Letné mesiace so sebou prinášajú nielen slnečné dni a možnosť oddychu, ale aj špecifické výzvy pre pracovné prostredie. Extrémne horúčavy a zvýšené riziko úrazov si vyžadujú osobitnú pozornosť zo strany zamestnávateľov aj zamestnancov. Okrem toho je čerpanie dovoleniek neoddeliteľnou súčasťou letného obdobia, ktoré podlieha presným pravidlám stanoveným Zákonníkom práce.

Horúčavy na pracovisku a ochrana zdravia
V lete, keď teploty stúpajú, sú zamestnanci vystavení zvýšenému riziku pracovných úrazov spôsobených extrémnymi horúčavami. Inšpekcia práce upozorňuje na nárast ťažkých pracovných úrazov a dokonca aj smrteľných úrazov v letnom období, ktoré sú spôsobené horúčavami, búrkami a nečakanými zmenami počasia.
Ochrana pred záťažou teplom je upravená Zákonom č. 355/2007 Z. z. a Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. Tieto predpisy rozoberajú povinnosti zamestnávateľa voči zdraviu zamestnancov vo vnútornom aj vonkajšom prostredí.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ musí posúdiť zdravotné riziko pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom: z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní. Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť, aby teploty na pracovisku zodpovedali teplotám, ktoré uvádza vyhláška. Tam, kde nemôže zabezpečiť optimálne hodnoty, musí zabezpečiť prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Tieto hodnoty sú uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky a mal by sa zamestnávateľ celoročne usilovať udržiavať ich na pracovisku.
Medzi preventívne a ochranné opatrenia, ktoré by mal zamestnávateľ vykonať v čase horúcich letných dní, patria:
- zmena trvania času práce (napr. skrátenie pracovnej doby),
- posun začiatku zmeny na skoršie ranné hodiny,
- zabezpečenie vhodného pracovného odevu (napr. z ľahkých a priedušných materiálov),
- zabezpečenie chladenia pracovných priestorov (napr. klimatizácia, ventilátory),
- zabránenie prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky prostredníctvom žalúzií alebo roliet.
Ak pracovisko nie je klimatizované, je potrebné zabezpečiť dobré vetranie a správne umiestnenie ventilátorov, aby nefúkali priamo na telo zamestnancov. Zamestnávateľ musí počítať s tým, že mimoriadne vysoké teploty môžu viesť k únave, zhoršeniu pozornosti a výraznému zníženiu výkonnosti zamestnanca, čo by mohlo negatívne ovplyvniť bezpečnosť pri práci.

Pitný režim
Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť v letnom období pre svojich zamestnancov pitný režim - nápoje v primeranom množstve a teplote. Bližšie o pitnom režime hovorí v § 7 vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. V tomto prípade väčšinou stačí zabezpečiť prístup k pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce. Pri práci v horúčave je dôležité pravidelne dopĺňať tekutiny a minerály, ktoré telo stráca potením a dýchaním. Odporúča sa konzumácia osviežujúcich nápojov, ktoré dopĺňajú tekutiny, soli a iné látky stratené potením. Ak zamestnanec pracuje dlhodobo v náročných podmienkach (napríklad vo vonkajšom prostredí počas horúčav alebo pri práci zaradenej do vyššej záťaže), má nárok aj na minerálne nápoje hradené zamestnávateľom.
Teplota na pracovisku podľa vyhlášky
Podľa vyhlášky č. 99/2016 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, optimálna teplota na pracovisku je v priemere 23 °C. Líšiť sa môže aj podľa toho, či je teplé alebo chladné obdobie a podľa triedy, do akej vaše zamestnanie patrí. Triedy sa rozdeľujú na základe energetického výdaja pri práci počas bežnej 8-hodinovej pracovnej zmeny.
Triedy zamestnaní a optimálne teploty:
- Trieda 1a (najnižší energetický výdaj): Ľahká administratívna práca (písanie, práca na počítači, kreslenie, účtovníctvo, kancelárska práca).
