Komplexný sprievodca sociálnymi dávkami a poistením pre zamestnancov na Slovensku

Sociálne poistenie na Slovensku, upravené zákonom o sociálnom poistení, garantuje zabezpečenie v prípade rôznych životných situácií, ako sú choroba, materstvo, úraz a choroba z povolania, nezamestnanosť, staroba či invalidita, a taktiež pre prípad úmrtia. Poskytovanie dávok z jednotlivých druhov sociálneho poistenia závisí od konkrétnej životnej situácie poistenca.

Sociálne zabezpečenie v rámci EÚ a na Slovensku

V oblasti sociálneho zabezpečenia je kľúčové určiť, v ktorom štáte je potrebné platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Od toho závisia aj nároky na dávky sociálneho zabezpečenia, ako sú napríklad rodinné dávky, prípadne iné dávky sociálnej ochrany. Predpokladom výplaty a poskytovania dávok sociálneho zabezpečenia je ich uplatnenie, najčastejšie podaním písomnej žiadosti na príslušnom úrade, keďže na Slovensku existuje niekoľko úradov a každý z nich poskytuje iný typ dávok sociálneho zabezpečenia.

V rámci EÚ existuje 27 rôznych systémov sociálneho zabezpečenia. Pre migrujúcich pracovníkov je dôležité určiť systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa na nich vzťahuje. Tieto situácie sú riešené prostredníctvom koordinačných nariadení EÚ. Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne nepostihlo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Koordinácia ponecháva národné systémy nedotknuté, z čoho vyplýva, že rozdiely medzi národnými systémami zostávajú. Pri uplatňovaní koordinačných pravidiel sa môže stať, že sa dostanete do situácie, v ktorej nebudete mať nárok na určitú dávku v rámci určeného systému sociálneho zabezpečenia, keďže nespĺňate podmienky nárokov tohto systému. Podľa koordinačných pravidiel platí princíp jednej legislatívy, to znamená, že osoba môže byť poistená na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu (EHP), Švajčiarska alebo Veľkej Británie. Súčasne platí, že pokiaľ pracujete na území nejakého členského štátu, vo všeobecnosti podliehate systému sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu.

Pokiaľ sa na Vás vzťahuje slovenská legislatíva sociálneho zabezpečenia a chcete si uplatniť svoje nároky na jednotlivé dávky, resp. príspevky, musíte sa riadiť požiadavkami národnej legislatívy a predložiť požadované doklady a dokumenty. Vo všeobecnosti je dôležité vedieť, že pre to, aby ste nejakú dávku zo sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky získali, musíte splniť podmienky nároku na dávku ustanovené v zákonoch Slovenskej republiky a podať žiadosť na príslušnú inštitúciu. Žiadosti obsahujú zoznam potrebných dokladov, ktoré musíte predložiť, v prípade ťažkostí Vám zamestnanci príslušnej inštitúcie poradia. Žiadosť o poskytnutie nejakej dávky/príspevku, odporúčame vo všeobecnosti podať čo najskôr, kedy sa nejaká životná situácia vyskytla. Po predložení všetkých dokladov potrebných na posúdenie Vášho nároku, Vám bude dávka poskytnutá zvyčajne na zadaný bankový účet.

Poistenie v nezamestnanosti a nárok na dávku

Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti. Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti iba vtedy, ak splní všetky podmienky na jej priznanie, ktoré ustanovujú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“).

Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Ak podmienky nároku nie sú splnené, vydá pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Proti všetkým prvostupňovým rozhodnutiam je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).

Povinné a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Podľa § 128 ods. 1 ZSP sú povinnými platiteľmi poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnanec a zamestnávateľ. Podľa § 19 ods. 1 ZSP je povinne poistený v nezamestnanosti zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak ZSP neustanovuje inak. Ide o zamestnanca podľa § 4 ods. 1 ZSP, ak má so zamestnávateľom právny vzťah, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ (odvádza do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne) za seba a svojho zamestnanca. Nárok na dávku v nezamestnanosti zamestnanca nezávisí podľa § 109 ZSP od toho, či jeho zamestnávateľ platil alebo platí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnávateľa a zamestnanca.

Povinné poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 1 ZSP nevzťahuje na:

• obvineného vo väzbe podľa zákona č. 221/2006 Z. z.,
• odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 475/2005 Z. z.,
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť podľa § 19 ods. 2 ZSP akákoľvek fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt podľa § 17 zákona č. 48/2002 Z. z. a dovŕšila 18 rokov veku. Fyzická osoba, ktorá splní podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 ZSP, sa môže dobrovoľne prihlásiť na platenie poistného v nezamestnanosti prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“). Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká podľa § 23 ZSP odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky prostredníctvom RLFO, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky prostredníctvom RLFO. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 6 ZSP započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti.

Vymeriavací základ a sadzby poistného

Vymeriavací základ zamestnanca, z ktorého platí poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanec a jeho zamestnávateľ, tvoria príjmy zo zárobkovej činnosti s výnimkou príjmov, ktoré sa za zárobkovú činnosť podľa ZSP nepovažujú. Vymeriavací základ zamestnávateľa je zhodný s vymeriavacím základom jeho zamestnanca.

Poistné na poistenie v nezamestnanosti je podľa § 143 ZSP splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Tabuľka 1: Minimálny a maximálny vymeriavací základ a sadzby poistného pre povinné a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Podporné obdobie v nezamestnanosti

Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú prizná príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby), po splnení všetkých podmienok na jej priznanie odo dňa zaradenia poistenca do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím 6 mesiacov alebo 4 mesiacov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.

• Poistenec má podľa § 104 ZSP podporné obdobie 6 mesiacov vtedy, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, ak ZSZ neustanovuje inak. Za rok poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 7 ZSP považuje 365 dní. To znamená, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.
• Poistenec má podľa § 105 ZSP podporné obdobie 4 mesiace vtedy, ak podľa § 104 ods. 2 ZSP skončil pracovný pomer na dobu určitú a zároveň v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca. Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti na podporné obdobie 4 mesiace nie je postačujúca doba dobrovoľného poistenia v rozsahu najmenej 2 rokov, ale aj určité obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti, lebo musí ísť výlučne o poistencov, ktorí boli zaradení do evidencie po skončení pracovného pomeru na dobu určitú. Zároveň na splnenie podmienky, v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie, nemôže byť preukázané poistenie v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca, napríklad nemôže ísť o poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanca v pracovnom pomere na neurčitý čas.

Opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jednorazové vyplatenie dávky

Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia. Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 ZSP vtedy, ak v období kratšom ako 2 roky bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Nárok na výplatu dávky vznikne odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na výplatu dávky zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia.

V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 4 ZSP za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace a ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Povinnosti poberateľa dávky a zamestnávateľa

Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Okrem povinnosti platiť poistné je zamestnávateľ povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) ZSP vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto povinnosť ustanovuje aj § 75 ods. 2 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z., kde je potrebné uviesť údaje rozhodujúce pre výpočet dávky v nezamestnanosti. Ak by zamestnávateľ nesprávne potvrdil skutočnosti súvisiace s nárokom na dávku v nezamestnanosti, nárokom na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho by sa dávka v nezamestnanosti poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinný podľa § 237 ods. 1 ZSP nahradiť neprávom vyplatené sumy.

tags: #narok #zamestnancov #na #davky