vrátane víkendov a sviatkov). Nemocenská dávka sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca). Sociálna poisťovňa oznamuje poberateľovi dávky, že mu bola dávka vyplatená, a to prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca. Príjemca dávky oznamuje Sociálnej poisťovni všetky zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na dávku, jej výšku alebo výplatu. Rovnako oznamuje aj akékoľvek ďalšie zmeny (napr. zmenu mena, priezviska, adresy, spôsobu výplaty dávky a pod.).
Povinnosti živnostníka počas PN
Podobne ako to je u bežného zamestnanca, aj u SZČO platí, že musíte dodržať liečebný režim. Musíte oznámiť zmenu adresy, kde sa počas PN budete zdržiavať či odstrániť akékoľvek prekážky, ktoré by bránili vo výkone kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu pre vás znamená to, že počas PN sa zdržiavate na uvedenej adrese. Existujú však výnimky, ktoré vám adresu dovoľujú opustiť: povolené vychádzky, kontrola u lekára. Dodržiavanie liečebného režimu môže prísť skontrolovať zamestnanec Sociálnej poisťovne. V prípade porušenia strácate nárok na nemocenskú dávku maximálne v rozsahu 30 dní.
2z - Systém a dávky nemocenského pojištění v ČR
Podpora v nezamestnanosti pre živnostníkov
SZČO, ktorým sa nedarí v podnikaní alebo v ňom nemôžu pokračovať, majú po splnení podmienok nárok na podporu v nezamestnanosti. Na rozdiel od zamestnancov, živnostníci v rámci svojich odvodov do Sociálnej poisťovne neplatia povinne poistné v nezamestnanosti. To znamená, že im v prípade ukončenia živnosti automaticky nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak si živnostník chce po ukončení živnosti uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti, musí si poistné na poistenie v nezamestnanosti platiť ako dobrovoľne poistená osoba. Dobrovoľné poistenie vzniká najskôr odo dňa podania prihlášky, nie spätne.
Podmienky pre získanie podpory v nezamestnanosti
Na získanie podpory v nezamestnanosti musíte byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch. Ak ste v tom čase boli zamestnaný a podnikať začali neskôr, počítajú sa vám to tejto doby aj obdobia poistenia nezamestnanosti zamestnanca. Pri evidovaní sa na úrade práce môžete priamo vo formulári Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplniť aj žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Takto podanú žiadosť o dávku v nezamestnanosti úrad práce elektronicky doručí Sociálnej poisťovni na spracovanie a vy ju už navštevovať nemusíte. Žiadosť môžete úradu práce doručiť osobne alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk. V prípade, že na žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nevyplníte žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti, môžete o ňu naďalej požiadať priamo Sociálnu poisťovňu. Urobíte tak podaním Žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ktorú doručíte Sociálnej poisťovni osobne, poštou alebo elektronicky s elektronickým občianskym preukazom prostredníctvom elektronickej schránky na portáli www.slovensko.sk.
Výška podpory v nezamestnanosti
Výška dávky v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO. Pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti sa zohľadňuje ale aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré ste si prípadne platili ako zamestnanec. Presne povedané, výška dávky v nezamestnanosti pripadajúca na jeden deň nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa vypočíta takto = súčet vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vo všeobecnosti je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti
Minimálna výška dávky v nezamestnanosti nie je určená, ale naopak jej maximálna výška určená je prostredníctvom maximálneho denného vymeriavacieho základu a mení sa v polovici roka:
- Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára do 30. júna = 24 x priemerná mesačná mzda z predminulého roka, čiže za dva roky dozadu / 365 dní.
- Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. júla do 31. decembra = 24 x priemerná mesačná mzda z minulého roka, čiže za rok dozadu / 365 dní.
Preto je v období od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 maximálna suma dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac s 30 dňami 1 410,50 eura (24 x priemerná mzda 1 430 eur za rok 2023 / 365 dní po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor = 94,0274 eura; 50 % z 94,0274 eura x 30 dní po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor = 1 410,50 eura).
2z - Systém a dávky nemocenského pojištění v ČR
Dĺžka poberania podpory v nezamestnanosti
Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov (tzv. podporné obdobie) odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak však budete dovtedy vyradený z tejto evidencie aj skôr, nárok na dávku v nezamestnanosti vám zanikne týmto dňom. V takomto prípade však existuje možnosť písomne požiadať o jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Podmienkou je, že ste dávku v nezamestnanosti poberali najmenej tri mesiace. Dobre si to však premyslite, pretože jednorazovým vyplatením 50 % zostávajúcej dávky v nezamestnanosti vám zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v prípade, že budete v období najviac dvoch nasledujúcich rokov opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
Počas poberania podpory v nezamestnanosti musíte mať prerušenú alebo ukončenú živnosť, a preto počas tohto obdobia povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ako SZČO neplatíte. Ak ste však boli zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v priebehu mesiaca, musíte za príslušnú časť mesiaca povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ešte zaplatiť.