- Teplé obdobie: 23 - 27 °C (min. 20 °C, max. 28 °C)
- Chladné obdobie: 20 - 24 °C (min. 20 °C, max. 26 °C)
- Trieda 1b (práca v sede alebo práca paží a ramien/nôh): Jednoduché šitie, laboratórna práca, ovládanie malých nástrojov, riadenie vozidla za bežných podmienok.
- Teplé obdobie: 22 - 25 °C (min. 19 °C, max. 27 °C)
- Chladné obdobie: 18 - 21 °C (min. 18 °C, max. 24 °C)
- Trieda 1c (práca v stoji s občasnou chôdzou): Vŕtanie drobných súčiastok, navíjanie cievok, rezanie závitov malých armatúr.
- Teplé obdobie: 20 - 24 °C (min. 17 °C, max. 26 °C)
- Chladné obdobie: 15 - 20 °C (min. 15 °C, max. 22 °C)
- Trieda 2 (väčšia fyzická námaha): Šoféri nákladných áut, traktorov, stavebných strojov, ľahké stavebné práce (maľovanie, omietanie).
- Teplé obdobie: 18 - 21 °C (min. 13 °C, max. 25 °C)
- Chladné obdobie: 12 - 18 °C (min. 12 °C, max. 20 °C)
- Trieda 3 (ťažké stavebné práce): Nosenie ťažkého materiálu, práca s lopatou, práca s ťažkým kladivom, pílenie, hobľovanie.
Skrátený pracovný čas počas horúčav
V období vysokých horúčav je častou diskutovanou témou, či má zamestnávateľ povinnosť skrátiť dĺžku pracovnej doby. Zákon takúto povinnosť zamestnancovi neukladá, umožňuje mu však posunúť začiatok pracovnej doby na skoršie ranné hodiny, zaradenie častejších prestávok v práci, príp. skrátenie pracovnej doby. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne skrátiť pracovný čas v súvislosti s horúcim dňom (teplota v tieni je viac ako 30 stupňov Celzia), nesmie krátiť mzdu zamestnancov.
V zmysle Zákonníka práce a následne aj v zmysle prílohy č. 3 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 je zadefinovaný krátkodobo a dlhodobo únosný čas práce rozdelený podľa pohlavia, odevu a klimatických podmienok. Napríklad, administratívny zamestnanec v kancelárii bez klimatizácie pri teplote na pracovisku 36 °C a viac musí mať krátený čas.
Slovenskí vojaci už dostávajú nové uniformy | 21.3.2026
Pracovný úraz a preventívne opatrenia
Inšpekcia práce upozorňuje na nárast ťažkých pracovných úrazov a dokonca aj smrteľných úrazov v letnom období, ktoré sú spôsobené horúčavami, búrkami a nečakanými zmenami počasia.
Čo je to pracovný úraz?
Pracovný úraz definuje § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Aby bol úraz klasifikovaný ako pracovný, musia byť splnené nasledovné podmienky:
- Postihnutá osoba musí byť zamestnancom podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce.
- Úraz musí nastať pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Nezahŕňa sa sem cesta do práce a späť, stravovanie, návšteva zdravotníckeho zariadenia a podobné aktivity, okrem prípadov, keď ide o vyšetrenie na príkaz zamestnávateľa alebo o prvú pomoc.
- Úraz musí nastať nezávisle od vôle zamestnanca. To znamená, že sa neberú do úvahy prípady sebapoškodzovania, úmyselného ublíženia si alebo samovraždy.
- Úraz musí byť spôsobený krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze
Po oznámení úrazu musí zamestnávateľ okamžite vykonať opatrenia na zabránenie ďalšieho ohrozeniu života a zdravia. Je povinný zistiť príčiny úrazu za účasti postihnutého zamestnanca a zástupcu pre bezpečnosť a v prípade závažných úrazov aj za účasti autorizovaného bezpečnostného technika. Do štyroch dní musí spísať záznam o úraze a prijať opatrenia na zabránenie opakovania sa podobného incidentu. Záznam o úraze zamestnávateľ musí do ôsmich dní zaslať príslušnému inšpektorátu a doručiť postihnutému zamestnancovi alebo jeho pozostalým. Do 30 dní musí zamestnávateľ zaslať správu o vyšetrení príčin úrazu a prijatých opatreniach. Okrem toho je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovných úrazov, iných úrazov a nebezpečných udalostí, ako aj chorôb z povolania.

Čerpanie dovolenky v lete
Čerpanie dovoleniek je aktuálnou témou letných mesiacov, s ktorou sa stretávajú zamestnávatelia a zamestnanci. Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu. Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach Zákonníka práce (§ 100 až § 117 z. č. 311/2001 Z. z.).
Nárok na dovolenku
Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov má nárok na päť týždňov dovolenky. Rovnako je to i v prípade zamestnankyne či zamestnanca, ktorý sa nepretržite stará celý kalendárny rok o dieťa. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva.
Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ak počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v roku. Ak pracovný pomer zamestnanca netrvá nepretržite počas celého kalendárneho roka, zamestnancovi vykonávajúcemu prácu aspoň 60 dní v roku vzniká nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok.

Určovanie a čerpanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom podľa plánu dovoleniek s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Cieľom je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok, aby každý zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka. Operatívne je možné ho meniť. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať jednak na úlohy zamestnávateľa, ako aj na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy.
Štandardne by sa dovolenka mala čerpať vcelku alebo vo väčších časových úsekoch. Ak sa poskytuje vo viacerých častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dvoch týždňov. Zamestnanec sa však so svojim zamestnávateľom môže dohodnúť aj na inej dĺžke, ktorá bude obom stranám vyhovovať.
Prevod a preplatenie dovolenky
Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka. Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Dovolenka sa neprepláca, iba pri skončení pracovného pomeru.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/143/2012 stanovuje, že zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne rozhodnúť o prepadnutí dovolenky, pokiaľ zamestnancovi neumožnil jej čerpanie. Nevyčerpaná dovolenka pri skončení pracovného pomeru musí byť preplatená aj vtedy, ak zamestnávateľ nevedie evidenciu čerpania dovolenky.
Tabuľka: Príklad výpočtu nároku na dovolenku
| Parameter | Príklad | Poznámka |
|---|---|---|
| Ročná výmera dovolenky (týždne) | 4 (základ), 5 (nad 33 rokov), 8 (učitelia) | Podľa § 103 Zákonníka práce |
| Počet pracovných dní v týždni | 5 | Pre plný úväzok |
| Ročná výmera dovolenky (dni) | 5 týždňov × 5 dní = 25 dní | Pre zamestnanca nad 33 rokov |
| Odpracované celé mesiace | 9 mesiacov | Napr. zamestnanec nastúpil 1. apríla |
| Nárok - pomerná časť dovolenky | 9/12 × 25 dní = 18,75 dní → zaokr. 19 dní | Podľa § 102 ods. 1 Zákonníka práce |
Odvolať zamestnanca z dovolenky
Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov odvolať zamestnanca z dovolenky. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli.
Najčastejšie porušenia
Najčastejšie sa na inšpekciu práce v tejto súvislosti obracajú zamestnanci. Nie sú však výnimkou ani situácie, kedy sa o poradenstvo zaujíma zamestnávateľ, ktorý sa chce poradiť, ako situáciu v súvislosti s dovolenkou zamestnancov riešiť zákonnou cestou. Otázky sa týkajú napr. krátenia nároku na dovolenku pri znížení pracovného úväzku, preplatenia dovolenky pri skončení pracovného pomeru, nároku na dovolenku po skončení materskej dovolenky. Najčastejšie porušenia ustanovení Zákonníka práce u zamestnávateľov v tejto oblasti sa za posledné roky týkajú neurčenia plánu dovoleniek, porušenie povinnosti určiť čerpanie základnej výmery dovolenky, nevyplatenia náhrady mzdy za dovolenku pri skončení pracovného pomeru, ako aj nevyplatenia náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku.
tags: #narok #zamestnanca #v #lete